ávomoci verejného činiteľa. Obaja síce pokutu za dopravný priestupok vybrali, ale peniaze si nechali vo vrecku.
Podľa dokazovania sa to stalo ešte 5. mája 2005. Pred deviatou večer policajti zistili, že v tom čase sa len 18-ročný vodič auta Opel Corsa Martin H. dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ako neskôr vypovedal, priestupku si bol vedomý. Policajt od neho pýtal pokutu 2-tisíc korún. Peniaze pri sebe nemal, preto sa išiel pýtal spolucestujúcich, či mu nemôžu požičať. Policajti pokutu spustili na tisíc korún, ale osádke auta sa podarilo zozbierať iba sedemsto korún. Policajti vyhlásili, že im stačí aj toľko, a Martina sa opýtali, či chce aj pokutové bločky. Keď im povedal, že ich nepotrebuje, odišli. Martinov kamarát z auta o príbehu porozprával rodičom a tí to oznámili ďalej.
Jaroslav M. pripustil, že auto, ktorého vodič sa dopustil dopravného priestupku, zastavil, no tvrdil, že celú záležitosť riešil pohovorom. Pokutu neukladal, preto ani nemohol odovzdávať pokutovanému bločky. To potvrdil aj jeho kolega Vladimír K.
Okresný súd prípad vyriešil trestným rozkazom už v auguste toho roku. Oboch policajtov uznal vinnými a uložil im peňažný trest po sedemtisíc korún. Obaja podali proti rozkazu odpor. Okresný súd na hlavnom pojednávaní v marci 2006 uznal oboch opäť vinnými, ale peňažný trest zvýšil na 10-tisíc korún a v prípade, ak by nezaplatili, určil im náhradný trest tri mesiace za mrežami. Jaroslav M. aj Vladimír K. sa proti rozsudku odvolali. Keďže krajský súd ich dovolanie zamietol, je už rozsudok právoplatný.
