Bez lásky by sme neprežili

Kelarová je svetoznáma česká speváčka, ktorá vraj dokáže terapeutickými a pedagogickými schopnosťami objaviť a „otvoriť“ spevácky hlas u každého, kto je ochotný ho v sebe hľadať.

O jej workshopy, ktoré organizuje už dvadsať rokov, je veľký záujem nielen v Českej republike a na Slovensku, ale aj v Nemecku, Švajčiarsku, Anglicku, Dánsku a Izraeli. Pred mnohými rokmi na Českomoravskej vrchovine založila Medzinárodnú školu pre ľudský hlas. Jej kurzy vychádzajú z vedomostí a skúseností, ktoré získala v západnej Európe, kde istý čas žila, a z inšpirácie svojimi východnými rómskymi koreňmi. Prednedávnom mali možnosť zúčastniť sa jej workshopov aj študenti herectva banskobystrickej Akadémie umení. Idin hlas nemá vo svojej kategórii konkurenciu. I keď ona sama tvrdí, že radšej spieva ako rozpráva, rozhovor s ňou bol nielen príjemný, ale aj obohacujúci.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

O Hudbe
Kedy sa začala vaša umelecká cesta?
Keď som mala päť rokov, otec mi kúpil klavír. V deviatich rokoch mi kúpil violončelo, takže som vlastne v muzike vyrástla, neskôr som chodila na konzervatórium. Vďaka ockovi, ktorý bol mojím učiteľom, hudbou som sa zaoberala od tých piatich rokov. Otec hovorieval, že bez hudby si nedokáže predstaviť život.

Váš otec pre vás veľa znamenal a ovplyvnil vašu životnú cestu...
Áno, on mal krásne čisté rómske srdce. Keď zomrel, nastal v mojom živote zlom. Vlastne až po jeho smrti som začala koncertovať a vyučovať cigánske piesne, ktoré som si pamätala z detstva. Cigánska hudba sa u nás v rodine hrala, ale hovoriť po rómsky som sa nenaučila. Babka s dedkom zakázali otcovi a jeho súrodencom učiť sa po rómsky, pretože byť Rómom bolo niečo naozaj škaredého. Pochopila som, že otcova krv vo mne koluje tak silne, že aspoň piesňou mu môžem vrátiť všetku tú lásku, ktorú mi dával a že jeho odkaz môžem tlmočiť aj ďalším ľuďom.

SkryťVypnúť reklamu

Hudba je váš život. Čo iné ešte robíte s radosťou?
Neviem si už ani predstaviť, že by som sa hudbe nevenovala. Strašne ma baví tiež varenie, je to môj veľký koníček. Som rada, keď moje jedlo každému chutí. Myslím si, že keby som sa druhýkrát narodila, tak by som možno mala svoju reštauráciu, ktorú by som si urobila po svojom. A kto by ju navštívil raz, nikdy by nezabudol...

Aký zmysel majú workshopy, ktoré organizujete?
Hlavnou myšlienkou je celá filozofia práce, ktorú robím už dvadsať rokov, a to je pomáhať ľuďom k tomu, aby sa otvorili, aby našli to, čo v sebe majú. Jednoducho, aby našli svoj vnútorný hlas a nebáli sa spievať.
Ako sa vám páči Banská Bystrica?
Bystrica je úžasné mesto. Na koncerte, na ktorý mal pozval Alexander Daško, bola vynikajúca atmosféra, naozaj skvelé publikum.

SkryťVypnúť reklamu

Kto je to podľa vás publikum?
Sú to ľudia, ktorí prišli na koncert, zaplatili si, ktorým chcem alebo potrebujem niečo odovzdať. Keď som na javisku, cítim voči publiku veľkú zodpovednosť. Nie som tam preto, aby som sa predviedla, ale preto, že chcem ľuďom odovzdať určitú silu, energiu, dať im pocit, že stojí za to žiť, aby s týmto pocitom odišli domov a žili s tým. Som rada, že mám tú možnosť nejakým spôsobom ovplyvniť alebo odovzdať tento môj postoj.
Pre mňa nikdy popularita ani sláva neboli dôležité. Pre mňa je dôležité vedieť, že ľuďom sa páči, čo robím. Niekedy sa ku mne dostane aj osobné poďakovanie za vystúpenie, dostávam e-maily, občas dostanem darček. Dôležité však je, že keď sa rozlúčim s publikom, mám pocit, že sa mi snáď podarilo dať publiku niečo pozitívne zo seba, z mojej hudby. Je to krásny moment, keď si môžeme navzájom zatlieskať za to, že sme, že žijeme a sme krásni ľudia.

