Meno a priezvisko: JUDr. Ján Bobor.
Pracovné zaradenie: Predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici.
Rodné mesto: Zvolen.
Vek: 54 rokov.
Životná dráha: Vyrastal som vo Zvolene, kde som chodil aj na základnú školu, a stredoškolské vzdelanie som získal na vtedajšej SVŠ, teda Strednej všeobecno–vzdelávacej škole, dnes známej skôr pod názvom gymnázium. Priznám sa, sudcom som sa vôbec neplánoval stať. Nemal som vzťah k matematike a fyzike a zdalo sa mi, že štúdium práva bude pre mňa tým najideálnejším. Prihlásil som sa na Právnickú fakultu UK v Bratislave. Lákalo ma aj to, že Bratislava bola vtedy veľkomestom na Slovensku, navyše tam bolo maximálne športové vyžitie, čo sa nedalo porovnať s inými mestami. A potom - v tom čase existovala na Slovensku len jediná právnická fakulta. Pochopí to predovšetkým ten, kto zažil vysokoškolácky internátny život.
Profesionálna dráha: Po promóciách a vojenčine som chcel začať pracovať ako advokát. Ale v tom čase boli miesta systemizované, teda počet advokátov bol určený, pre mňa miesto nezostávalo a advokácia preto neprichádzala do úvahy. Tak som sa v roku 1976 zamestnal ako právny čakateľ na Okresnom súde vo Zvolene. V roku 1978 som úspešne absolvoval sudcovské skúšky a odvtedy som aktívnym sudcom. Určité riadiace schopnosti som získal v rokoch 1995 až 1998, keď som bol podpredsedom banskobystrického Krajského súdu a donedávna aj predsedom trestného kolégia. Myslím, že môj zmysel pre spravodlivosť ocenila aj Súdna rada pri Najvyššom súde SR, keď ma menovala do funkcie predsedu disciplinárneho odvolacieho senátu.
Čo mi to vzalo: Nemám súkromie, prakticky nemám čas na rodinu a už vôbec nie na koníčky.
Čo mi to dalo: Spoznal som veľa ľudí, ktorí to so mnou a sudcovskou prácou mienia úprimne.
Životný neúspech: Že som bol odvolaný s funkcie podpredsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici napriek tomu, že som voľby vyhral s veľkou podporou sudcov.
Najväčší životný úspech: Pohoda v rodine.
Rodina: Manželka je notárkou a dcéra absolventkou Akadémie výtvarných umení – odbor maľba.
Najvýznamnejšie medzníky života: Narodenie dcéry a vznik Slovenskej republiky.
Koníčky: Na koníčky mi zostáva času skutočne veľmi málo, no voľakedy som rád športoval. Zahral som si futbal, v súčasnosti si rád zájdem ako fanúšik na futbal alebo hokej.
Čo nemám rád: Neúprimných, vypočítavých a lenivých ľudí.
Čo mám rád: Keď vyhráva môj obľúbený futbalový klub ŠK Slovan, čo žiaľ nebýva tak často. Mám rád aj dobré jedlo, dobré víno a dobré pivo.
Plány do budúcna: Podieľať sa na fungovaní právneho štátu, pretože základy sú už položené, ale ich treba stále rozvíjať.
Čo by ste vo svojom okolí zmenili alebo ocenili: Najradšej by som bol, keby sme sa mohli okamžite vrátiť do našej starej, ale už zrekonštruovanej budovy krajského súdu na Skuteckého ulici, pretože priestory, v ktorých pracujeme, sú pre činnosť súdu absolútne nevyhovujúce. Chcel by som sa tiež podieľať aj na čím lepšom materiálnom zabezpečení administratívy súdu, aby pre nich práca na súde bola vecou cti, a nie povinnosti.
