Článok pokračuje pod video reklamou
Na doskách banskobystrickej opernej scény operetu hudobne naštudoval a diriguje Igor Bulla. V hlavných úlohách Rosalindy a Gabriela von Einsteina sa predstavia Oľga Hromadová a Ján Babjak, rovnako ďalší skvelí umelci. Režisérka Jana Andělová-Pletichová uviedla, že ide o salónnu komédiu s prvkami frašky.
Hudobné dielo bude mať pod palcom koncertný majster Michal Hudák. Spoluúčinkovať bude orchester, zbor a balet Štátnej opery.
Hudbu k Netopierovi, obsiahnutú v rozsiahlej predohre a šestnástich číslach s veľkou baletnou scénou, zložil Johann Strauss v klavírnom znení počas šiestich týždňov. O niečo viac času venoval inštrumentácii. Za necelé štyri mesiace mal teda operetu kompletne hotovú. Táto nesporne veľmi krátka doba dala podnet na rôzne dohady a povesti. Okrem iného sa šuškalo, že si Johann vypomohol melódiami z Josefovej pozostalosti. Aj všeumelec Richard Genée vraj zložil niektoré časti. Ten však nanajvýš prispel baletnou hudbou, najslabšou a väčšinou aj škrtanou pasážou operety. Na viac totiž sám ako skladateľ nemal. Hudba k Netopierovi je taká typicky Straussovská, že sama vyvracia pochybnosti o tom, kto ju skomponoval.
Netopier sa stal nielen kmeňovým dielom svetovej operetnej tvorby, ale občas sa objavoval – a dodnes sa aj objavuje – aj na operných javiskách. Po prvýkrát sa tak stalo zásluhou Gustáva Mahlera v roku 1894 v Hamburgu a čoskoro nato aj vo viedenskej Dvornej opere. Netopierom dosiahol Johann Strauss nielen svoje prvé tvorivé výšiny, ale priblížil sa aj i k vrcholu svojej životnej dráhy.
Banskobystrická Štátna opera uvádza známu Straussovu operetu po tretí raz, pričom na tejto scéne mala už pred 13 rokmi veľký úspech.
