Piatok, 18. jún, 2021 | Meniny má VratislavKrížovkyKrížovky

Bez lásky by sme neprežili

Kelarová je svetoznáma česká speváčka, ktorá vraj dokáže terapeutickými a pedagogickými schopnosťami objaviť a „otvoriť“ spevácky hlas u každého, kto je ochotný ho v sebe hľadať.

O jej workshopy, ktoré organizuje už dvadsať rokov, je veľký záujem nielen v Českej republike a na Slovensku, ale aj v Nemecku, Švajčiarsku, Anglicku, Dánsku a Izraeli. Pred mnohými rokmi na Českomoravskej vrchovine založila Medzinárodnú školu pre ľudský hlas. Jej kurzy vychádzajú z vedomostí a skúseností, ktoré získala v západnej Európe, kde istý čas žila, a z inšpirácie svojimi východnými rómskymi koreňmi. Prednedávnom mali možnosť zúčastniť sa jej workshopov aj študenti herectva banskobystrickej Akadémie umení. Idin hlas nemá vo svojej kategórii konkurenciu. I keď ona sama tvrdí, že radšej spieva ako rozpráva, rozhovor s ňou bol nielen príjemný, ale aj obohacujúci.

Skryť Vypnúť reklamu

O Hudbe
Kedy sa začala vaša umelecká cesta?
Keď som mala päť rokov, otec mi kúpil klavír. V deviatich rokoch mi kúpil violončelo, takže som vlastne v muzike vyrástla, neskôr som chodila na konzervatórium. Vďaka ockovi, ktorý bol mojím učiteľom, hudbou som sa zaoberala od tých piatich rokov. Otec hovorieval, že bez hudby si nedokáže predstaviť život.

Váš otec pre vás veľa znamenal a ovplyvnil vašu životnú cestu...
Áno, on mal krásne čisté rómske srdce. Keď zomrel, nastal v mojom živote zlom. Vlastne až po jeho smrti som začala koncertovať a vyučovať cigánske piesne, ktoré som si pamätala z detstva. Cigánska hudba sa u nás v rodine hrala, ale hovoriť po rómsky som sa nenaučila. Babka s dedkom zakázali otcovi a jeho súrodencom učiť sa po rómsky, pretože byť Rómom bolo niečo naozaj škaredého. Pochopila som, že otcova krv vo mne koluje tak silne, že aspoň piesňou mu môžem vrátiť všetku tú lásku, ktorú mi dával a že jeho odkaz môžem tlmočiť aj ďalším ľuďom.

Skryť Vypnúť reklamu

Hudba je váš život. Čo iné ešte robíte s radosťou?
Neviem si už ani predstaviť, že by som sa hudbe nevenovala. Strašne ma baví tiež varenie, je to môj veľký koníček. Som rada, keď moje jedlo každému chutí. Myslím si, že keby som sa druhýkrát narodila, tak by som možno mala svoju reštauráciu, ktorú by som si urobila po svojom. A kto by ju navštívil raz, nikdy by nezabudol...

Aký zmysel majú workshopy, ktoré organizujete?
Hlavnou myšlienkou je celá filozofia práce, ktorú robím už dvadsať rokov, a to je pomáhať ľuďom k tomu, aby sa otvorili, aby našli to, čo v sebe majú. Jednoducho, aby našli svoj vnútorný hlas a nebáli sa spievať.
Ako sa vám páči Banská Bystrica?
Bystrica je úžasné mesto. Na koncerte, na ktorý mal pozval Alexander Daško, bola vynikajúca atmosféra, naozaj skvelé publikum.

Skryť Vypnúť reklamu

Kto je to podľa vás publikum?
Sú to ľudia, ktorí prišli na koncert, zaplatili si, ktorým chcem alebo potrebujem niečo odovzdať. Keď som na javisku, cítim voči publiku veľkú zodpovednosť. Nie som tam preto, aby som sa predviedla, ale preto, že chcem ľuďom odovzdať určitú silu, energiu, dať im pocit, že stojí za to žiť, aby s týmto pocitom odišli domov a žili s tým. Som rada, že mám tú možnosť nejakým spôsobom ovplyvniť alebo odovzdať tento môj postoj.
Pre mňa nikdy popularita ani sláva neboli dôležité. Pre mňa je dôležité vedieť, že ľuďom sa páči, čo robím. Niekedy sa ku mne dostane aj osobné poďakovanie za vystúpenie, dostávam e-maily, občas dostanem darček. Dôležité však je, že keď sa rozlúčim s publikom, mám pocit, že sa mi snáď podarilo dať publiku niečo pozitívne zo seba, z mojej hudby. Je to krásny moment, keď si môžeme navzájom zatlieskať za to, že sme, že žijeme a sme krásni ľudia.

