Posledný piatok v januári znamená pre parkety v Robotníckom dome v Banskej Bystrici už celé roky udalosť. Vždy v tomto termíne sa tam totiž koná Mestský festival tanca. Tak tomu bolo aj minulý piatok. A bolo to už po šestnásty raz!
Keď pred šestnástimi rokmi Mestský festival tanca vznikal, nikto nepredpokladal, že bude mať až takú dlhú životnosť. Už pri jeho zrode stála vedúca strediska Robotnícky dom Parku kultúry a oddychu (PKO) Banská Bystrica Ludmila Grausová. Ako si zaspomínala, vtedy bola trošku iná atmosféra: „Na prehliadku prišlo až osemnásť tanečných súborov. V Bystrici ste vtedy mohli na tanečný krúžok natrafiť takmer na každom kroku!“
Súborov postupne ubúdalo. Predsa len – na tanec potrebujete nielen čas, nadšenie a talent, ale i priestory a kostýmy. A za to všetko treba peniaze. Súborov z roka na rok ubúdalo. No i tak sa v piatok 26. januára na parkete banskobystrického Robotníckeho domu predstavili desiatky mladých tanečníčok a tanečníkov v dvanástich choreografiách. Bolo sa skutočne na čo pozerať. Potlesk sa ušiel každému z účinkujúcich. Ani tento rok nechýbali prekvapenia. Napríklad vystúpenie najmladších tanečníčok so súborom Blesk z PKO (predstavte si, že tento súbor existuje už viac ako tridsať rokov – od roku 1975!), ktoré sa možno sotva dotkli školských lavíc. Diváci ich videli v choreografii Mačky. Prekvapením bolo i to, ako možno v jednej choreografii skĺbiť prvky írskych tancov a španielske tance, ako to bolo možné vidieť na vystúpení skupiny španielskych tancov Bailes d‘algeria pri K Dance Igora Kšenzuliaka a skupiny Connerama. Veľmi dobre zapôsobili aj členky baletného odboru Základnej umeleckej školy Jána Cikkera s džezovou choreografiou Chicago.
„V tomto ročníku prehliadky by som najviac ocenila rozmanitosť choreografií“ - hovorí Ludmila Grausová. „Pri niektorých súboroch vidieť, že majú veľmi dobré vedenie. Oceniť možno i to, že vlastne v amatérskych podmienkach možno robiť poloprofesionálne choreografie, ako v prípade dievčat zo Základnej umeleckej školy Jána Cikkera.“
Zakončíme slovami riaditeľa PKO Asena Almášiho: „Pohyb je veľmi dôležitý a čo môže byť krajšie, keď k pohybu pridáme ladnosť, noblesu a estetiku? A tak vzniká tanec.“