Žijú v Banskej Bystrici a väčšina ich pozná. Keď nie osobne, aspoň z počutia.
Všetkých sme oslovili s otázkou, čo pre nich znamenajú Vianoce a ako ich prežívajú.
Aj pri vianočnej zvesti pre mňa ako kazateľa nie je vždy ľahké a samozrejmé hovoriť o tom, čo napísal apoštol: “Staré veci sa pominuli a hľa, nastali nové“. Ako kazateľ som ustarostený každé Vianoce aj preto, lebo nie vždy sa dá presne definovať čo sa pominulo a čo sa ako nové ukázalo.
Veď práve na Vianoce vidíme veľa aj z toho starého. Starú vianočnú tradíciu - stromček, darčeky, rodinu okolo stola, koledy, vinše, vigílie v našich chrámoch. Vďaka Bohu to ostalo a nepominulo sa. Ostal však aj rozdiel medzi chudobnými a bohatými, priateľmi a nepriateľmi, zmierenými a bojujúcimi. Áno, na svete ostali rozbúrené národy. Ostalo niečo pre radosť a niečo aj pre slzy. Ak však chceme, aby sme na Vianoce vnútorne pookriali a občerstvili svoju dušu aj napriek starej vianočnej tradícii, musíme nájsť pre radosť aj niečo nové.
Aj Kristus bol povedal, že hospodár zo svojej komory vynáša nové i staré. Každý z nás je takýmto hospodárom doma, na pracovisku, v spoločnosti. Vynesme preto na Vianoce niečo nové. Jeden prorok napísal: „Zadovážte si nové srdce a nového ducha!“ Ako sa to dá zadovážiť? Dá sa to kúpiť v obchodných reťazcoch? Pravdou je, že dobrý človek vie o pokladoch v jeho srdci. O tých dobrých, ale aj o tých, ktoré mole a hrdza zožierajú. Takto sa v srdci zráža dobré aj zlé. Staré a nové.
Preto tohoročná vianočná tradícia nech je výnimočná v tom, že k nej pridáme nové odhodlanie a novú lásku.
Tieto poklady sa nám zídu aj v novom roku.
Milí priatelia, myslím na všetkých Vás a Vy myslite aj na mňa. Dosť nového je v našom meste. Užite si z neho cez tieto sviatky. ThDr. Ján Dubíny, ECAV
Na tohtoročné Vianoce sa tešíme, pretože nás bude opäť viac pri našom domácom vianočnom stole. Pri stole, na ktorom nebude chýbať kapustnica, ryba, plná vianočná ošatka, s nami budú sedieť všetci naši blízki a známi, ktorí nemajú svoju rodinu, alebo ju majú veľmi ďaleko. Namiesto vianočných nákupov sa skôr ticho zamýšľam nad šťastím, ktoré ma v živote stretlo – stretla som ľudí, ktorým som mohla niečo dať - svoj čas, svoje myšlienky, svoju lásku a oni mi ju vracajú. V týchto chvíľach sa obraciam k malému dieťatku v jasličkách, ktorého narodenie je sprevádzané radosťou, svetlom, hudbou, no jeho život bol strastiplnou cestou človeka, vizionára, spasiteľa, ktorý sa obetoval, aby nám ukázal inú cestu – dôstojnú, duchovnú, ľudskú. A práve nad týmto posolstvom uvažujem. Naozaj je v tejto dobe naivné si myslieť, že život človeka má byť dôstojný a krásny? A že pri našom stole je dosť miesta a jedla pre všetkých? Nie, ja nie som chladná a vďaka Bohu, za svoje slzy sa nehanbím, napokon, sú to práve slzy, ktoré zmývajú bolesť a špinu tohto sveta. A napokon, vždy existuje nejaká alternatíva. Pripusťme svojej fantázii určitú naivitu. Veď napočiatku bolo iba slovo...Viera Dubačová,
riaditeľka Divadla z Pasáže
Vianoce trávim tak ako väčšina Slovákov doma v kruhu rodiny. Na Štedrý večer budem spolu s manželkou a dcérou. Štedrovečerná hostina u nás doma – to je kapustnica a morčacie mäso. Kapor u nás nie je vianočným jedlom, lebo dcéry už od mala mali strach, že nám zaskočí kosť v krku. Tieto Vianoce budú u nás veselé, na Božie narodenie budeme obedovať v rozšírenom kruhu. Príde otec, sestra s rodinou, dcéra, a najmä vnučka, na ktorú sa veľmi teším. Dúfam, že nezhodí vianočný stromček. Na Nový rok mám istý rituál: väčšinou čítam knižky, ktoré dostanem na Vianoce. O polnoci si pripijeme šampanským, zaspievame hymnu a pôjdeme spať. Ráno totižto cestujeme do Bratislavy, kde budeme oslavovať vznik Slovenskej republiky. Všetkým Stredoslovákom prajem úprimne šťastné Vianoce a krásny Nový rok.
