Na najvyššom poste v Bratislave sa medzičasom vystriedalo niekoľko ministrov, v bystrickom riaditeľskom kresle si od revolúcie tiež posedelo pár mužov. Iba finančná sekera stále zostáva.
Nielen o tom, či a ako sa jej dá definitívne zbaviť, sme sa rozprávali s riaditeľom nemocnice MUDr. Jánom Šulajom, PhD.
Predbežná vlaňajšia strata vášho zariadenia predstavuje čiastku okolo 400 miliónov korún. Napriek opatreniam, ktoré ste urobili, mesiac čo mesiac mínus 23 miliónov. Kde treba hľadať príčinu?
V prvom rade musím zdôrazniť, že spomínaná strata 23 miliónov je priemerná. Inými slovami, raz je to viac, raz menej, jej výška totiž záleží od počtu a zloženia pacientov, ktorí sa v našej nemocnici v danom mesiaci liečia. A príčina, na ktorú sa pýtate, je jednoduchá. Nedofinancovanie systému. V súčasnosti totiž zákon garantuje zdravotnú starostlivosť v rozsahu, ktorý nie je možné finančne vykryť. Pre ilustráciu: máte pekáreň, rožky pečiete s nákladmi 1 koruna, ale predávate ich po 50 halierov. Časom sa zákonite zadĺžite a dopiekli ste. My, na rozdiel od pekárne, prestať liečiť nemôžeme!
Penále, záväzky po lehote splatnosti, nedostatočné financovanie od zdravotných poisťovní. To je však realita aj ostatných nemocníc na Slovensku. Naozaj sa pod priepastné rozdiely v porovnaní s ostatnými podpisuje výlučne fakt, že „rooseveltka“ je koncovou nemocnicou?
Zadĺžené sú aj iné nemocnice. A aj to potvrdzuje, že dlh v Rooseveltovej nemocnici nenarastal len mrhaním finančných prostriedkov a nízkou efektívnosťou. Naopak a paradoxne! Práve vysoká efektivita zariadenia a liečenie najnákladnejších pacientov zvyšuje náš dlh. My chorých ako koncová nemocnica, na rozdiel od iných, neposielame liečiť inam. K tomu treba pripočítať postupnú neschopnosť splácať pohľadávky našich dodávateľov, časom sa k tomu zákonite nabalia ešte penále z omeškania. Začarovaný kruh.
Ozdravnú terapiu rezortu sľubuje každý nový minister, rovnako aj noví riaditelia nemocníc. Ako znie váš recept? Mimochodom, existuje vôbec?
Určite existuje. Nie je to však ľahká, ba ani krátka cesta. Potrebná je súčinnosť troch partnerov: nemocnice, poisťovne a ministerstva zdravotníctva. Vývoj v poslednom období vidím priaznivo. Začali sme totiž zmysluplne komunikovať a ja verím, že nájdeme spoločnú reč.
Veriteľom dochádza trpezlivosť, bansko- bystrickému „špitálu“ hrozia exekúcie... Ak pôjdeme do krajnosti, ako sa tento problém môže skončiť?
Staré dlhy treba platiť. My to nespochybňujeme. Najprv však treba vytvoriť podmienky, aby nevznikali nové dlhy. Veriteľ v minulosti zdravotnícke zariadenia čiastočne oddĺžil, ale systémová chyba ostala. Hneď na druhý deň tak začali vznikať ďalšie. Z dlhodobého pohľadu takéto oddĺženie stráca zmysel. Postupne podľa našich možností sa popri platbách za lieky a služby snažíme splácať aj staré „sekery“.
Nedostatok sestier a atestovaných lekárov, ich odchod na lepšie platené miesta za hranice, odkladanie operácií a tak ďalej, a tak podobne. Bude sa mať nakoniec o pacienta kto kvalifikovane a včas postarať?
Ťažká otázka. Lekárske a sesterské povolanie nie je na Slovensku také atraktívne ako v minulosti.
Prečo?
