Pán predseda, vyhrali ste výberové konanie, stali ste sa predsedom krajského súdu v B. Bystrici. Aké sú vaše prvé zámery, prvé ciele na tomto poste?
- Je potrebné uvedomiť si, že vlastne všetci sudcovia civilného, trestného ako i správneho kolégia v súčasnosti pracujú v náhradných priestoroch. Je to budova bývalého učilišťa a pre účely súdu je vybavená iba núdzovo. Rekonštrukcia našej hlavnej budovy má trvať asi štyri roky. Preto je mojim základným cieľom doriešiť pracovné podmienky sudcov, ako i administratívy tak, aby každý mohol pracovať naplno, bez rušivých vplyvov. Krajský súd má ešte jednu budovu na Skuteckého ulici, ktorú momentálne dočasne využíva Špeciálny súd. Mojim prvoradým zámerom preto bude získať túto budovu naspäť pre účely krajského súdu. Pokúsim sa zabezpečiť, aby sa Špeciálny súd čím najskôr vysťahoval a jeho sudcovia sa presťahovali tam, kam patria, do Pezinku.
Ste dlhoročným trestným sudcom, skúsenosti máte aj ako podpredseda krajského súdu. Ako si vysvetlíte, že banskobystrický Krajský súd sa stal neslávne mediálne známym príliš zdĺhavým vybavovaním trestných prípadov? Údajne sa stalo, že spisy ležali na vašom súde celé roky...
- Plynulosť konania nie je len problémom krajského súdu v Banskej Bystrici. Dĺžka súdneho konania je problémom všetkých súdov na Slovensku. Je pravda, že sa u nás vyskytli také prípady, ktoré boli „vypichnuté“. S tým, že išlo o nečinnosť sudcu. Prakticky však išlo o nečinnosť len jedného sudcu, ktorý mal dlhodobé problémy s vybavovaním vecí. Tento sudca však bude pracovať len do 31. januára 2007 a je predpoklad, že ostatní sudcovia budú vybavovať agendu plynulo. Pripomeniem ešte, že bývalý predseda krajského súdu podal na tohto sudcu návrh na disciplinárne konanie, no posledný deň vo svojej funkcii vzal návrh späť a tým zamedzil jeho potrestanie.
Krajský súd v Banskej Bystrici sa však stal mediálne známym aj ďalšími prípadmi, ktoré sú tŕňom v oku verejnosti. Napríklad prepustením ešte neprávoplatne odsúdených páchateľov na slobodu pre chybu sudcu.
- Najvyšší súd nám vytkol určité pochybenie vo veciach v ktorých sme rozhodovali o väzbe, pričom príslušný sudca nerozhodol v zmysle trestného poriadku podľa nesprávnych príslušných ustanovení. Najvyšší súd dospel k záveru, že väzba bola nezákonná, preto prepustil dvoch páchateľov, odsúdených na dlhoročné tresty straty slobody. Aj v tomto prípade bol podaný návrh na disciplinárne konanie, no Najvyšší súd, ktorému takéto disciplinárne konanie prislúcha, zatiaľ vo veci nerozhodol.
Hovorí sa, že bystrický krajský súd príliš často odročuje hlavné pojednávanie. Že mu príliš dlho trvá, kým niečo dokončí. Čo si o tom myslíte vy?
- Cieľom každého sudcu je skončiť vec čo najskôr, a pokiaľ je nutné pojednávanie odročiť, je to len preto, lebo vec objektívne skončiť nemožno. Napríklad preto, lebo sa na pojednávanie nedostavil obvinený, advokát, poškodený, prípadne svedkovia, ktorých je potrebné na hlavnom pojednávaní či odvolacom konaní vypočuť. Bez ich vypočutia by boli porušené ich práva a tým by došlo aj k porušeniu zákona.
