Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

...A volajte ma ocinko!

Tento prípad sme vybrali zo súdneho archívu. Stal sa už pred rokmi, a keďže ide o záležitosť veľmi chúlostivú, nepoužijeme pravé mená a neuvedieme ani miesto, kde sa príbeh odohral.

Vtedy na Silvestra
Z kuchyne ešte stále zaváňalo varené údené mäso, sušené hríby a kyslá kapusta. V televízii odratúvali posledné dve hodiny starého roka. Stôl sa prehýbal dobrotami, maškrtami, lahôdkami. V pohároch víno, pod stolom už dve prázdne fľaše. V chladničke sa chladil sekt.
Bytom sa rozlievala pohoda. Pohoda, aká môže nastať len v šťastnej rodine. V rodine, v ktorej má každý každého rád, v ktorej si každý každého váži. Ona ich za takú rodinu považovala. Za šťastnú rodinu, v ktorej si ona a jej deti našli pevné zázemie. Rodina, po akej vždy túžila. Veď v živote si už užila dosť. Ušiel sa jej muž bitkár, alkoholik, ktorý nepoznal štipku nehy. Celý vzťah medzi mužom a ženou v jeho ponímaní spočíval len v tom, že keď to na neho prišlo, zvalil ženu hoci aj naprostred izby. Len aby si urobil svoje a potom... sa jej vysmieval. Rehotal sa, nadával jej do rozkysnutých ropúch, keď si pred sebou niesla rastúce brucho. Vôbec, aspoň len na čas potrebný na sfúknutie zápalky, mu netrklo v hlave, že to brucho jej urobil on. A že v sebe nosí jeho dieťa. Trikrát jej to urobil. Bez odrobinky, citu, lásky. Bral ju ako kus majetku. Ako dobytok.
Bola rada, že sa ho zbavila. Bola to úľava, keď na súde povedali: Manželstvo sa rozvádza!
Aký bol rozdielny tento príjemný muž, s ktorým sa chystala vítať Nový rok. Jej deti ihneď prijal za svoje. Od samého začiatku chcel, aby ho volali ocinko. Teraz na chvíľu odbehla do kuchyne, ešte stále voňajúcej kapustnicou, aby mu ako druhú večeru navarila jeho obľúbené jedlo, omáčku so šampiňónmi a opekanými zemiakmi a údeninou. Objednal si ju na Silvestra a ona mu ju s láskou navarila. Omáčku s jemne opraženou hladkou múkou, so šampiňónmi podusenými na masle. Práve mu niesla tanier. Zamilovane sa mu pozrela do očí. Koberec sa jej pošmykol pod nohami. Zabalansovala. Časť omáčky sa mu ocitla na hlave, časť na hrudi.
- Ty opica, tučná, škaredá! Čo to stváraš? Pozri sa na seba do zrkadla, ako vyzeráš, ty stará krava. A ja, čulý! Veď ja som ešte ako Belmondo! Vieš o tom, ty beštia, že ja mám aj na tvoju dcéru? Obrábal som ju, keď mala trinásť!

Skryť Vypnúť reklamu

Láska
Bola to láska na prvý pohľad, aj keď prepukla za veľmi zvláštnych okolností. Odsúdili ho na štrnásť rokov. Za lúpež a vraždu. Za dobré správanie mu rok odpustili. Spoza mreží sa vrátil na kosť vychudnutý, zničený, ostarnutý. Ale s obrovským hladom po živote. Potom zistili, prečo v ostatnom čase chorľavel. Mal nález na pľúcach. Vlastne rovno z basy ho brali do nemocnice. Tam ju po prvý raz uvidel. Pracovala ako pomocná zdravotná sestra. Vtedy mu pripadala ako anjel. Už veľmi, veľmi dlho nevidel ženu. A na to, aké je to držať ženu v náručí, už dávno zabudol. Vlastne to ani poriadne nemal čas vyskúšať. Usmial sa na ňu a ona úsmev opätovala. Potreboval mať pocit, že niekto mu je blízky. Veľmi blízky. A ona to po rozvode, keď sa konečne zbavila domáceho tyrana, potrebovala tiež.
Vždy sa tešil, keď bude mať nočnú. Vždy, keď mohla, odbehla k nemu. Sadla si k nemu na peľasť a rozprávali sa celé hodiny. Podarilo sa jej zariadiť, aby bol na izbe vždy sám. Aby svojimi rozhovormi nerušili ostatných pacientov. Keď sa prvý raz spolu pomilovali na nemocničnej posteli, mal pocit, že sa s ním hýbe celá zem.
Úprimne sa priznal, že bol v krimináli. Že tam bol celé roky. Že má na rukách krv. Priznal sa, že starkého, ktorý robil strážnika v podniku, čo si vytipovali s kamarátom, udrel kusom železa po hlave. No len preto, lebo kričal. Bol z toho kriku v šoku, bál, sa že ich starkého krik prezradí. Vôbec, ale vôbec mu nechcel ublížiť. Keby nekričal, nič sa mu nestane. Vôbec netušil, že po takom ľahkom údere môže človek zomrieť... Bol mladý, sprostý, veď nemal ani poriadne dvadsať rokov... Rozprával jej, ako si potom za mrežami po celé noci pripomínal na prični tú desivú udalosť. Že pripravil niekoho o život. Človeka, ktorý mal deti, vnúčatá. Rozprával jej, ako s tvárou zaborenou v deke plakal po nociach ako malé dieťa. Ako ho hrýzlo svedomie. Bolo to vykúpenie... už nikdy... nikomu... nič zlé... robiť len dobro... konať dobro... činiť dobro...
Z nemocnice si ho odvádzala rovno domov. K svojim dvom synom a dcére. Dcéra vtedy začínala trinásty rok života. Deťom hneď povedal: Decká, volám sa síce Jozef, ale volajte ma ocinko!

Skryť Vypnúť reklamu


Uzmierenie
Vôňa z kuchyne sa premenila na smrad kafilérky. Svet sa stiahol do šupky z vyžmýkaného citróna. Na chvíľku sa jej zatmelo pred očami. Utierka, pripravená postierať omáčku z milovaného človeka, vypadla z rúk.
- Čože? Čo si to povedal?
Zbledol. Vyskočil z pohovky.
- Ale, hádam to neberieš vážne! Veď moja zlatá, ja ťa milujem. Si moja jediná láska. Občas ťa musím trošku ponaťahovať. Nech si uvedomíš, že existujem. Milujem len teba, nikoho iného. S nikým iným by som, prisahám, nedokázal byť. Poď, daj tvoju krásnu hlávku sem, na moju hruď. Poď, láska moja jediná...
Na chvíľočku zaváhala. Potom sa o jeho hruď oprela. Jemne ju hladkal po hlave, ískal až v korienkoch vlasov, potom spustil ruku nižšie, na prsia, potom ešte nižšie, medzi nohy. Uvoľnila sa. Vzdychla. Áno, milovala ho. Verila mu. Všetko mu verila. Do posledného slova.
Silvester nevyšiel až tak zle. Ale to, čo povedal o jej dcére, jej hlodalo v hlave. Premýšľala o tom v noci i ráno. Popoludní si zavolala dcéru. Opýtala sa jej na to. Otvorene, priamo. Dcéra odpovedala jednoznačne: Nie, to nie je pravda!
Povedala to síce zreteľne, ale do očí sa jej nepozrela.
Nuž, čo. Pubertiačka. Dospieva. Hanbí sa. Čo môže vedieť o sexe? Asi som ju zaskočila pomyslela si.
Kamarátky
Mať dobrú kamarátku, s ktorou sa možno porozprávať o všetkom, je viac ako vyhrať prvú cenu v lote. Zúfalo sa práve s takou kamarátkou potrebovala porozprávať. Ako sa odsťahovali do iného mesta, už si takú dobrú kamarátku nevedela nájsť. Teraz ju od kamarátky delili desiatky kilometrov. Vedeli o sebe všetko. Veď od prvej triedy sedeli v jednej lavici. Na stretnutie po roku sa veľmi tešila. Bola veľmi rada, že k nej mohla ísť na návštevu. Že ju mama pustila, hoci otčim bol proti.
Mala toho na srdci veľmi veľa, čo jej chcela povedať. Kamarátka počúvala. Počúvala, ako si vylieva dušu, a potom sa rozplakala vedno s ňou. Vedela, že to musí niekomu povedať, pustiť to ďalej, niekomu blízkemu, hoci ju návšteva zaprisahávala, aby o tom nikomu nepovedala. Vedela, že si to nemôže nechať len pre seba. Preboha, nemôže nechať trpieť kamarátku!

Skryť Vypnúť reklamu

„Ocinko“
Nechcelo sa jej sťahovať do cudzieho mesta. Aj dievčatko môže mať zarastené korene. Aj keď necítila sa už len dievčatkom. Bola už slečnou. Presvedčila sa o tom. Nebola na to ešte pripravená, ale zostala na seba hrdá.
Ujo, ktorého si doviedla mama, sa jej celkom pozdával. Bola s ním sranda. Aké smiešnosti hovoril! Mala celkom rada, keď sa k nej pritisol a cítila jeho telesné teplo, keď ju potľapkal po guľatiacom sa zadku.
Bola veľmi smutná, keď sa odsťahovali. Starší brat začal študovať na strednej, išiel bývať do internátu, s mladším ešte ktovieaká reč nebola. Z okolia nepoznala žiadnu rovesníčku. Aby toho zla nebolo málo, ochorela aj mama. Musela ísť na liečenie. Nechala ich samých. Brata, ju a uja, ktorý chcel, aby mu hovorili ocinko. Ešte že s ním bolo veselo.
Keď raz večer uložili brata spať a on v obývačke zložil na zem matrace z pohovky, nechápala. Ujo povedal: Mama nie je doma, preto teraz budeš s ocinkom spať ty!
Nešlo jej to do hlavy. Veď voľných postelí je v byte dosť! Prečo by s ním mala spať? Nechápala, čo sa deje ani vtedy, keď jej ujo chytil ruky, dal jej ich za hlavu a druhou rukou jej sťahoval nohavičky. Plakala. A ešte viac vtedy, keď jej potom povedal: Ty k..., už si nebola pannou!
Nerozumela. Len plakala.
Utrpenie
Zvykala si. Už ani neplakala. Len sa hrozne, hrozne hanbila. Keď jej to urobil prvý raz, povedala mu: Poviem to mame!
Smial sa. Vraj ho mama tak ľúbi, že neuverí jej, ale jemu. A povie, že ho zviedla. A mama vyhodí z domu ju. Čo bude robiť sama na ulici? Pôjde na štrich?
Bála sa. Nechala robiť so sebou, nie so sebou, ale so svojim telom, čo chcel. Raz ju zobliekol, vysadil v kúpeľni na práčku a vytiahol svoj holiaci strojček. Bránila sa. Ale povedal, že ak nebude držať, vyreže jej všetko spomedzi nôh. Potom už držala. A potom sa smial, že keď rastú chĺpky, sú také príjemne drapľavé.
Mama prišla z liečenia. Jej nový pán manžel neskývražil chválou nad tým, aké má jeho manželka poslušné deti. Aj dcéru. Hoci im, kým bola na liečení, veľmi chýbala, veľmi dobre si všetci navzájom rozumejú. Veď je ich ocinkom!

Matka a dcéra
Keď nabrala viac síl, začala opäť pracovať. Našla si robotu na zmeny. Popoludňajšie zmeny ju mrzeli. Mrzeli ju, že nemôže byť viac s rodinou, ale peniaze potrebovali. Navyše vedeli – ocinko sa vie o jej deti postarať.
Práve tých popoludňajších sa najviac bála jej dcéra. Keď prišla zo školy s bratom, on už bol doma. Jeho brata poslal von, hrať sa. Vtedy už vedela, čo ju čaká. Bolo to ako bez konca.
- Chcem mať konečne vlastného syna! Urobím ti ho. Ty si musíš pre mamu vymyslieť meno chlapca, ktorý ti, akože, to dieťa urobil. Ale mňa prezradiť nesmieš, lebo...!
O antikoncepcii nemala ani šajn. Dúfala, že ak sa dobre vysprchuje, následky nebudú. Následky neboli asi len zhodou okolností. Ale deptalo to. Pomaly, ale isto. Vyvrcholilo to tým, že ju „ocinko“ prinútil kľaknúť si a urobil jej to pred otvorenými dverami spálne, v ktorej na posteli spala jej unavená mama. Vtedy sa rozhodla spáchať samovraždu. Skočiť z okna. Len nech to už, preboha, konečne skončí!

Signály
Veľmi, až príliš veľmi mu verila. Hoci sa nejaké signály objavili. Ale bola presvedčená, že sú to len prázdne táraniny. Obyčajná závisť ostatných žien. Zarazilo ju, keď ich jej švagriná, u ktorej boli na návšteve a chcela tam s manželom prespať, večer vykázala z domu s tým, že nedovolí, aby brat spal v jednom dome s jej dcérami. Nerozumela, nechápala. Medzi štyrmi očami sa potom so švagrinou porozprávala. Švagriná sa vykrúcala, Odpovedala: Never všetkému, čo ti povie tvoj muž. Poznám ho lepšie ako ty, veď je to môj brat. Všetko je to úplne ináč!
Vtedy celkom nerozumela významu jej slov. Ale dcéra jej robila starosti. Bola stále utiahnutejšia, nedalo sa s ňou rozprávať. Chápala, že puberta dievča mení, ale až takto? A dcéra, dovtedy chudučká ako papek, začala príšerne priberať. Mala sotva pätnásť a vážila takmer osemdesiat. Nehovorila, len sa napchávala a napchávala. Možno ju to prejde. Veď takto ju chlapci nebudú chcieť...

Vytriezvenie
Vytriezvenie raz muselo prísť. Bola na návšteve vo svojom rodnom meste a tam sa od príbuznej dozvedela to, čo jej dcéra povedala kamarátke a bývalej spolužiačke. Že ju jej otčim znásilnil. A potom ju znásilňoval pravidelne. A hneď, ako prišla domov, sa dozvedela, že ten nešťastník, ktorý sedel trinásť rokov v base a ktorý si na jej hrudi vylieval srdce, ktorého prichýlila a ktorý chcel, aby ho jej deti nazývali ocinko, ju opustil. Našiel si mladšiu. Vzala dcéru za ruku a išla na políciu.

Vinný? Nevinný?
„Ocinko“ všetko poprel. Tvrdil, že si to na neho vymýšľa bývalá manželka a pastorkyňa, lebo sa mu chcú pomstiť za to, že začal žiť s inou, mladšou a krajšou ženou.
Fakt je ten, že „ocinka“ prokurátor ako obzvlášť nebezpečného recidivistu obžaloval zo znásilnenia osoby mladšej ako pätnásť rokov. Okresný súd obžalovaného oslobodil. Podľa neho boli výpovede svedkov tendenčné, smerujúce len k tomu, aby obžalovanému poškodili. Preto, lebo sa rozhodol pre iný život a ženská žiarlivosť nepozná hraníc.
Odvolal sa prokurátor. Krajský súd oslobodzujúci rozsudok zrušil a prípad vrátil okresnému súdu, aby znovu rozhodol. Ten istý súd pre zmenu, podľa tých istých dôkazov usúdil, že ten istý človek je vinný. Vymeral mu štrnásť rokov. Krajský súd, po odvolaní obžalovaného, sa znovu pokúsil zvážiť všetky za a proti. Konečný verdikt znel: Vinný! Ale nie zo znásilnenia. Len z pohlavného zneužívania. Ale pre „ocinka“ to aj tak znamenalo osem rokov za mrežami.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  2. Päť chýb pri zateplení strechy
  3. Vitajte v postapokalyptickom svete
  4. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  2. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. Úprava osobného motorového vozidla
  5. Important information for Brazilians living in Slovakia
  6. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  7. Vitajte v postapokalyptickom svete
  8. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. Päť chýb pri zateplení strechy
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 30 179
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 16 539
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 14 320
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 540
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 814
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 707
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 620
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 364
  9. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 169
  10. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 9 160
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Tóth sa pred Dudinskou päťdesiatkou izoloval

Hlavné je splniť limit, prízvukuje slovenská chodecká jednotka

Matej Tóth ako ho poznáme, na čele.

V kraji sú na tom najhoršie okresy Banská Bystrica a Brezno

Včera zistili na Slovensku viac ako 2 200 nakazených. 210 z toho v Banskobystrickom kraji. 56 v okrese Banská Bystrica a 45 v okrese Brezno.

Ilustračné foto.

Bystrickí leteckí záchranári pomáhali pilčíkovi, na ktorého spadol strom

Po ošetrení ho previezli do Rooseveltovej nemocnice.

Na pomoc privolali záchranársky vrtuľník.

V Banskej Bystrici sa počíta so 60 odberovými miestami po celom meste

Mesto Banská Bystrica počíta v súvislosti s chystaným celoplošným testovaním na nový koronavírus zhruba so 60 odberovými miestami.

Odberové miesto na testovanie pacientov na ochorenie COVID-19 pred Infekčným pavilónom na Kramároch v Bratislave.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Prinášame informácie o pripravovanom testovaní na Orave

Získať dobrovoľníkov ku odberom je v niektorých dedinách ťažké, v Sihelnom bude pomáhať aj starosta.

Sedemnásťročného chlapca zavalil strom

Leteckých záchranárov zo Žiliny privolali dnes dopoludnia na pomoc 17-ročnému chlapcovi, ktorého v lesnom teréne v katastri obce Zákopčie zavalil strom.

Už ste čítali?