Banská Bystrica prežívala koncom 15. a zač. 16. storočia obdobie hospodárskeho a kultúrneho vrcholu. Zásluhou medi poznali pod nemeckým pomenovaním mesto Neuschl všetky významnejšie centrá európskeho obchodu od pobrežia Baltu až po Stredozemné more.
Magistrát mesta z tejto konjunktúry profitoval len veľmi málo, preto zvádzal v tom období neúprosný zápas o udržanie si pôvodného postavenia so štátom, mediarskou spoločnosťou a šľachtou. Keďže problematiku vzťahov Dóciovcov a banských miest na strednom Slovensku sme analyzovali v dostatočnej miere v minulosti, budeme sa venovať Thurzovcom a Fuggerovcom.
Do krízou postihnutého bystrického baníctva sa snažil preniknúť jeden zo zakladateľov TFMS Ján Thurzo (1437-1508) už v roku 1475, keď na čele banskej krakovskej spoločnosti ponúkol bystrickým ťažiarom pomoc pri odvodnení baní na okolí B. Bystrice. Tým, že hlavný technik spoločnosti Peter z Gdanska neuskutočnil odvodňovacie práce, prekrížil J. Thurzovi cestu do bystrického podnikania. J. Thurzo, ktorý spracovával bystrickú meď obohatenú o striebro prinajmenšom od roku 1469 v poľskom Mogile, sa nenechal odradiť od rozsiahlych rudných nálezísk v okolí B. Bystrice. V priebehu rokov 1490-96 si prenajal a odkúpil zadĺžené bystrické bane a huty. V roku 1494 sa spojil s bohatou rodinou Fuggerovcov z Ausburgu a spoločne vytvoril najväčší mediarsky podnik na svete – Ungarische Handel – Thurzovsko-fugerovský mediarsky spolok (TFMS) so sídlom v Banskej Bystrici. Thurzovci naviac získali r. 1498 kremnickú banskú komoru a prenajali si tamojšiu mincovňu. Panovníci z rodu Jagelovcov (1490-1526), finančne závislí od TFMS, jej umožnili zaviesť široké hospodárske výhody, ktoré nerešpektovali starobylé privilégiá B. Bystrice. Boli to práve výsady udelené Belom IV. roku 1255, ktoré prispeli k slobodnému rozvoju a hospodárskej prosperite slobodného kráľovského mesta. Preto si jej zástupcovia výsady mesta nechali opätovne obnoviť už 3.9.1256 Belom IV., potom 12.9.1271 Štefanom V., 25.3.1287 Ladislavom IV., 23.6.1293 Ondrejom III., 11.11.1340 Karolom Róbertom, 21.3.1363 Ľudovítom Veľkým, 25.11.1434 Žigmundom Luxemburským, 30.3.1465 Matejom Korvínom a 15.6.1496 Vladislavom II.
Vstupom Dóciovcov r. 1490 a TFMS r. 1494 do stredoslovenského hospodárskeho priestoru sa magistrát mesta cítil právom ohrozený. Rozsiahly požiar zo dňa 10. apríla 1500 ešte viac prehĺbil vrásky bystrickým podnikateľom. Prvou reakciou mesta bolo, že zo založenia požiaru boli obvinení Dóciovci. Vyšetrovaním sa ukázalo, že požiar vznikol v dome príbuzného Jána Thurzu – mešťana Jána Melcera. Nezhody medzi mestom a TFMS prerástli do otvoreného nepriateľstva. Úzky okruh ľudí vo vedení mesta sa rozhodol konať veľmi riskantným spôsobom. Mestká rada na čele s richtárom r. 1501 sa obrátila na panovníka Vladislava II. o vydanie „autentickej a večnej“ výsadnej listiny pre B. Bystricu, nakoľko požiar zničil najcennejšie bohatstvo mesta (v skutočnosti to nebola pravda). Povedzme si v mene čoho nasadzovali „zasvätení“ členovia mestkej rady svoje životy?
Autor: Jozef Ďuriančik
