Roky poctivo pracovali, zdokonaľovali sa vo svojom odbore, svojmu povolaniu venovali mnohokrát aj svoj voľný čas. Práca ich baví a stala sa im celoživotným poslaním. Hoci ich tváre nenájdete na obálkach časopisov, neznamená to, že nie sú zaujímaví. Práve naopak – laureáti Ceny primátora Banskej Bystrice za rok 2006 patria medzi najúspešnejších Banskobystričanov. Nech sa páči, zoznámte sa s nimi.
Juraj Sarvaš: Robiť s pokorou k obecenstvu
Doc. Mgr. Art. Juraj Sarvaš (75), zaslúžilý umelec, je rodákom z Radvane. Po absolvovaní Gymnázia A. Sládkoviča sa pobral na štúdiá do Bratislavy, kde vyštudoval herectvo na VŠMU. Bol členom činohry DJGT vo Zvolene, neskôr SND v Bratislave, učil na VŠMU. V súčasnosti je externým pedagógom na banskobystrickej Akadémii umení, pred desiatimi rokmi bol jedným z iniciátorov jej založenia.
Impozantným mužným zjavom a príjemne zafarbeným melodickým hlasom bol výrazným predstaviteľom rozmanitých typov mladých mužov v súčasnom i klasickom repertoári zvolenskej i bratislavskej činohry. Popri práci v divadle, filme, televízii a rozhlase sa ako jeden z najaktívnejších recitátorov venuje umeleckému prednesu. Účinkoval v mimodivadelnej skupine umelcov Intergenerácia, je iniciátorom, organizátorom, dramaturgom, účinkujúcim, režisérom i autorom scenárov mnohých kultúrno-spoločenských podujatí. Juraj Sarvaš sa venuje aj písaniu.
„Aj keď som študoval na VŠMU v Bratislave, neprerušil som spojenie s Banskou Bystricou, s okolím, s horami,“ vyznáva sa z lásky k svojmu rodnému mestu. Tunajší študenti herectva ho majú veľmi radi. „Minule mi moji žiaci k jubileu pripravili velikánsky program, dojali ma. Na záver som mohol povedať len to, že ak som pre niečo žil, tak pre tú chvíľu, pre tých mladých ľudí, ktorým teraz môžem bez pátosu odovzdávať všetky moje skúsenosti. Mám pocit obrovského zadosťučinenia a jedného presvedčenia, čo mojím žiakom hovorím, že sa vyplatí robiť nezištne, s pokorou k obecenstvu,“ hovorí umelec. Opýtali sme sa ho, aké má ešte plány vo svoje práci: „Dopisujem ďalšiu knihu, volá sa to Spoza kulís II. A kvôli tomu, že veľmi veľa cestujem, chodím učiť do Banskej Bystrice, tak sa tá kniha ťažko rodí. Poetické štúdio, ktoré vediem v Bratislave, malo už 90. premiéru. Chcem to teda dotiahnuť k 100. premiére.
Ďalej v Štátnej vedeckej knižnici by som chcel pokračovať v Poetických večeroch, aby sa to stalo pravidelnosťou, aby sme založili aj Klub priateľov poézie. Poézia nie je strašiak, poézia musí byť prístupná ľuďom, musí sa striedať s hudbou. Toto sú moje konkrétne ciele.“
Beloslav Riečan: Človek by mal viac rozmýšlať
Prof. RNDr. Beloslav Riečan, DrSc., (70) je síce rodák zo Žiliny, v meste pod Urpínom však žije už 65 rokov. Okrem lásky k hre na organe ho vždy bavila matematika. Vyštudoval teda Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor matematika. Pôsobil na Slovenskej vysokej škole technickej, Prírodovedeckej fakulte UK i Matematicko-fyzikálnej fakulte UK. Bol tiež riaditeľom Matematického ústavu SAV, momentálne pôsobí na Katedre matematiky UMB v Banskej Bystrici.
Profesor Riečan doteraz publikoval takmer 200 vedeckých prác, bol autorom a spoluautorom desiatok učebníc a skrípt pre SŠ a VŠ, odborných prác, popularizačných kníh, televíznych scenárov a pod. Aj v súčasnosti pokračuje vo svojej publikačnej činnosti, organizovaní vedeckého života a najmä vo výchove nových vedeckých pracovníkov. Za svoju práci získal mnoho ocenení.
„Beriem to ako ocenenie vedeckej a učiteľskej obce. Pri tejto príležitosti by sme sa mali zamyslieť a vytvoriť čo najlepšie podmienky pre svojich učiteľov, lebo tým vytvárame podmienky pre naše deti a v mojom prípade pre vnukov,“ odpovedá na otázku, čo pre neho Cena primátora znamená. „Mojím najväčším úspechom sú moji žiaci, vychoval som 22 doktorandov – dnes vynikajúcich vedcov, z ktorých sú docenti a profesori. Moje plány, to je pokračovať v rozbehnutej práci. Máme konferencie, kde chcem tých mladých uviesť do sveta.
Stále sa niečo deje. Myslím si, že človek by mal viac rozmýšľať ako písať,“ dodáva profesor Riečan.
