Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

Bez lásky by sme neprežili

Kelarová je svetoznáma česká speváčka, ktorá vraj dokáže terapeutickými a pedagogickými schopnosťami objaviť a „otvoriť“ spevácky hlas u každého, kto je ochotný ho v sebe hľadať.

O jej workshopy, ktoré organizuje už dvadsať rokov, je veľký záujem nielen v Českej republike a na Slovensku, ale aj v Nemecku, Švajčiarsku, Anglicku, Dánsku a Izraeli. Pred mnohými rokmi na Českomoravskej vrchovine založila Medzinárodnú školu pre ľudský hlas. Jej kurzy vychádzajú z vedomostí a skúseností, ktoré získala v západnej Európe, kde istý čas žila, a z inšpirácie svojimi východnými rómskymi koreňmi. Prednedávnom mali možnosť zúčastniť sa jej workshopov aj študenti herectva banskobystrickej Akadémie umení. Idin hlas nemá vo svojej kategórii konkurenciu. I keď ona sama tvrdí, že radšej spieva ako rozpráva, rozhovor s ňou bol nielen príjemný, ale aj obohacujúci.

Skryť Vypnúť reklamu

O Hudbe
Kedy sa začala vaša umelecká cesta?
Keď som mala päť rokov, otec mi kúpil klavír. V deviatich rokoch mi kúpil violončelo, takže som vlastne v muzike vyrástla, neskôr som chodila na konzervatórium. Vďaka ockovi, ktorý bol mojím učiteľom, hudbou som sa zaoberala od tých piatich rokov. Otec hovorieval, že bez hudby si nedokáže predstaviť život.

Váš otec pre vás veľa znamenal a ovplyvnil vašu životnú cestu...
Áno, on mal krásne čisté rómske srdce. Keď zomrel, nastal v mojom živote zlom. Vlastne až po jeho smrti som začala koncertovať a vyučovať cigánske piesne, ktoré som si pamätala z detstva. Cigánska hudba sa u nás v rodine hrala, ale hovoriť po rómsky som sa nenaučila. Babka s dedkom zakázali otcovi a jeho súrodencom učiť sa po rómsky, pretože byť Rómom bolo niečo naozaj škaredého. Pochopila som, že otcova krv vo mne koluje tak silne, že aspoň piesňou mu môžem vrátiť všetku tú lásku, ktorú mi dával a že jeho odkaz môžem tlmočiť aj ďalším ľuďom.

Skryť Vypnúť reklamu

Hudba je váš život. Čo iné ešte robíte s radosťou?
Neviem si už ani predstaviť, že by som sa hudbe nevenovala. Strašne ma baví tiež varenie, je to môj veľký koníček. Som rada, keď moje jedlo každému chutí. Myslím si, že keby som sa druhýkrát narodila, tak by som možno mala svoju reštauráciu, ktorú by som si urobila po svojom. A kto by ju navštívil raz, nikdy by nezabudol...

Aký zmysel majú workshopy, ktoré organizujete?
Hlavnou myšlienkou je celá filozofia práce, ktorú robím už dvadsať rokov, a to je pomáhať ľuďom k tomu, aby sa otvorili, aby našli to, čo v sebe majú. Jednoducho, aby našli svoj vnútorný hlas a nebáli sa spievať.
Ako sa vám páči Banská Bystrica?
Bystrica je úžasné mesto. Na koncerte, na ktorý mal pozval Alexander Daško, bola vynikajúca atmosféra, naozaj skvelé publikum.

Skryť Vypnúť reklamu

Kto je to podľa vás publikum?
Sú to ľudia, ktorí prišli na koncert, zaplatili si, ktorým chcem alebo potrebujem niečo odovzdať. Keď som na javisku, cítim voči publiku veľkú zodpovednosť. Nie som tam preto, aby som sa predviedla, ale preto, že chcem ľuďom odovzdať určitú silu, energiu, dať im pocit, že stojí za to žiť, aby s týmto pocitom odišli domov a žili s tým. Som rada, že mám tú možnosť nejakým spôsobom ovplyvniť alebo odovzdať tento môj postoj.
Pre mňa nikdy popularita ani sláva neboli dôležité. Pre mňa je dôležité vedieť, že ľuďom sa páči, čo robím. Niekedy sa ku mne dostane aj osobné poďakovanie za vystúpenie, dostávam e-maily, občas dostanem darček. Dôležité však je, že keď sa rozlúčim s publikom, mám pocit, že sa mi snáď podarilo dať publiku niečo pozitívne zo seba, z mojej hudby. Je to krásny moment, keď si môžeme navzájom zatlieskať za to, že sme, že žijeme a sme krásni ľudia.