Ako prijíma publikum vašu hudbu?
Je to rôzne. Nedávno sme boli v Nórsku, kde ľudia nepoznajú veľmi našu kultúru, ale boli takí nadšení, veľmi sa zabávali, tancovali. Keď sme boli napríklad v Mongolsku, dostali sme nečakanú poctu. Najprv sme nerozumeli tomu, keď po našom koncerte bolo ticho. Odišli sme do šatne a hovorili sme si, že sa im naše vystúpenie asi nepáčilo, publikum ani netlieskalo. Na to prišiel český ambasádor a povedal nám, ako to, že sme sa nevrátili na javisko, že vraj tam na nás ľudia čakajú. Povedal nám, že je to najväčšia pocta, akú sme mohli dostať.
Môj otec mi vždy hovoril, že hudba je medzinárodný jazyk, všade mu budú ľudia rozumieť. Keď som bola malá, ešte som nevedela, o čom hovorí, ale teraz mi je to jasné. Hudba nemá hranice, každý človek ju cíti.

Akú hudbu počúvate, keď máte čas?
Žijem divokým životom, a preto si každé ráno zvyknem pustiť príjemnú muziku, napríklad džez, zapálim si sviečku, pohoda...

O LÁSKE
Čo potrebujete k životu, aby bolo fajn?
Musím mať v živote balans. S Dežom (Idin životný partner a člen jej bandu – gitarista a spevák Desiderius Dužda, pozn. redakcie) žijeme v podstate na dedine, na samote. Máme tam taký pokoj, že sa ho niektorí ľudia až boja. To znamená, že keď sa po náročnom dni či týždni vrátime z rušného mesta, z vystúpení a workshopov, kde je veľa ľudí a hluku, vychutnávame si ticho a pokoj. Tak nám to naozaj vyhovuje. Máme v živote ruch aj pokoj... Ak by sme však boli na dedine stále, nikam necestovali, tak by som to nevydržala.

Ako dlho žijete a hráte s Dežom?
Sme spolu už 11 rokov. Keď som Deža spoznala, hral vtedy s Věrou Bílou. Páčilo sa mi jeho hudobné umenie, tak som ho prizvala na rôzne projekty. Za dva roky náš profesionálny vzťah postupne rástol a dostával sa aj do inej roviny. Vždy som sa pri ňom cítila dobre. Keď sme si šli po koncerte niekam sadnúť, ľudia si mysleli, že sme už dávnom spolu, hoci to tak ešte nebolo. Asi už dávno bolo niekde určené, že my dvaja budeme spolu. A v istom momente sme si uvedomili, že sme pár. S niekým sa stretnete a máte pritom pocit, že sa poznáte už sto rokov. U nás to tak bolo.

Čo pre vás znamená láska?
Myslím si, že je to najväčší zmysel života. Bez lásky by sme neprežili. Láska je jeden z najdôležitejších ľudských citov, ktorý potrebujeme dávať, ale aj prijímať. Je to najväčšia sila, ktorú v sebe každý máme. Ak tu bude láska, určite na planéte prežijeme.
Keď cestujeme po svete, tak si všímam, že hrozí, že ak si to ľudia nebudú uvedomovať a budú len predstierať lásku, vymrie. Dnes žijeme vo svete pretvárky, lží, pretože ľudia sa tak naučili fungovať a prežívať. Mám strach z toho, aby sa nestalo, že deti nebudú dostávať lásku od rodičov a sami potom nebudú vedieť, čo to láska je. Niekedy treba ľuďom pripomenúť, aby nezabudli, že lásku v sebe každý nosí a že sme ju dostali do daru, aby sme ju rozdávali ďalej.

