Tento príbeh sa odohral pred viac ako desiatimi rokmi. Páchateľ si už trest odpykal a je už na slobode. Preto, ale i vzhľadom na príbuzných obete, nebudeme uvádzať žiadne mená ani nebudeme lokalizovať miesto deja. Postačí, keď prezradíme, že sa to odohralo na strednom Slovensku.
Smäd na úteku lesom
Zašiel hlbšie do hory. Aprílový les začínal zelenieť. Puky dorastali do lístočkov. Hora voňala. Ihličím a jarou. Za iných okolností by to bola celkom príjemná prechádzka, nech aj hocijako dlhá. Rád sa potuloval po hore a nebol až tak zle vybavený. Mohol by sa takto motať po lese aj niekoľko dní. Mal konzervy, mal chlieb. A mal aj pušku. Prekliatu pušku!
V lese bolo príjemne. Les voňal. Mohol by zostať v lese naozaj dosť dlho. Možno týždne. Mesiace... Len keby tak nebezpečne netriezvel. A keby ta puška nebola taká ťažká.
Kúpil ju pred časom na čiernom trhu. Loveckú pušku, brokovnicu. Brokovnica sa mu hodila. Samozrejme, že na ňu povolenie nemal. Nebol ani len poľovníkom. Ale mal rád divinu. Lesy sú veľké, široké, priestranné. Ak si občas zloží srnu či diviačika, alebo aspoň zajačika, nikto to ani len nezbadá. Mali na neho podozrenie, ale jedno je mať podozrenie a iné niekoho na pytliačke prichytiť.
Teraz by tú prekliatu pušku najradšej zahodil. Ďaleko! Tak ďaleko, aby ju nikto nikdy nenašiel, už nikdy ju nikto ani len nevidel. Priniesla mu len nešťastie. Nešťastie, z akého sa len tak ľahko nevylíže.
Dorazil k rieke. Tiekla mu takmer pod nohami. Vlnila sa, šumela, upokojovala. Zohol sa, chcel si načrieť vodu do dlaní, ochladiť spotenú tvár, čelo. Pažba mu bolestivo vrazila do členka. Zaklial.
- Sviňa hnusná, ešte aj mne budeš ubližovať?
Strhol ju z pleca, schytil za hlaveň a oblúkom zahodil do hlbočiny.
Bez pušky sa mu kráčalo ľahšie. Len keby tak netriezvel. Potreboval si vypiť. Dať si pivo a poldeci. Ale kde ich nabrať? Bolo mu jasné, že len čo by vošiel do nejakej krčmy, hoci aj z druhej strany lesa, ihneď ho chytia. Ale keď tak uvažoval – napokon ho dostanú tak či tak Skôr či neskôr... Je to len otázka času.
Prečo by si ešte predtým nezvlažil hrdlo? Potom už dlho, veľmi dlho nebude mať na to príležitosť.
Zmenil smer. Zamieril okľukou k mestečku. Poznal jednu krčmičku skraja mesta. Aspoň si ešte raz zaleje žiaľ.
Neskoro večer si ho tam policajti skutočne vyzdvihli. Dovtedy sa stihol opiť pod obraz...
Začiatok a koniec lásky
Bol do nej zaľúbený až po ušiská. Tak ako len dvadsaťdvaročný chalan do peknej baby zaľúbený dokáže byť. Bola svadba. Taká, ako sa patrí. Spočiatku to klapalo. Narodil sa im syn, potom dcéra.
Najprv robil v strojárňach. Plat nestačil na to, aby si mohli žiť na ktovieako veľkej nohe, no nežili si až tak zle. Počul, že by viacej zarobil ako lesný robotník. Presťahovali sa tam, kde práca v lese bola priam pod nosom. Do jej rodiska. Potom sa to začalo rúcať.
