Pohľad do histórie

Lenže proces sa konal až 14.8.1519 v Budíne a Alex Thurzo v mene TFMS obhájil mediarsky podnik. Zavážili pritom skutočnosti, ktoré mešťania pri žalobe nebrali do úvahy. Thurzovci neboli len majitelia spoločnosti, ale boli zároveň bankobystrickí občania, vlastniaci mešťianske domy na námestí, a tiež komorskí grófi. Významnú úlohu pritom zohralo varovanie zo strany Thurzovcov, že opustia banské podnikanie v tomto regióne. Po dvoch mesiacoch konania súdu tribunál vyniesol rozsudok pre B. Bystricu šokujúci, preto ho uvádzame v plnom znení.
Rozsudok Ľudovíta II. v spore mesta Banskej Bystrice s Jurajom, Alexejom a Jánom Thurzom, ktorý mesto prehralo takmer vo všetkých bodoch:
Thurzovci a ich zamestnanci nie sú povinní nakupovať potraviny v meste, ale si ich môžu obstarávať kdekoľvek. Svetlé, t. j. pšeničné pivo môžu variť Thurzovci pre vlastnú spotrebu i pre svojich zamestnancov a môžu ho čapovať i pri baniach a hutách, musia však zrušiť svoje dve pivné krčmy v meste. Poddaní patriaci k domu Jána Ernsta, ktorý majú Thurzovci v prenájme a je zemiansky, nie sú povinní platiť mestu daň. Delikventov, ktorí ujdú z mesta na bane, nemusia Thurzovci vydať mestkej rade, ale ich môžu súdiť sami ako župani Zvolenskej župy alebo ako komorskí grófi.
Thurzovci nie sú povinní kupovať remeselnícke výroby od banskobystrických majstrov. Baníci ako slobodné osoby nie sú povinní platiť mestu taxu s výnimkou tých, čo majú v meste domy, alebo tu bývajú v podnájme. bankobystrický richtár O. Kolman sa proti rozsudku odvolal a podporil ho v tom aj uhorský snem, ale rozhodnutie súdu sa nezmenilo. Samotný Ľudovít II. sa vyjadril k rozsudku nasledovne:
„Thurzovci sledujú osoh celej krajiny a chránia banské práva, kým bystričania hľadia len na svoje súkromné záujmy.“ Po uplynutí troch mesiacov vyniesol súd v Budíne aj rozsudok v spore mesta a baníkov o vedenie baníckeho Bratstva Božieho tela. Tentoraz sa misky váh naklonili v prospech mesta.
Rozsudok Ľudovíta II. v spore mesta Banskej Bystrice s baníkmi o vedenie baníckeho Bratstva a správu jeho pokladnice.
Cechmajstrov Bratstva volí vždy na 1 rok mestká rada spomedzi mešťanov – ťažiarov so súhlasom baníkov. Baníci sú povinní odvádzať v prospech farského kostola tzv. rudu Panny Márie a 2 denáre z každého floréna mzdy.
Cechmajstri musia po uplynutí svojho funkčného obdobia predložiť mestkej rade vyúčtovanie. Uznáva sa argument mestkej rady, že Bratstvo nemôžu spravovať sami baníci, ktorí prišli z rôznych krajín a väčšina nemá trvalé bydlisko. Neuznáva sa námietka baníkov, že voľba cechmajstrov je ich výlučným právom, pretože sú slobodní, a že príspevok zo mzdy dávali dobrovoľne, nezaviazali sa ho platiť trvale, preto ho môžu kedykoľvek odvolať.
Zmena v prospech B. Bystrice vo vzťahu k Thurzovcom nastáva až po korunovácii kráľovnej Márie, ktorá ako veno získala stredoslovenské banské mestá r. 1522. V jej blízkosti sa formuje protithurzovská opozícia, výsledkom čoho bolo odvolanie Alexeja Thurzu kremnickým komorským grófom a jeho nahradenie Bernardom Beheimom. Bystričania znovu píšu sťažnosť na Thurzovcov a žiadajú panovnícky pár o vydanie výsadných listín. Vo februári 1524 bankobystrický richtár J. Greimel opakovane žiada Ľudovíta II. o vydanie nových privilégií, v ktorých okrem požiadaviek z r. 1501 boli aj nové na ochranu obchodovania v meste a oslobodenie od daní. Čuduj sa svete, kráľ požiadavky banskobystrického magistrátu rešpektoval a 7. augusta.1524 vydal novú privilegiálnu listinu pre Banskú Bystricu.