Slavomíra Očenášová–Štrbová:
Každé ráno sa teším do práce
PaedDr. Slavomíra Očenášová–Štrbová, PhD., (43) je rodená Martinčanka, vyštudovala však Pedagogickú fakultu v Banskej Bystrici, v učiteľskom odbore slovenský jazyk a literatúra – hudobná výchova. Pracuje na Ústave vedy a výskumu UMB v Banskej Bystrici ako samostatná vedeckovýskumná pracovníčka v odbore literárna história. Píše vedecké práce, monografie, pôsobí v cirkevných periodikách. Je autorkou viacerých filmových scenárov i libreta k pôvodnej slovenskej opere Víťazoslava Kubičku Martin Luther. Slavomíra Očenášová–Štrbová spoluorganizuje Radvanské veršobranie – celoslovenské stretnutie básnikov evanjelikov.
„Mám pocit, že v tomto dnešnom uponáhľanom pretechnizovanom svete by si každý človek mohol nájsť priestor, chvíľočku, ten malý moment na niečo, čo by obohatilo a povznieslo jeho dušu, rozhýbalo jeho srdce, cítenie, a možno aj tým ho posúvalo niekam inam, robilo by ho lepším. Myslím si, že práve umenie dáva na to skvelú príležitosť,“ hovorí mladá vedkyňa.
„Táto cena je pre mňa určite záväzkom robiť iné veci, posúvať aj seba osobne ďalej, robiť veci lepšie, hodnotnejšie a určite zmysluplnejšie,“ dodáva. „Vždy som bola akčná v oblasti kultúry, aj rodičia ma k tomu viedli. Mala som spev, klavír, recitovala som, bolo to úplne samozrejmé a prirodzené. Potom som si vybrala štúdium slovenčiny a hudobnej výchovy. Som veľmi šťastná, že sa tomuto môjmu koníčku môžem venovať aj profesionálne. Každé ráno sa vždy teším do práce.“
Silvia Malachovská: Šport je môj život
Rodená Banskobystričanka Silvia Malachovská (31) vyštudovala SOU farmaceutické v Slovenskej Ľupči. Odmalička ju však zaujímal šport, osem rokov sa venovala ľahkej atletike, neskôr kulturistike a aerobiku. „Stále mi však v tých športoch chýbal švih. Našla som ho až vo fitness,“ hovorí. „Som veľmi hrdá na toto mesto, že ho môžem reprezentovať či už na našich slovenských súťažiach alebo európskych či svetových. Veľmi si vážim toto ocenenie a je pre mňa cťou, že som sa mohla podpísať do pamätnej knihy.“
Tento rok fitnessku Silviu čaká obhajoba majstrovského titulu, aj obhajoba titulu absolútnej majsterky sveta a určite sa spolu s priateľom vydá na nejakú profisúťaž za oceánom, hovorí o plánoch. A dokedy chce súťažiť? „Pokiaľ mi bude zdravie slúžiť a nájdu sa peniaze na našu prípravu, budem súťažiť, veď šport je môj život. A potom by som sa chcela venovať trénovaniu mladších.“
Daniel Očenáš: Máme nový moderný ďalekohľad
Už v roku 1961 oficiálne vznikla Obvodná ľudová hvezdáreň, mala celokrajskú odborno–metodickú pôsobnosť. Odvtedy prešli desiatky rokov, nastali rôzne zmeny. Kedysi Krajská hvezdáreň v B. Bystrici sa v roku 2005 zmenila iba na Hvezdáreň. Vzniká totiž Krajská hvezdáreň a planetárium v Žiari nad Hronom. Jej organizačnými súčasťami sú však Hvezdáreň v B. Bystrici a Hvezdáreň v R. Sobote.
Cenu za kolektív pracovníkov Hvezdárne prevzal jej riaditeľ Daniel Očenáš: „Je to ocenenie našej práce, ktorú sme za celých 45 rokov dosiahli tým, že sme v Banskej Bystrici pri Vartovke vybudovali Hvezdáreň. Spoločným úsilím mnohých pracovníkov súčasných aj minulých a za pomoci mnohých ďalších záujemcov o astronómiu. Hvezdáreň má svoje pevné miesto v banskobystrickom regióne, ale aj v celej republike. Máme mnohé dobré výsledky, ktorými sme sa prezentovali aj vo svete,“ hovorí.
„Roky 2006 a 2007 sú prelomové. Robili sme veľkú rekonštrukciu, menili sme ďalekohľady, dokončili sme rekonštrukciu druhej kopuly a od jari tohto roku už návštevníci budú môcť pozorovať objekty na oblohe novým, modernejším ďalekohľadom.“
Keď sme sa ho opýtali na dlhodobú víziu práce, D. Očenáš odpovedal: „Chceli by sme zachovať činnosť Hvezdárne, ktorú sme si za tie roky vyprofilovali, aby sme sa ďalej venovali našim osvedčeným odborným pozorovaniam. No najmä sa chceme venovať popularizácii, osvetovej, kultúrnej a vzdelávacej činnosti najmä pre školy, mládež a širokú verejnosť, ktorých astronómia zaujíma.“
