29. januára 1912 sa narodil v Bystrej, dnes časť Mýta pod Ďumbierom. Tam prežil destvo - pri hrách, prechádzkach po krásnom okolí. Po večeroch počúval hru otca na husliach alebo na harmonike, či príbehy o zázrakoch a o svätých, ktoré otec čítal v prítmí petrolejovej lampy a ktoré sa vryli hlboko do pamäti citlivého a vnímavého Františka. Po absolvovaní miestnej jednotriedky a meštianskej školy v Podbrezovej sa v rokoch 1929-33 stal študentom Štátneho učiteľského ústavu v Banskej Bystrici. Bol usilovným a dobrým študentom. K jeho obľúbeným predmetom patrili zemepis a dejepis, ale aj hudobná výchova - sám dobre hral na husliach, na harmóniu, klavíri a organe a jeho tenor vynikal v školskom spevokole. Pekne kreslil, najradšej obrazy s motívmi prírody. Knihy a príroda boli jeho najmilšími spoločníkmi.
Prvé literárne práce predniesol na študentskom vzdelávacom krúžku a niektoré uverejnil v študentskom časopise Svojeť pod pseudonymom Bystran.V r. 1933, po obdržaní diplomu odborného učiteľa slovenčiny, dejepisu a zemepisu pre meštianske školy, pôsobil ako učiteľ v Mýte pod Ďumbierom, kde bol jeho kolegom hudobný skladateľ Tibor Andrašovan, žiakom prof. Ján Števček.
24. decembra 1942 sa oženil s kamarátkou z detstva, Máriou Kobányovou. Po narodení dvoch synov sa mladá rodina presťahovala do Novej Bane. Od 1. 9. 1945 do 31. 1. 1947 tam vykonával učiteľskú činnosť. V nasledujúcich rokoch pôsobil ako externý pracovník MS, osvetový inšpektor a vedúci Tvorivého filmového kolektívu. Poslednými pedagogickými pôsobiskami Františka Švantnera boli Hronský Beňadik a od augusta 1950 Hronov pri Banskej Bystrici. Svoju milovanú pedagogickú prácu musel pre vážne ochorenie predčasne ukončiť. Ani operácia v Prahe nezachrámila mladého talentovaného spisovateľa. Zomrel 13. októbra 1950 vo veku 38 rokov.
Zanechal milovanú manželku, štvorročného aj päťročného syna - a hodnotnú literárnu tvorbu.
Zbierku noviel Malka, novely Sedliak, List, Ľudská hra, Kňaz a i., ktoré vyšli posmrtne v zbierke Dáma, román Nevesta hôľ, ktorý je vrcholným dielom slovenského naturizmu, a svoj najrozsiahlejší román Život bez konca, ktorého vydania sa nedožil. Mnohé diela Františka Švantnera poznáme aj vo filmových prevedeniach.
Krátku životnú, ale o to hodnotnejšiu tvorivú púť Františka Švantnera bohato dokumentujú v ŠVK - Literárnom a hudobnom múzeu v Banskej Bystrici, kde si jeho 95. výročie narodenia pripomenú 29. januára so študentmi Gymnázia Mikuláša Kováča a vnukom Ing. arch. Michalom Švantnerom.
Autor: Zlata Troligová
