Nestáva sa to tak často, ale stáva sa to – niekedy sa pobijú aj najlepší kamaráti. Zvyčajne pri takomto konflikte účinkuje aj veľmi zlý radca – alkohol. To sa týka aj oboch nasledujúcich prípadov.
Prvý prípad sa začal odvíjať už pred troma rokmi, 6. februára 2004, v dedinskom kultúrnom dome. Na miestnych oslavách sa tam stretli dvaja kamaráti, Miroslav K. a Dušan K., ktorí mali vtedy po devätnásť rokov. Jeden stál neskôr pred súdom ako obžalovaný, druhý ako svedok a poškodený. Ukázalo sa, že ani jeden z nich si toho veľa nepamätal. Poškodený Dušan najprv tvrdil, že s Miroslavom sa poznajú odmalička a boli spolu na zábave. Vypili si. Cítil, že už má dosť a chcel ísť domov. Na parkovisku uvidel Miroslava. Miro ho zrazu chytil za ruku a z ničoho nič udrel päsťou do tváre. Upadol do bezvedomia. Na chvíľu sa prebral na autobusovej zastávke a potom až v nemocnici. V nemocnici bol týždeň a doma sa liečil mesiac. Na súde vyhlásil, že bol taký opitý, že si na nič nepamätá. Vie len toľko, že dostal bitku, po ktorej sa prebudil na nemocničnej posteli.
Obžalovaný len krčil plecami – kamaráta nezbil, nemal na to dôvod. Konflikt však videl jeden z usporiadateľov. Videl strkať sa a naťahovať Dušana a Miroslava. Dušan zostal ležať na zemi. Podľa znalcov však musel útočník poškodeného do tváre aj kopať. Svedčili o tom mnohopočetné zlomeniny nosových kostí a iné zranenia. Okresný súd odsúdil Miroslava na šestnásť mesiacov nepodmienečne.
Druhý prípad je ešte absurdnejší. Július O., ktorý má v súčasnosti 55 rokov, sa vybral navštíviť svojho, o šesť rokov mladšieho kamaráta Jiřího. Ako darček mu niesol zeleninu dopestovanú vo svojej záhradke. Stretnutie sa skončilo tak, že Jiřího odvážala sanitka a Júliusa si ako páchateľa odvádzala polícia. Július tvrdil, že zeleninu vyložil u kamaráta, dali si po dve deci vína a odvtedy má výpadok pamäte. Prebral sa až na polícii s putami na rukách. Tam sa dozvedel, čo sa stalo. Že kamaráta udrel. Jedným dychom však vysvetľoval, že je silný diabetiko, inzulín si pichá štyrikrát denne, a keď sa vybral na návštevu, zabudol si liek doma. Ak si liek nepichne, nastáva kolaps, čo sa mu už aj stalo. Nikdy predtým sa nedopustil žiadneho násilia.
Čo sa stalo, trošku osvetlil Jiří. Kamarátovi ponúkol najprv vodu, potom trošku vínka. Ako sedeli, Július vstal, roztiahol ruky a povedal: Jiří, mám ťa rád! A hneď na to dostal úder do čeľuste. Taký, že utrpel dvojnásobnú zlomeninu sánky, čo si vyžiadalo operačný zákrok a tri mesiace liečenia. Dva mesiace nemohol hrýzť vôbec a potom len obmedzene.
Bola v tom len nešťastná cukrovka? Znalec tvrdil, že ak niekto upadne do kómy, tak je v bezvedomí a nebije sa. Mali podozrenie, že Július si alkoholu cucol už pred návštevou. Odmietol totiž po čine krvnú skúšku. Júliusovi za ťažké ublíženie na zdraví vymerali dva roky s podmienečným odkladom na dva roky.
V oboch prípadoch sa obžalovaní odvolali. O oboch teda ešte rozhodne krajský súd.