Milan Murgaš, predseda BBSK
Ako celý život, tak i najväčšie sviatky sú u lekára poznačené jeho povolaním. Keď som začínal, často mi – ako najmladšiemu - „prischla“ služba na Štedrý večer alebo na Silvestra, takže aj Ježiško k nám nie raz prichádzal s jednodňovým oneskorením. Zhodou okolností aj tento Štedrý večer strávim v službe. Vianočné i novoročné sviatky sme vždy trávili v históriou dýchajúcej drevenici mojich starých rodičov na Donovaloch, v širokom rodinnom kruhu. Boli to krásne časy bezstarostného detstva, snehových bunkrov a lyžovačiek na „starom“ Zvolene. Po zotmení sme so zatajeným dychom počúvali vzrušujúce príbehy o Povstaní, lyžiarskych a horolezeckých túrach, ďalekých cestách, práci a živote vôbec. A hoci sa generácie „posunuli“, a aj Donovaly sa z tichej osady s úzkymi chodníčkami, vyšliapanými v snehu, zmenili na hlučné zbohatlícke stredisko, snažíme sa zachovať si čo najviac z čarovnej minulosti. Pece a komíny sú už vyčistené, drevo a koks prihotovené, sneh objednaný. Mama z Trnavy a sestra z Prahy môžu prísť, aby sme opäť spolu vyšli „hore“, pripomenuli si pamiatku všetkých, čo nás predčasne opustili, a strávili pokojné láskyplné dni. MUDr. Ludvík Nábělek, primár psychiatrického oddelenia RN B. Bystrica
„Veľmi sa teším, že opäť po dlhom čase budem s celou mojou rodinou tráviť Vianoce doma, v mojich rodných Topoľčiankach. Ale Silvestra bohužiaľ nebudem tráviť s mojimi najbližšími, a určite ani Nový rok, lebo po dlhom čase budem za hranicami nášho krásneho Slovenska. V lete tohto roku som spieval v rumunskom Nadlaku pre tam žijúcich Slovákov a primátor robil anketu, koho by chceli Nadlačania na Silvestra ako hosťa počuť. Bolo tam už veľa slovenských umelcov, ale neviem prečo, vybrali si mňa. Čiže Silvestra a Nový rok strávim v Rumunsku. Veľmi sa teším, že Vianoce budem tráviť s tými, ktorých mám najradšej, ktorých si nesmierne ctím a vážim, teda myslím moje dve mamičky - moju mamičku Aničku, ktorá sa dožila v tomto roku 89 rokov a mamičku mojej manželky Zuzku. Určite si vypočujem to, čo sme si možno ešte nestihli povedať za nášho života, to jest spomienky na ich Vianoce a na ich detské Vianoce. Budeme spomínať aj na moje Vianoce z detstva a možno aj na Vianoce mojich detí, ktoré to mali omnoho bohatšie. Lebo ja keď som bol malý, tak vtedy maminka nemusela rozmýšľať, čo kúpiť svojím trom synom, lebo veľmi nemala z čoho. Pamätám si, že keď sme mali vianočný stromček, do pozlátka zo saloniek rodičia vkladali kocky obyčajného cukru. Aká to vtedy bola pre nás vzácnosť. A možno až ako deväťročný som dostal prvýkrát na Vianoce prvé sánky a tie boli z prvej výplaty môjho staršieho brata Ferka. To bolo radosti. Dnes, možno keď to naše deti alebo deti našich detí čítajú, možno ani neuveria že to tak bolo, lebo v tomto pretechnizovanom svete pokiaľ nedostanú pod stromček počítač, playstation, drahé oblečenie, lyže, sánky a mnohé iné drahé veci a možno niekedy aj nepotrebné, sa im možno Vianoce ani nerátajú. Dnes si želám a všetkým mojim najbližším veľmi skromne pod vianočný stromček hlavne zdravie, lebo to je to najdôležitejšie, čo môžeme dostať. To isté želám všetkým vašim čitateľom, ale k tomu aj veľa šťastia, rodinnej pohody, božieho požehnania, do Nového roka nech sa im splní všetko to, na čo si len pomyslia.“Róbert Kazík, spevák