Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Čína očami cimbalistky

Členka Štátnej opery v Budapešti je zároveň docentkou v Banskej Bystrici a profesorkou v čínskom Pekingu

Viktória Herenczár je jednou z najznámejších cimbalistiek na svete – veď je zároveň aj prezidentkou Svetovej asociácie cimbalistov. Táto sympatická blondínka z Maďarska je zároveň hosťujúcou docentkou Akadémie umení v Banskej Bystrici a členkou Štátnej opery v Budapešti. Len nedávno sa vrátila z Číny. Znie to možno prekvapujúco, ale bola tam vyučovať hru na cimbale...

Pani Viktória sa k cimbalu dostala, keď mala tri a pol roka: „Rodičia kúpili cimbal pre staršiu sestru“ – vysvetľuje – „no začala som na ňom hrať aj ja.“ Tak z pani Viktórie vyrástla cimbalistka, pre ktorú hádam ani neexituje svetadiel, v ktorom by nekoncertovala. Dá sa povedať, že s cimbalom prešla celý svet. Svoje vedomosti odovzdáva nádejným hudobníkom v Banskej Bystrici. A čo je zvlášť zaujímavé, ako hosťujúcu profesorku ju pozvali vyučovať hru na cimbale aj do Číny!
Dvadsať miliónov cimbalistov
Pre väčšinu z nás, laikov, pasuje cimbal najlepšie do folklórnej skupiny. Ako keby patril k nášmu folklóru. Ale cimbal v Číne?
„Cimbal patrí medzi najstaršie hudobné nástroje vôbec“ – opravuje nás pani Viktória. „Existuje už niekoľko tisícročí a pochádza z územia dnešnej Indie, Iránu.“ Približne v 15. storočí sa rozmohol aj v Európe, no každá krajina si ho prispôsobila, upravila. Iný je aj ten čínsky. Nielen tým, že ho tam volajú „yanggin“ a hrajú naň bambusovými paličkami. A teraz sa podržte – v Číne pôsobí 20 miliónov cimbalistov. Toto ohurujúce číslo však nevyznie až tak ohurujúco, keď si uvedomíme, koľko obyvateľov v Číne žije. Cimbal v Číne patril k veľmi obľúbeným nástrojom, a to nielen vo folklóre. No a s tým, ako sa Čína začala otvárať svetu, prehlboval sa v nej aj záujem o európsku hudbu. Lenže – v Číne existuje nielen iná hudobná stupnica, ale aj notácia. Pani Viktória už predtým v Číne, v Pekingu, bola. Domácich tak upútala, že ju pozvali vyučovať ako hosťujúceho profesora do Čínskej akadémie v Pekingu. Strávila tam dva a pol mesiaca a vrátila sa predminulý týždeň.
S cimbalom v lietadle
Viktória Herenczár si na koncerty vozieva svoj cimbal. Ako možno vytušiť, s cimbalom, zvlášť ak ho prevážate lietadlom, sú problémy. Veď taký nástroj váži až 90 kilogramov. No a k tomu ešte treba pripočítať ochranný obal. Pani Viktória má však cimbal špeciálny. Vznikol podľa jej návrhu a zhotovil ho brniansky majster Pavel Všianský. Jeho hmotnosť sa podarilo stiahnuť na čosi vyše päťdesiat kilogramov. No aj tak je to ešte stále poriadny kus nástroja. To sa odráža i na cene letenky...
Európanka
v čínskej škole
Vráťme sa k Číne. Čínska akadémia v Pekingu je uzavretý komplex, v ktorom nájdete všetko, čo potrebuje nielen približne tisícka študentov, ale aj ich pedagógovia. Okrem vynikajúco vybavených učební, v ktorých nájdete najmodernejšiu ozvučovaciu a záznamovú techniku, sú tam i koncertné miestnosti, samozrejme ubytovacia časť, študentská menza, dokonca aj byty pre pedagógov.
„Mala som veľmi dobrých, pozorných hostiteľov“ – hovorí pani Viktória. „Dali mi k dispozícii byt a boli veľmi ústretoví. Keď som napríklad zistila, že mi netečie teplá voda, behom dvoch hodín bola chyba odstránená.“ Podľa pani Viktórie, ktorá vyučovala tamojších učiteľov a študentov posledných ročníkov z akadémie, majú Číňania úplne iný prístup ako my: „Sú pohodovejší, ako keby ani nepoznali nervozitu. Nerobia si zbytočné problémy. Na druhej strane vedia na sebe veľmi tvrdo pracovať.“
V uliciach MESTA Peking
Keď sme sa pani Viktórie opýtali, či jej hostitelia poskytli aj voľno, len sa usmiala: „Mala som veľmi veľa voľna! Boli veľmi pozorní. Učila som do týždňa štyrikrát po tri hodiny. No v akadémii bolo úplne bežným zvykom, že študenti chodievali na hodiny k pedagógom do bytu. Tak sa mohli žiakom venovať ešte viac.“