Ako prijíma publikum vašu hudbu?
Je to rôzne. Nedávno sme boli v Nórsku, kde ľudia nepoznajú veľmi našu kultúru, ale boli takí nadšení, veľmi sa zabávali, tancovali. Keď sme boli napríklad v Mongolsku, dostali sme nečakanú poctu. Najprv sme nerozumeli tomu, keď po našom koncerte bolo ticho. Odišli sme do šatne a hovorili sme si, že sa im naše vystúpenie asi nepáčilo, publikum ani netlieskalo. Na to prišiel český ambasádor a povedal nám, ako to, že sme sa nevrátili na javisko, že vraj tam na nás ľudia čakajú. Povedal nám, že je to najväčšia pocta, akú sme mohli dostať.
Môj otec mi vždy hovoril, že hudba je medzinárodný jazyk, všade mu budú ľudia rozumieť. Keď som bola malá, ešte som nevedela, o čom hovorí, ale teraz mi je to jasné. Hudba nemá hranice, každý človek ju cíti.

Akú hudbu počúvate, keď máte čas?
Žijem divokým životom, a preto si každé ráno zvyknem pustiť príjemnú muziku, napríklad džez, zapálim si sviečku, pohoda...

O LÁSKE
Čo potrebujete k životu, aby bolo fajn?
Musím mať v živote balans. S Dežom (Idin životný partner a člen jej bandu – gitarista a spevák Desiderius Dužda, pozn. redakcie) žijeme v podstate na dedine, na samote. Máme tam taký pokoj, že sa ho niektorí ľudia až boja. To znamená, že keď sa po náročnom dni či týždni vrátime z rušného mesta, z vystúpení a workshopov, kde je veľa ľudí a hluku, vychutnávame si ticho a pokoj. Tak nám to naozaj vyhovuje. Máme v živote ruch aj pokoj... Ak by sme však boli na dedine stále, nikam necestovali, tak by som to nevydržala.

Ako dlho žijete a hráte s Dežom?
Sme spolu už 11 rokov. Keď som Deža spoznala, hral vtedy s Věrou Bílou. Páčilo sa mi jeho hudobné umenie, tak som ho prizvala na rôzne projekty. Za dva roky náš profesionálny vzťah postupne rástol a dostával sa aj do inej roviny. Vždy som sa pri ňom cítila dobre. Keď sme si šli po koncerte niekam sadnúť, ľudia si mysleli, že sme už dávnom spolu, hoci to tak ešte nebolo. Asi už dávno bolo niekde určené, že my dvaja budeme spolu. A v istom momente sme si uvedomili, že sme pár. S niekým sa stretnete a máte pritom pocit, že sa poznáte už sto rokov. U nás to tak bolo.

Čo pre vás znamená láska?
Myslím si, že je to najväčší zmysel života. Bez lásky by sme neprežili. Láska je jeden z najdôležitejších ľudských citov, ktorý potrebujeme dávať, ale aj prijímať. Je to najväčšia sila, ktorú v sebe každý máme. Ak tu bude láska, určite na planéte prežijeme.
Keď cestujeme po svete, tak si všímam, že hrozí, že ak si to ľudia nebudú uvedomovať a budú len predstierať lásku, vymrie. Dnes žijeme vo svete pretvárky, lží, pretože ľudia sa tak naučili fungovať a prežívať. Mám strach z toho, aby sa nestalo, že deti nebudú dostávať lásku od rodičov a sami potom nebudú vedieť, čo to láska je. Niekedy treba ľuďom pripomenúť, aby nezabudli, že lásku v sebe každý nosí a že sme ju dostali do daru, aby sme ju rozdávali ďalej.

Povedali ste, že každý by si mal aspoň raz za čas zaspievať...
Áno, a za tým si stojím. Myslím si, že je to zdravé. Ľudia totiž niekedy nevedia, čo s emóciami, a tak pri speve môžu vyspievať všetko, naraz sa im uľaví. Spievanie je podľa mňa liečivý proces. Verím tomu.
Kde a ako si najlepšie od všetkého oddýchnete?
Na dovolenke. Cestujeme na Kubu k moru. Keďže je to ďaleko, oddýchneme si tam najlepšie. Nedokážem oddychovať doma, lebo aj tam pracujem, často si sadám za počítač a stále je čo robiť. Na dovolenke ďaleko od domova viem, že tam od všetkého zhonu odídeme, vypneme všetky mobily.

