Pani Táňa Javorčíková z Brezna je sympatická žena so zmyslom pre humor a zdrvujúcu sebairóniu. Čo sa týka figúry, väčšina mužského zraku sa najdlhšie zdrží v hornej polovici, na slušných dvakrát päť vo vynikajúcej forme, cukor a cholesterol v norme. Má 65 kilogramov, čo je pri výške l65 ideálna váha, a pritom tvrdí, že dokáže spratať štyridsať zmrzlín, ani okom nemihne.. Ťahá to tak údajne desať rokov, dva razy do týždňa. Zmrzlinu kupuje do termosky. ale ako hovorí, nezje ju sama. Koniec-koncov nosí ju akože pre syna, čo je zásterka, lebo ten ju nedávno upozornil, aby prestala, vraj „treba so sebou dačo robiť.“ Iným slovom zmrzlinu mi zakázal, lenže išla som okolo a nedalo mi. Mňa tá zmrzlina volá: Mami, mami, zjedz ma. Tak isto na mňa vykrikuje aj bravčové karé a oravská slanina. Vezmi si nás, chceme ísť k tebe“…Minule mi v zmrzlinárni ponúkli napríklad marlenky. Najprv sa zvyknem hádzať o zem päť minút že nechcem, potom som si dala zabaliť 20 kúskov s tým, že ich ideme doma okoštovať. Zjedla som ich sama, vlastne syn trochu zobol takže som sa večer vrátila po ďalšie“.
JEDNO RANDE, A STAČÍ
„Mňa nemôže chcieť žiadny chlap! Lebo normálna žena vojde do obchodu a kúpi si kostým. O mňa keď niekto prejaví záujem, ja si s tým človekom sadnem k obedu, dám si dvadsať knedlí s hlavným jedlom a ďalšie na objednávku. Nech vie, do čoho ide! Ja totiž nemusím mať televízor ani drahé oblečenie. Mne stačí mraziak plný mäsa, oravská slanina a zmrzlina. A odmalička mám jeden problém. Keď zjem buchty na pare alebo dukátové buchtičky, po ktorých sa normálny človek zasýti, mňa chytí amok žrania. Musím mať aspoň koliesko salámy, inak idem do roviny, som biela ako krieda, odpadávam…. Je tu Paľo? Kolega vám potvrdí, koľko spracem! Boli sme spolu na dovolenke. Na otázku, ako si vysvetľuje, že to na nej nevidno, povedala: „Do 23 rokov som robila aktívne gymnastiku. Ráno o piatej tréningy, potom škola, poobede tréning, v sobotu a v nedeľu preteky. Lenže ak s tým skončíte, jedenie vám ostane. Ja som vtedy v pohode zdrvila l5 rožkov, kilo vlašského šalátu, a nič. Ako keby ma kobylky prešli.“
TALIANSKU KUCHYŇU NEMUSÍ
„Normálny človek zje za hrsť cestovín, mne je sáčok málo. Ja mám pocit, že jem vzduch. A čím väčšia diera v tom kolienku, tým sa menej najem a nedokážem s tým nič urobiť. Už som sa zaprisahávala, že nezjem ráno oravskú slaninu. Od dverí sa vraciam, lebo mi je už vo výťahu zle. Keď to nezjem, tak ma moce, hádže z boka na bok. Nemám horšie, keď príde do reštaurácie barbina, cipka s pobalenými prsiami, dá si čaj, detskú porciu polievky a po troch lyžičkách povie, bóóóže, aká som plná! Vravím, a z čoho, moja ?!“
Pani Táňa je skvostná baba. Len ona vie, koľko z jej žrútskej storry je pravda a koľko pridá, aby sa ľudia v jej spoločnosti zabávali. Pýtame sa, či existujú konkrétni chlapi, ktorí kvôli jej apetítu zdupkali.“ Ale veď to vidno, to zdesenie na tvári! Nemusí nič! Chlap, to je malé decko, ktoré prišlo na svet príkazom. Reaguje to na svetlo a na tieň. Keď tomu dáte mechanickú hračku a najesť, hodinu máte pokoj… Paľo, dobre hovorím? Je to tak. Chlapi majú zo mňa des“.
SPOVEĎ NALAČNO
Chutí mi jesť, a čo mám spraviť? Nepijem, nefajčím, nikde sa neflákam a nenajem sa? Zmrzlinu si nedoprajem? Polevu si nedám? O schopnosti uťahovať si sama zo seba povedala: „Nerobí mi to žiadny problém. Nikoho tým neurážam, dokonca mi nevadí, keď si niekto vystrelí na moju adresu, pokiaľ je to trefné. Mne na ľuďoch nič nevadí, iba dve veci. Keď sa mi niekto dotkne jedla, a keď mi berie keksík, ktorý nikto nechcel, a zrazu ho niet. V poslednom čase ich chodím jedávať do kúpeľne. Preto chodím na dovolenky, kde je all inkluziv, aby som sa nemusela trápiť, či sa môžem najesť aj o polnoci alebo nie.
V jednej reštaurácii l50 kilometrov od Brezna varia napríklad výborný jelení guľáš. Keď na to dôjde, pokojne si naň zájdem. Mám reštaurácie, kde chodím len na určité jedlá. Do jednej na bravčovú pečienku, do druhej na pečené kurča s marhuľou… Ale najradšej by som sa nechala zavrieť do zmrzlinárne úplne sama, sama si naberať punčovú a dávať si ju do zobáka! O tom sa mi aj sníva.“