Jednoduché. V práci od rána do večera, trojsmenná prevádzka, služby cez víkendy a sviatky, zlé finančné ohodnotenie, vysoké riziko, že sa dostaneme do konfliktu, resp. súdneho sporu. Najmä chirurgické a intenzívne odbory sú z pohľadu mladých vysoko rizikové, kladú na človeka veľké nároky. Mnohí si uvedomia, že existujú oveľa pokojnejšie povolania, s vyšším príjmom a voľným časom. Navyše, podľa niektorých médií je zdravotník ešte stále triedny nepriateľ alebo služobník, ktorého možno zvesiť z klinca a použiť v ktorejkoľvek dobe a na čokoľvek. Napriek všetkému pre ľudí, ktorí dnes v zdravotníctve pracujú, je táto práca poslaním, koníčkom i zmyslom života. Inak by to nerobili! Moji kolegovia sú kvalifikovaní a porovnateľní s odborníkmi kdekoľvek vo svete.
Hovorí sa, že mladým doktorom dochádza trpezlivosť, pretože starší kolegovia ich vraj v obave o miesto nechcú púšťať k práci. Fáma alebo pravda?
Ak sa niekto rozhodne pre prácu v zahraničí, nemá význam mu v tom brániť. Naša nemocnica vychovala veľa lekárov a sestier, ktorí našli uplatnenie v zahraničí. Neviem však o tom, že by sa mladí doktori nedostali k práci. Akú má mať starší lekár obavu o miesto, keď sa nevie zbaviť ani služieb, pretože lekárov je málo? Skutočne si myslíte, že tí starší sú ochotní a schopní urobiť celú robotu len sami? Na druhej strane, aj odborný rast musí mať svoj postup. Náročný výkon predsa nemôže robiť niekto bez adekvátnej prípravy a bez skúseností. Lekár sa len postupne a rokmi dostáva k najnáročnejším výkonom. Veď aj každý pacient prirodzene očakáva, že výkon, ktorý ho čaká, bude realizovať odborník.
V Bratislave napríklad majú problém, ako zabezpečiť nočné služby, personál je vyťažený do maxima, ročný limit nadčasových hodín ročne je na slovenské pomery nízky. Aká je banskobystrická realita z tohto pohľadu?
Problém so službami je v každej nemocnici. Je to jedna z príčin, prečo sa povolanie zdravotníka stáva neatraktívnym. Nemáme inú možnosť, ako držať sa platných zákonov. Konfrontujeme dennodenne zákonník práce s povinnosťou poskytnúť neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Tento problém je treba riešiť celospoločensky.
Pochváľte sa. Aký je súčasný mesačný plat zdravotnej sestry a lekára s atestáciou vo vašej nemocnici?
Nepoviem vám to presne. U sestier je to po zvýšení priemerne 15-tisíc, u lekára odborníka 25-tisíc korún.
V ostatných dňoch odzneli vyhlásenia, že rezort chce okresať lôžka zhruba o 6 a pol tisíc. Predpokladám, že sa to dotkne aj Bystrice.
Redukovať lôžka možno po zrelej úvahe a konzultácii s ostanými pracoviskami v regióne. Nemôžete napr. zrušiť v kraji všetky chirurgické lôžka. Sú oddelenia, kde by som si redukciu postelí vedel predstaviť, ale sú aj také, kde to neprichádza do úvahy.
Predstavte si, že máte dostatok peňazí. Kam by ste ich v tomto kolose, keď napríklad vo vstupnom vestibule počas dažďov podkladáte vedrá, investovali?
V prvom rade do obnovy zdravotníckej techniky. Potom do strechy, tepelného hospodárstva, rekonštrukcie budov, výstavby operačných sál, infekčného pavilónu. Mám pokračovať?
Vizia doktora Šulaja o budúcnosti Rooseveltovej nemocnice je?
Nemocnica poskytujúca komplexnú, aj tú najzložitejšiu zdravotnú starostlivosť, s primeraným ľudským potenciálom, technickým vybavením a dôstojnými priestormi.