O VIANOCIACH
Aké sú vaše rodinné vianočné tradície?
Precestovala som kus sveta a „pochytala“ som odvšadiaľ niečo. Skôr by som povedala, že Vianoce sú pre mňa najkrajšie sviatky, aké poznám, a beriem ich ako sviatky lásky, pokoja a mieru, stretávanie sa s blízkymi. U nás je zaujímavé, že 1. decembra už zdobíme stromček. Kedysi v detstve sme ho zdobili 24. decembra, ale odkedy mám svoju rodinu, zaviedli sme tradíciu zdobiť ho už prvého. A potom postupne zo dňa na deň pribúdajú darčeky. Kedysi deti a dnes už vnúčatá deň za dňom chodia okolo stromčeka, začína byť taká napätá atmosféra, a potom nastanú konečne Vianoce. Každé Vianoce sa tešíme, že sa stretávame, aj si zaplačeme za tými, ktorí už nie sú medzi nami. Z Anglicka sme si priniesli zvyk darčeky rozdávať až na druhý deň ráno, to sme tiež niekoľkokrát praktiyovali. No napokon sme sa vrátili k našej tradícii, takže si darčeky rozdávame na Štedrý večer.

A čo vianočné menu? Priniesli ste si čo-to z krajín, kde ste žili?
Napríklad bez kapra si nedokážem predstaviť sviatky. Keď som bývala v Anglicku, tak som ho nahrádzala rezňom so zemiakovým šalátom. Ale inak máme vždy kapra. Na vianočnom stole máme aj jedlá, ktoré by sme mohli označiť za kozmopolitné. V tom Anglicku som sa naučila klasický „roastbeef“ a k tomu pečené zemiaky. Snáď z každej precestovanej krajiny by sa našlo niečo.
Zo Slovenska máme od babičky, ktorá pochádzala z Horných Salíb – okres Galanta - taký zvyk, že varíme namiesto kapustnice fazuľovicu s maďarskou čabajkou a s údeným. Oni boli totiž maďarskí Rómovia.

Spievate si pri stromčeku koledy?
V súčasnosti najmä deti vedieme k tomu, aby dodržiavali tradície. Nechceme ich do toho nútiť, ale koledy u nás spievajú najmä deti.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  3. Zázračná škola so zelenou strechou
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  5. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  6. Crème de la crème po slovensky
  7. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  8. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  9. Po Slovensku na motorke
  10. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  1. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  2. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  3. Driverama má strategické partnerstvo s nemeckým Stop + Go
  4. Správna strava po tréningu: Siahnite po 100 % smoothie a šťavách
  5. Zázračná škola so zelenou strechou
  6. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  7. Crème de la crème po slovensky
  8. Rady nad zlato: Naučte sa pripraviť dezerty ako z cukrárne
  9. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  10. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 27 554
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 13 587
  3. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 11 693
  4. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 11 330
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 7 758
  6. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 7 261
  7. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 6 274
  8. Po Slovensku na motorke 5 880
  9. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 252
  10. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť 4 476
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Ján Nosko - odovzdávanie Ceny primátora.

Špeciálnym poďakovaním si vo štvrtok podvečer v Cikkerovej sieni historickej radnice v Banskej Bystrici uctilo mesto všetkých zdravotníckych pracovníkov.


TASR 9 h

Diskusiu sledujte naživo vo štvrtok o 14. hodine.


15. jún
Práce na výstavbe nového mosta do mestskej časti Iliaš.

Stavebné práce súvisiace s prekládkou pôvodného mosta ponad rieku Hron, ktorý spája mesto Banská Bystrica a jeho časť Iliaš, sa už začali.


TASR 10 h

Životná púť voňavej hviezdy, kávy Emília, začala v roku 1935 v talianskom prístavnom meste Terst, keď kávičkárski gurmáni v laboratóriách namiešali kávovú zmes z vyše 6 rôznych káv druhu Arabica.


16. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Nečakaná správa o skone Júliusa Kohúta zasiahla mnohých.


11 h

Ľudia nemajú šancu na voľný prístup k vodnej ploche.


20 h

Medvede sa v minulosti v našom regióne nevyskytovali.


16. jún

K príčine smrti sa vyjadria, až keď budú k dispozícii laboratórne výsledky. Predbežne to s očkovaním nesúvislo.


15. jún

Už ste čítali?