Bolo to vytlačenie miestnych ťažiarov z banského podnikania a obchodovania s meďou, strata colných a mýtnych poplatkov od TFMS, neplatenie daní za zamestnancov TFMS, vynechanie banskobystrických remeselníkov popri práci v baniach TFMS a zásobovanie potravinami zamestnancov TFMS mimo mestký trh.
Utajovaná strata výsadnej listiny umožnila zástupcom mesta spísať 18 nových požiadaviek, ktoré reagovali na hospodárske ohrozenie mesta zo strany Dóciovcov a TFMS. Vladislav II. (14190-1516) reagoval na banskobystrické požiadavky nedôverčivo. Nariadil vyšetrovanie straty listín a obnovil B. Bystrici a ďalším šiestim stredoslovenským banským mestám výsady mýtnej imunity. Až po intervencii Zväzu stredoslovenských banských miest sa začalo nové vyšetrovanie stratených banskobystrických listín Turčianskym konventom pod taverníkovým vedením.
Zápas mesta s TFMS prerástol do dlhodobého súdneho súboja, ktorý sa rozšíril v rokoch 1511-19 o vedenie a hospodárenie s peniazmi baníckeho Bratstva Božieho tela. Spory vyvrcholili na Nový rok 1516, keď novým richtárom B. Bystrice sa stáva zástupca protithurzovskej opozície.
V tom istom roku zomiera Vladislav II., a tak žiadosť o znovuvydanie mestkých privilégií prechádza na jeho nástupcu Ľudovíta II. Ten mestu udeľuje privilégium na slobodné banské podnikanie a ťažbu dreva (17. 4. 1516) a oslobodenie od platenia mimoriadnych daní a od komorského zisku na dva roky (19. 11. 1516).
Zástupcovia mesta však na mladom kráľovi požadujú novú výsadnú listinu. Kráľ teda nariaďuje Turčianskemu konventu zistiť pravdu o ohňom zničených listinách B. Bystrice. Opäť sa obnovuje vyšetrovanie. 67 svedkov vypovedalo o 10. apríli 1500, vrátane 12 zástupcov zo Slovenskej Ľupče, ktorí vo svojej svedeckej výpovedi o. i. uviedli, „že aj listiny ich mestečka boli uložené v banskobystrickom farskom kostole v nižšie položenej klenutej miestnosti, ktorá zostala požiarom nepoškodená, kým písomnosti B. Bystrice boli uložené v rovnakej veži a pri požiari zhoreli.“ Pravdou však bolo, že pri požiari zhorela takmer celá 250–ročná písomná produkcia mesta, ale skoro všetky výsadné listiny sa zachránili. Mimo toho svedkovia vo svojej výpovedi uviedli, že B. Bystrica vlastnila tie privilégiá, ako boli formulované mestkou radou r. 1501. Okamžite po skončení vyšetrovania mestká rada znovu obvinila TFMS z porušovania mestkých výsad a podala 11. 11. 1516 žalobu na súd sformovanú do šiestich bodov:
- ťažiari (TFMS) zásobujú svojich zamestnancov potravinami získanými mimo mestkého trhu;
- svojim zamestnancom čapujú svetlé a tmavé pivo pri baniach a prevádzkujú dva hostince s výčapom piva;
- bránia mestu zdaňovať svojich poddaných;
- zločincov ukrývajú pri baniach a odmietajú ich vydať mestu na potrestanie;
- výrobky na banskú prevádzku nakupujú mimo banskobystrického trhu;
- odmietajú zdaniť baníkov mestkou daňou.