Našiel si partiu. Z radov kolegov, ale i kamarátov z mestečka. Spolu popíjali. Na rodinu padal tieň. Domov chodieval čoraz neskôr a neskôr a stále častejšie opitý. Keby len opitý, ale spitý pod obraz. Ešte horšie to bolo, keď prišiel o robotu. To s ním vôbec nebola reč. Často sa stávalo, že keď prišiel v noci opitý, vynucoval si od nej sex. Aj bitkou.
Hnusil sa jej a dávala mu to najavo. Docielila niečo úplne iné. Otĺkal ju stále častejšie. Raz jej dokonca zlomil ruku. Mohol celkom pokojne skončiť v base, ale zľutovala sa. Vyhovorila sa, že si ruku zlomila pri páde. Vraj sa pošmykla a...
Potom spoznala jeho.
Bol úplne iný. Milý, pozorný, nežný. Kým jej muž v posteli myslel len na seba a dožadoval sa sexu hrubou silou, toto bolo úplne iné. Spoznala, že manželská posteľ nemusí byť len niečo, čo musí trpieť, znášať so zaťatými zubami a dúfať len v to, aby sa to čím skôr skončilo, ale aj niečo veľmi pekné. Príjemné. O čom sa jej predtým len snívalo. A rozhodla sa. Už svojho muža viac trpieť nebude. Odíde od neho. Aj s deťmi. Jej milenec súhlasil.
Rozchod a osudná pitka
Samozrejme, že to mužovi nemohla povedať na rovinu: rozchádzam sa s tebou, dávam žiadosť o rozvod, beriem si deti, maj sa ako chceš, zbohom!
Už ho poznala natoľko dobre, že vedela, ako by asi zareagoval. Už dávnejšie vyhlásil, že jej doláme hnáty, že ju zastrelí. Tušila, že ak by bol opitý, bol by toho skutočne schopný. Vtedy vôbec nerozmýšľal. Bolo mu všetko úplne jedno. A opitý bol takmer každý deň.
Vhodná príležitosť prišla pred Vianocami. Povedala mu, že ju na sviatky i s deťmi pozvala k sebe príbuzná zo vzdialeného mesta. Jej príbuznú nemal ktovieako v láske. Nechal ženu, nech si len ide.
Už tušil, že je v hre aj niekto tretí. Nemal o tom žiadne dôkazy, ale tušil to. Keď sa žena s deťmi po sviatkoch nevracala, znervóznel. Po viac ako týždni zatelefonoval jej príbuznej. Dozvedel sa len toľko - ani jeho žena ani deti už u nej nie sú. Až po mesiaci sa dozvedel, že odišla s deťmi do nejakého mesta a že ich sprevádzal muž a správal sa k jeho manželke až príliš dôverne.
Toho muža poznal.
Po nejakom čase sa jeho manželka objavila v mestečku. Prišla i s deťmi. I s tým mužom. Nasťahovali sa k jeho matke. Takto ich mal rovno pod nosom. Ponižovalo ho to. Keby ich nemal aspoň na očiach! Odkázal jej, aby radšej zmizli. Vyparili sa odtiaľ. Nech ich nevidí. Malo to len jedinú výhodu. Občas k nemu na návštevu zaskočili deti.
V to aprílové ráno sa najprv motkal v záhrade pri dome. Hneď po obede zašiel za kamarátmi do krčmy. Bola to veľká pitka. Skutočne veľká. Ale on čosi zniesol. Pil pivo za pivom a každé prelieval rumom. Niekedy aj dvoma. Dal si možno desať pív. No ak tomu pätnásť až dvadsať poldeci. Druhého by to možno dávno poslalo pod stôl. Iný by možno dostal otravu alkoholom. Ale jeho to nezložilo. Veď bol chlap. Podvečer sa z krčmy vytratil.
Strach a kus olova
Mala z neho strach. Panický strach. Ale nemala inú možnosť ako sa prisťahovať naspäť k matke. V meste si nemohla ani ona ani on zohnať žiadnu poriadnu prácu a byt? Za prenájom pýtali viac, ako spolu zarobili! Jedinou šancou zostávala matka. Lenže práve neďaleko jej matky býval muž, od ktorého ušla.