Pani Viktória sa vybrala i do ulíc Pekingu a bol to vraj skutočný zážitok. „Prekvapením bolo“ – vysvetľuje – „že som často zbytočne ukazovala ľuďom na ulici mapu. Nevedeli sa v nej orientovať. Ochotní boli pomôcť všetci, pristavovali sa, prihovárali, no po anglicky vedeli iba mladší ľudia. Všetky nápisy boli len v čínskych znakoch. Rozruch som budila aj v metre. Cudzinci totiž radšej využívajú taxík. Zvláštnosťou je i to, že tam nenájdete také kaviarne, ako ich poznáme my. Väčšinou ide o jedálne. Pravda, sú tam aj štvrte s nočnými barmi, diskotékami. Aj takými, v ktorých sa tancujú klasické, nielen moderné tance, a do ktorých chodievajú i skôr narodení, nielen mládež.“
Namiesto vidličky - paličky
Strava, to vraj bola kapitola sama o sebe. Samozrejme, že v Číne sa ako stolovací nástroj používajú paličky. Kým chodila pani Viktória na obed do študentskej menzy, našla si tam medzi stovkou menu aj niečo na európsky spôsob – povezme vyprážané kura. Ale všetko chutilo úplne ináč. Dokonca aj známe ovocie a zelenina. Mali výraznejšie chute, boli šťavnatejšie. Hoci aj u nás sú otvorené ázijské a čínske reštaurácie, to, čo v nich podávajú, je už upravené na európsky spôsob, hoci pod čínskymi názvami. Pravá „čína“ chutí úplne ináč.
A čo ďalej?
Vyzerá to tak, že európsky spôsob hry na cimbale, ale aj európsky cimbal sa v Pekingu už ujal. V akadémii si ho budú môcť hudobníci vybrať ako voliteľný predmet, aj v individuálnom štúdiu. Nuž, asi to už je tak – hudobníci si vždy dokážu nájsť spoločnú reč, hoci hovoria úplne rozdielnymi jazykmi a ich kultúra je úplne iná.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  4. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  5. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  6. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  1. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  6. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  7. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  8. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  9. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  10. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  1. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 19 597
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 16 366
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 14 521
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 665
  5. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 12 567
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 429
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 207
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 628
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 349
  10. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 348
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Počet nakazených prekročil hranicu 3 tisíc za jeden deň

ide o slovenský absolútny rekord s mimoriadnou dynamikou rastu 94 percent voči minulej sobote. V Banskobystrickom kraji to bolo 315 prípadov.

Dneškom sa zatvárajú aj zariadenia na južnej strane Chopku

Ide o reakciu na preventívne opatrenia v súvislosti s COVID - 19.

Chopok, v pozadí Ďumbier

Stredoslovenské múzeum mapuje súčasné obdobie pandémie

Stredoslovenské múzeum (SSM) v Banskej Bystrici spúšťa výzvu pre Banskobystričanov, ktorej cieľom je zachytiť aktuálnu situáciu v meste prostredníctvom spomienok či fotografií.

Tóth už ma limit vo vrecku, čerešničkou najlepší výkon roka

Olympijský šampión v chôdzi na 50 km z brazílskeho Ria de Janeiro 2016 Matej Tóth triumfoval na sobotňajšom 39. ročníku Dudinskej päťdesiatky.

Matej Tóth v cieli Dudinskej päťdesiatky.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?