Ako prijíma publikum vašu hudbu?
Je to rôzne. Nedávno sme boli v Nórsku, kde ľudia nepoznajú veľmi našu kultúru, ale boli takí nadšení, veľmi sa zabávali, tancovali. Keď sme boli napríklad v Mongolsku, dostali sme nečakanú poctu. Najprv sme nerozumeli tomu, keď po našom koncerte bolo ticho. Odišli sme do šatne a hovorili sme si, že sa im naše vystúpenie asi nepáčilo, publikum ani netlieskalo. Na to prišiel český ambasádor a povedal nám, ako to, že sme sa nevrátili na javisko, že vraj tam na nás ľudia čakajú. Povedal nám, že je to najväčšia pocta, akú sme mohli dostať.
Môj otec mi vždy hovoril, že hudba je medzinárodný jazyk, všade mu budú ľudia rozumieť. Keď som bola malá, ešte som nevedela, o čom hovorí, ale teraz mi je to jasné. Hudba nemá hranice, každý človek ju cíti.

Akú hudbu počúvate, keď máte čas?
Žijem divokým životom, a preto si každé ráno zvyknem pustiť príjemnú muziku, napríklad džez, zapálim si sviečku, pohoda...

O LÁSKE
Čo potrebujete k životu, aby bolo fajn?
Musím mať v živote balans. S Dežom (Idin životný partner a člen jej bandu – gitarista a spevák Desiderius Dužda, pozn. redakcie) žijeme v podstate na dedine, na samote. Máme tam taký pokoj, že sa ho niektorí ľudia až boja. To znamená, že keď sa po náročnom dni či týždni vrátime z rušného mesta, z vystúpení a workshopov, kde je veľa ľudí a hluku, vychutnávame si ticho a pokoj. Tak nám to naozaj vyhovuje. Máme v živote ruch aj pokoj... Ak by sme však boli na dedine stále, nikam necestovali, tak by som to nevydržala.

Ako dlho žijete a hráte s Dežom?
Sme spolu už 11 rokov. Keď som Deža spoznala, hral vtedy s Věrou Bílou. Páčilo sa mi jeho hudobné umenie, tak som ho prizvala na rôzne projekty. Za dva roky náš profesionálny vzťah postupne rástol a dostával sa aj do inej roviny. Vždy som sa pri ňom cítila dobre. Keď sme si šli po koncerte niekam sadnúť, ľudia si mysleli, že sme už dávnom spolu, hoci to tak ešte nebolo. Asi už dávno bolo niekde určené, že my dvaja budeme spolu. A v istom momente sme si uvedomili, že sme pár. S niekým sa stretnete a máte pritom pocit, že sa poznáte už sto rokov. U nás to tak bolo.

Čo pre vás znamená láska?
Myslím si, že je to najväčší zmysel života. Bez lásky by sme neprežili. Láska je jeden z najdôležitejších ľudských citov, ktorý potrebujeme dávať, ale aj prijímať. Je to najväčšia sila, ktorú v sebe každý máme. Ak tu bude láska, určite na planéte prežijeme.
Keď cestujeme po svete, tak si všímam, že hrozí, že ak si to ľudia nebudú uvedomovať a budú len predstierať lásku, vymrie. Dnes žijeme vo svete pretvárky, lží, pretože ľudia sa tak naučili fungovať a prežívať. Mám strach z toho, aby sa nestalo, že deti nebudú dostávať lásku od rodičov a sami potom nebudú vedieť, čo to láska je. Niekedy treba ľuďom pripomenúť, aby nezabudli, že lásku v sebe každý nosí a že sme ju dostali do daru, aby sme ju rozdávali ďalej.

Povedali ste, že každý by si mal aspoň raz za čas zaspievať...
Áno, a za tým si stojím. Myslím si, že je to zdravé. Ľudia totiž niekedy nevedia, čo s emóciami, a tak pri speve môžu vyspievať všetko, naraz sa im uľaví. Spievanie je podľa mňa liečivý proces. Verím tomu.
Kde a ako si najlepšie od všetkého oddýchnete?
Na dovolenke. Cestujeme na Kubu k moru. Keďže je to ďaleko, oddýchneme si tam najlepšie. Nedokážem oddychovať doma, lebo aj tam pracujem, často si sadám za počítač a stále je čo robiť. Na dovolenke ďaleko od domova viem, že tam od všetkého zhonu odídeme, vypneme všetky mobily.