Triasla sa pred ním strachom. Najradšej by za svojím, ešte stále manželom, deti nepúšťala. Ale bol to ich otec. Stalo sa, že pribehli a hovorili: Mama, otec ti odkazuje, že uja raz zastrelí!
Tušila, že by toho schopný bol. Že by bol schopný zastreliť aj ju. Radšej z domu takmer vôbec nevychádzala. Ba aj do roboty sa nechávala voziť autom. Trošku sa jej uľavilo, až keď pristal na rozvod. Bola už aj na súde podať návrh. Prejde zopár mesiacov a už bude mať od neho pokoj. Možno navždy...
Počuli ste už o projektile typu S-ball?
Je to žaľuďovitý kus olova, alebo ak chcete - odbornejšie – ogiválneho tvaru. Zvyčajne má priemer asi dvanásť milimetrov. Poľovníci si ho často doma odlievajú sami. Možno s ním strieľať z brokovnice tak, že slúži ako guľovnica veľkého kalibru. Z brokovej nábojnice stačí vysypať broky a namiesto nich vložiť jeden olovený projektil. Už podľa veľkosti kalibru má takýto náboj obrovský šokový účinok. Pištoľ kalibru 7,65 milimetra je proti tomu detskou pukačkou. „Es-ballka“ zloží diviaka ako nič. Olovo vnikne do tela, zdeformuje sa a na svojej púti všetko trhá, ničí, devastuje. Niektorí tvrdia, že ak by takýto náboj zasiahol nohu srnca, môže ju - podľa vzdialenosti - aj odtrhnúť.
Práve takýto náboj sa ocitol v nábojovej komore brokovnice kúpenej na čiernom trhu. Čakal na svoju príležitosť. Mala čochvíľa prísť.
Osudný výstrel a trest
Domov prišla až večer. Doviezol ju i s deťmi jej druh. Jej matka ich privítala. Vyšla až pred vchodové dvere domu. Ona s deťmi vošla už dnu, do obývacej izby. Matka a druh práve vchádzali do chodby.
Možno si stihol uvedomiť len chlad kovu pritisnutý na líce. Bola to hlaveň. Úderník dopadol na zápalku. Zápalka sa vznietila, zapálila pušný prach v nábojnici. Obrovský tlak explózie vymrštil kus olova hrubý dvanásť milimetrov. Najprv narazil na kožu. Potom na kosť čeľuste, trhal svalstvo, zdevastoval koreň jazyka a prerazil si cestu von, cez lícnu kosť na druhej strane hlavy. Za nábojom sa z hlavne drali rozpálené plyny po explózii pušného prachu a čo nezničilo olovo, dokonali ony. Keď výstrel doznel, muž ktorý klesal na zem, nemal spodnú časť hlavy, nemal tvár.
Pri výsluchu povedal asi toľko, že si na nič nepamätá. Bol veľmi opitý (podľa znalcov mal v sebe možno viac ako päť promile alkoholu, čo pre niekoho iného môže znamenať smrteľnú otravu). Spomína si vraj len na to, že bol v dome svojej svokry a na zemi tam videl ležať milenca svojej ženy. Čo sa dialo predtým, nevie. Až keď postupne v lese triezvel, preberal sa, dovtípil sa, že asi toho muža výstrelom z brokovnice, ktorú mal so sebou, poranil.
Možno si naozaj na nič nepamätal. Svedkovia ho však videli, ako išiel k domu svojej svokry. Pozdravil ich. A precedil čosi také ako: „Teraz všetkých pobijem!“ Potom zaznel výstrel. Keď od domu odchádzal, vyspevoval si akúsi pesničku...
Súd žiarlivého strelca, ktorý sa nedokázal zmieriť s odchodom svojej manželky, uznal vinným zo spáchania trestného činu vraždy a nedovoleného ozbrojovania. Vymeral mu desať aj pol roka straty slobody.
