Najtragickejšia udalosť v dejinách Brezna sa odohrala 30. apríla 1517. Vtedy 600-700 členná skupina ozbrojencov (sluhovia, valasi, sedliaci) pod vedením Ladislava, Demiána, Gregora a Františka z dóciovského rodu prepadla Brezno. Otvorené mesto bez možnosti sa brániť utrpelo nevídanú pohromu. „Najprv vyrabovali budovu kráľovskej komory na námestí, kde boli uložené drahé kovy z breznianskych baní, banícke náradie, obilie a peniaze. Zo stajní vyviedli kone a voly a na vozy patriace eráru naložili ulúpený majetok. Potom sa vrhli na drevený kostol na námestí, zavraždili dvoch kňazov, ktorí im nechceli odovzdať kľúče,“ uvádza kronika mesta. Bol zničený most cez Hron a domácnosti mešťanov. Faru, v ktorej sa ukrylo okolo 100 žien a detí, útočníci zamkli a podpálili. V stoličnej zápisnici je napísané „Mnohé ženy sa pokúsili uniknúť vyskočením z okna ..., nevinné dietky vnútri zhoreli.“ Komorská správa priznala stratu vo výške 10 000 zl., čo sa rovnalo hodnote Ľupčianskeho panstva.
Nielen Brezňania protestovali. Kráľ Ľudovít II. v mandáte z 27. septembra 1517 vyhlásil konanie Dóciovcov za hrdelný zločin. Kráľovský dvor nariadil vyšetrovanie, ale Dóciovci svoje konanie pred súdom obhájili. Ich násilie sa kvalifikovalo ako trestná výprava voči „neposlušným poddaným“, čo bolo v súlade s feudálnym stavovským právom. Výnimkou bolo sťatie dóciovských služobníkov Jána a Petra Firákovcov z Poník, ktorých bez súdu sťali. Kráľ r. 1523 vyhovel žiadosti svojho najvyššieho komorníka Františka Dóciho a trestné konanie zastavil. Božia spravodlivosť zasiahla 29. augusta 1526, kde pri Moháči obaja aktéri zahynuli.
Situáciu pre Brezno upravil kráľ legislatívne. Listom z 28. 1. 1518 prikázal kremnickým komorským grófom a županom Zvolenskej stolice, aby v jeho mene chránili Brezňanov pred rodinou Dóciovcov. To isté zopakoval panovník v dvoch nasledujúcich rokoch. Brezňania si vydýchli potom, čo Dóciovci opustili Slovenskú Ľupču r. 1531, keď hrad obsadil zvolenský kapitán K. Thurm pre kráľovnú Máriu, vdovu po Ľudovítovi II.
Kde hľadať korene závislosti Brezna od Ľupčianskych zemepánov? Ešte v časoch Mateja Korvína, ktorý ponechal Ľupčianske panstvo dedičom grófa Korbavského r. 1462. Práve v týchto listinách sa Brezno uvádza prvýkrát ako pertinencia – súčasť Ľupčianskeho hradného panstva. Po Matejovej smrti Beatrix – kráľovská vdova prepustila Ľupčianske panstvo Urbanovi Dócimu a Vladislav II. poveril budínsku kapitulu tzv. štatúciou majetku, čiže zistením veľkosti a majetkovo-právnych vzťahov. Jej výsledky boli zakomponované do tzv. introdukčnej listiny (uvádzajúcej Dóciovcov do vlastníctva), ktorá zaznamenáva Brezno ako súčasť Ľupčianskeho hradného panstva. Tu sú teda korene vzťahov Dóciovcov a Brezna.
Následné listiny vydané Vladislavom II. sú prinajmenšom zaujímavé. R. 1494 potvrdil panovník všetky privilégiá Breznu z r. 1381-1488. Roku 1500 uviedol ochranný mandát (úradný príkaz, výnos), že nevie akým právom je Brezno v rukách Dóciovcov a upozornil ich, aby mestu nerobili prekážky. Listinou z r. 1513 kráľ prikázal Dóciovcom rešpektovať mýtnu slobodu Brezna.
Ale ten istý panovník r. 1512 vydal listinu potvrdzujúcu závislosť Brezna od hradu Ľupča. Roku 1513 napomenul Brezno, že Dóciovcom nechce prepustiť mlyn na území mesta, r. 1514 karhal Brezno za neposlušnosť a Dóciovcom dáva právo potrestať toho, kto by sa im protivil.
Záver konania panovníka nebude robiť autor, ale samotný čitateľ.
Autor: Jozef Ďuriančik