O VIANOCIACH
Aké sú vaše rodinné vianočné tradície?
Precestovala som kus sveta a „pochytala“ som odvšadiaľ niečo. Skôr by som povedala, že Vianoce sú pre mňa najkrajšie sviatky, aké poznám, a beriem ich ako sviatky lásky, pokoja a mieru, stretávanie sa s blízkymi. U nás je zaujímavé, že 1. decembra už zdobíme stromček. Kedysi v detstve sme ho zdobili 24. decembra, ale odkedy mám svoju rodinu, zaviedli sme tradíciu zdobiť ho už prvého. A potom postupne zo dňa na deň pribúdajú darčeky. Kedysi deti a dnes už vnúčatá deň za dňom chodia okolo stromčeka, začína byť taká napätá atmosféra, a potom nastanú konečne Vianoce. Každé Vianoce sa tešíme, že sa stretávame, aj si zaplačeme za tými, ktorí už nie sú medzi nami. Z Anglicka sme si priniesli zvyk darčeky rozdávať až na druhý deň ráno, to sme tiež niekoľkokrát praktiyovali. No napokon sme sa vrátili k našej tradícii, takže si darčeky rozdávame na Štedrý večer.

A čo vianočné menu? Priniesli ste si čo-to z krajín, kde ste žili?
Napríklad bez kapra si nedokážem predstaviť sviatky. Keď som bývala v Anglicku, tak som ho nahrádzala rezňom so zemiakovým šalátom. Ale inak máme vždy kapra. Na vianočnom stole máme aj jedlá, ktoré by sme mohli označiť za kozmopolitné. V tom Anglicku som sa naučila klasický „roastbeef“ a k tomu pečené zemiaky. Snáď z každej precestovanej krajiny by sa našlo niečo.
Zo Slovenska máme od babičky, ktorá pochádzala z Horných Salíb – okres Galanta - taký zvyk, že varíme namiesto kapustnice fazuľovicu s maďarskou čabajkou a s údeným. Oni boli totiž maďarskí Rómovia.

Spievate si pri stromčeku koledy?
V súčasnosti najmä deti vedieme k tomu, aby dodržiavali tradície. Nechceme ich do toho nútiť, ale koledy u nás spievajú najmä deti.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  5. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  6. Magazín SME Ženy už v predaji
  7. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  8. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  9. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  10. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  1. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  2. Magazín SME Ženy už v predaji
  3. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  4. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  5. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  6. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  7. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 035
  2. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 24 278
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 18 812
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 219
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 16 882
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 14 104
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 339
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 350
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 304
  10. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 11 175
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Poklady sa vrátia

Vzácne archeologické artefakty by sa k nám mohli vrátiť. Ak nie ako originál, tak aspoň ako repliky.

Časť bronzového pokladu sa nachádza v Ždániciach

Do Banskej Bystrice mieria cez virtuálne brány internetu umelci z celého sveta

Projekt Mladí sú budúcnosť Online: Zatancuj si spolu s uznávanými tanečníkmi z krajín V4, Fínska, či USA.

Banskobystričania sa môžu otestovať na 66 odberných miestach

K dispozícii budú v meste pod Urpínom aj dve mobilné odberové jednotky.

Ilustračné foto.

Ako sa bude testovať v obciach na Horehroní?

Neustále sa meniace informácie nútia jednotlivé obce improvizovať. Testovať sa bude aj na tržnici, tenisových kurtoch, či v areáli biatlonu.

Slovensko sa pripravuje na celoplošné testovanie.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Vodič autobusu náraz neprežil. Cesta je neprejazdná

Dôvody, pre ktoré vodič náhle zmenil smer jazdy, polícia preveruje.

Situácia na Liptove sa zhoršuje, oba okresy zaznamenali rekord v počte pozitívne testovaných

Za jediný deň pribudlo na Liptove 254 ľudí, ktorým potvrdili nákazu koronavírusom.

Zoznam odberných miest v liptovských mestách

Pozrite si, na akých miestach sa bude konať celoplošné testovanie na Covid-19 v liptovských mestách.

Už ste čítali?