Povedali ste, že každý by si mal aspoň raz za čas zaspievať...
Áno, a za tým si stojím. Myslím si, že je to zdravé. Ľudia totiž niekedy nevedia, čo s emóciami, a tak pri speve môžu vyspievať všetko, naraz sa im uľaví. Spievanie je podľa mňa liečivý proces. Verím tomu.
Kde a ako si najlepšie od všetkého oddýchnete?
Na dovolenke. Cestujeme na Kubu k moru. Keďže je to ďaleko, oddýchneme si tam najlepšie. Nedokážem oddychovať doma, lebo aj tam pracujem, často si sadám za počítač a stále je čo robiť. Na dovolenke ďaleko od domova viem, že tam od všetkého zhonu odídeme, vypneme všetky mobily.

O VIANOCIACH
Aké sú vaše rodinné vianočné tradície?
Precestovala som kus sveta a „pochytala“ som odvšadiaľ niečo. Skôr by som povedala, že Vianoce sú pre mňa najkrajšie sviatky, aké poznám, a beriem ich ako sviatky lásky, pokoja a mieru, stretávanie sa s blízkymi. U nás je zaujímavé, že 1. decembra už zdobíme stromček. Kedysi v detstve sme ho zdobili 24. decembra, ale odkedy mám svoju rodinu, zaviedli sme tradíciu zdobiť ho už prvého. A potom postupne zo dňa na deň pribúdajú darčeky. Kedysi deti a dnes už vnúčatá deň za dňom chodia okolo stromčeka, začína byť taká napätá atmosféra, a potom nastanú konečne Vianoce. Každé Vianoce sa tešíme, že sa stretávame, aj si zaplačeme za tými, ktorí už nie sú medzi nami. Z Anglicka sme si priniesli zvyk darčeky rozdávať až na druhý deň ráno, to sme tiež niekoľkokrát praktiyovali. No napokon sme sa vrátili k našej tradícii, takže si darčeky rozdávame na Štedrý večer.

A čo vianočné menu? Priniesli ste si čo-to z krajín, kde ste žili?
Napríklad bez kapra si nedokážem predstaviť sviatky. Keď som bývala v Anglicku, tak som ho nahrádzala rezňom so zemiakovým šalátom. Ale inak máme vždy kapra. Na vianočnom stole máme aj jedlá, ktoré by sme mohli označiť za kozmopolitné. V tom Anglicku som sa naučila klasický „roastbeef“ a k tomu pečené zemiaky. Snáď z každej precestovanej krajiny by sa našlo niečo.
Zo Slovenska máme od babičky, ktorá pochádzala z Horných Salíb – okres Galanta - taký zvyk, že varíme namiesto kapustnice fazuľovicu s maďarskou čabajkou a s údeným. Oni boli totiž maďarskí Rómovia.

Spievate si pri stromčeku koledy?
V súčasnosti najmä deti vedieme k tomu, aby dodržiavali tradície. Nechceme ich do toho nútiť, ale koledy u nás spievajú najmä deti.

Najčítanejšie na My Bystrica

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 707
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 16 765
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 539
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 834
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 034
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 016
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 682
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 6 144
  1. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  2. Michal Drotován: Peter Pellegrini ako zástupca bežného občana? Naozaj?
  3. Ján Škerko: Rozhovor ministra vnútra s hľadaným extrémistom
  4. Ján Šeďo: Z pohľadu mysliaceho človeka vládnu šmejdi a vzťahoví analfabeti.
  5. Miroslav Ferkl: Kampaň či agresia
  6. Juraj Kumičák: Kolaborant
  7. Marek Strapko: Pellegrini svojimi pytačkami ohrozuje suverenitu Slovenska
  8. Peter Homola: Nájdený papyrus v slovenčine!
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 823
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 560
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 392
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 10 752
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 391
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 354
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 166
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 430
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  2. Michal Drotován: Peter Pellegrini ako zástupca bežného občana? Naozaj?
  3. Ján Škerko: Rozhovor ministra vnútra s hľadaným extrémistom
  4. Ján Šeďo: Z pohľadu mysliaceho človeka vládnu šmejdi a vzťahoví analfabeti.
  5. Miroslav Ferkl: Kampaň či agresia
  6. Juraj Kumičák: Kolaborant
  7. Marek Strapko: Pellegrini svojimi pytačkami ohrozuje suverenitu Slovenska
  8. Peter Homola: Nájdený papyrus v slovenčine!
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 823
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 560
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 392
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 10 752
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 391
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 354
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 166
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 430
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu