Štvrtok, 18. august, 2022 | Meniny má Elena, Helena

Denisa Fulmeková – píše, klebetí, veští, relaxuje chôdzou...

Nadovšetko si cení vnútorný pokoj

V týchto dňoch prichádza na pulty kníhkupectiev kniha slovenskej autorky Denisy Fulmekovej Dve čiarky nádeje. Autorka, rodená Bratislavčanka, pracovala ako redaktorka Literárneho týždenníka, denníka Telegraf, mesačníka Štýl, šéfredaktorka ezoterického časopisu Orientácia a pravidelne spolupracovala s mesačníkom Miau. Okrem publicistiky a literárnej tvorby sa venuje aj tarotu. Takže aj o veštení bude reč v rozhovore s Denisou Fulmekovou, ale aj o jej knihách, predovšetkým o novej knihe Dve čiarky nádeje.

SkryťVypnúť reklamu

Otázka, čo vás k napísaniu tejto knihy viedlo, inšpirovalo, je iste tak trochu klišé, ale zas ak o knihe ide predzvesť, že je to „príbeh o intímnych bolestiach žien i o tom, ako sa človek celkom náhodou môže stať aktérom pokryteckej hry“, čitateľov iste bude zaujímať, či to náhodou nie je váš životný príbeh...
Sčasti áno. Prekonala som bolestnú životnú skúsenosť, prišla som o nenarodené dieťa. Vo veľmi skľučujúcom období som sa zrazu prostredníctvom internetu zoznámila so ženami, ktoré prežívali rovnaký smútok. Zakúšala som s týmito ženami spoločné pocity a nádeje, vypočula som si ich príbehy a napokon sme sa stali reálnymi priateľkami. V tom čase som začala uvažovať o tom, že napíšem príbeh o ženách, ktoré prišli o dieťa. Možno to bude znieť trošku pateticky, ale kdesi hlboko v duši som cítila, že túto tému chcem spracovať knižne. Zhovárala som sa vtedy aj s mnohými staršími priateľkami a postupne som zisťovala, že žien, ktoré si nesú životom túto traumu, je oveľa viac, než som tušila. Mnohé sa o potrate ostýchajú alebo boja hovoriť, sú však veľmi smutné a občas aj plné hnevu či pocitov nespravodlivosti, prečo sa to stalo práve im. Moja knižka neponúka nijaké všeobecné pravdy. Je to iba príbeh o tom, ako v istých okamihoch musíme byť k sebe neúprosne otvorení.
Hlavná hrdinka príbehu Eva okrem iného rieši dilemu úprimnosti voči svojim dvom priateľkám, ktoré majú vzťah s tým istým mužom. Veríte v úprimné priateľstvo žien?
Áno, ba čo viac, aj v úprimné priateľstvo ženy a muža. Priateľstvá treba pestovať, venovať sa im, vkladať do nich energiu. To ma na nich zároveň baví. Keď sa mi však s niekým cesty rozídu, skúmam, čo som sa od neho naučila a prečo sme sa v živote stretli. Musím však povedať, že dodnes sa stretávam s viacerými priateľkami z útleho detstva, teda väčšinou je moje puto s ľuďmi mimoriadne trváce.
Dve čiarky nádeje je názov knihy a v tomto prípade dve čiarky znamenajú pozitívny tehotenský test. Čiarky, čiary – a vy to iste dobre viete, môžu znamenať aj niečo iné. Zaujímate sa o ezoteriku, tarot, veštenie, viete čítať v symboloch. Je to len vaše hobby? Vyhľadali ste vy sama niekedy vešticu alebo kartárku?
Tarot, symboly, bylinky, povery a podobné pavedy sú mojou milou záľubou, ktorej sa venujem už celé desaťročie. Zatiaľ ešte nebývam v dome na stračej nôžke s kocúrom na pleci a ani sa nevyhlasujem za vešticu. Tarot vykladám skôr neochotne a keď už, tak iba príbuzným a priateľom. Pre mňa totiž tarotové karty nie sú prostriedkom na vykladanie budúcnosti, ale skôr bohatá kniha symbolov. Stále sa v nej učím čítať a riešenia hľadám radšej v sebe než v pochybných veštiarňach. Možno si to odporuje s predchádzajúcimi riadkami, ale prekáža mi, keď kdesi vidím teatrálne sa tváriaceho veštca, ktorý chce nad klientom získať moc.
Dve čiarky nádeje nie je vaša prvá kniha. Debutovali ste v roku 2001 zbierkou humorných a sebaironických poviedok Tak čo teda? Rada ironizujete na svoj účet? Vraj ľudia, ktorí sa dokážu smiať sami zo seba, sú vzácni ako šafran.
Niekedy je sebairónia veľmi príjemným prostriedkom, ako zo seba striasť nevítané a mrzuté situácie. O tom boli moje humorné poviedky – čo keď objavíte v manželovom počítači ľúbostnú korešpondenciu s inou ženou, čo keď vám spadne v byte strop, čo keď sa ocitnete v osídlach zvodcu, čo keď vás každodenná realita prinúti ísť na domovú schôdzu, čo keď vám niekto zbabre dovolenku a podobne. Stále si myslím, že s humorom sa dá život zvládať akosi ľahšie a sebairónia zasa oslobodzuje. Umožňuje nám vidieť sa z nadhľadu a chechtať sa nad tou smiešnou figúrkou, ktorá sa niekedy berie zbytočne vážne.
Som takmer preč je názov vašej ďalšej knihy. Pre zmenu je to zbierka poézie. Komorná. Čo v prípade tejto zbierky znamená prívlastok komorná?
Asi jemná. Zvláštne, že v tom istom čase mi vyšla táto veľmi osobná zbierka poézie a zároveň krikľavo karnevalový Klebetromán. Básne, ktoré som zaradila do zbierky Som takmer preč, vznikali postupne niekoľko rokov a idea vydať ich knižne vznikla až neskôr. Tieto verše sú záznamom okamihu a veľmi osobným poodhalením tej časti mojej duše, kde prebýva, ak si vypomôžem tak trochu tarotom, archetyp Milenky.
Čo pre vás znamená poézia?
Poézia mi musí sadnúť, musí so mnou rezonovať. Ak sa tak nestane, nerozumiem jej. Naposledy som mala pozitívny zážitok na jeseň, keď svoje verše prišla do Bratislavy na Ars Poetiku predniesť mladá bieloruská poetka Marija Martysevič. Bola skvelá!
Klebetromán, ktorý ste napísali s Petrom Macsovzkym, nie je práve poetický. Už podľa názvu možno usúdiť, že kniha je „poctou“ rozšírenej ľudskej vlastnosti – klebeteniu, ohováraniu. Médiá knihu hodnotili ako kontroverznú, škandalóznu... Aké ohlasy na ňu ste zaznamenali vy?
Klebetromán nebol poctou klebeteniu, aj keď mnohí si to tak vyložili. S Petrom Macsovszkym sme skôr chceli zachytiť atmosféru v istých kruhoch, od ezoterických až po umelecké, kde človeka predchádzajú klebety a kde sa do ich osídiel lapí nakoniec každý. Ohlasy na Klebetromán boli rôznorodé, od tých, keď nám niekto ďakoval, že sa pri čítaní dobre bavil, až po nenávistné esemesky. Niektorí ľudia sa omylom stotožnili s niektorou z postáv a urazili sa, iní sa nás pýtali, prečo sme ich tam nedali.
Ste žena a ženy rady klebetia... Aj vy?
Samozrejme! Veď som sa k tomu priznala aj spoluautorstvom na Klebetrománe! Klebetenie má svoje čaro, to je predsa nesporné. Raz sa mi dostal do ruky turistický sprievodca po Grécku, kde stálo čierne na bielom, že v tavernách sedávajú na káve muži a vymieňajú si novinky. Vidíte to, keď klebetia muži, tak si vymieňajú novinky. Ale keď si vymieňajú novinky ženy, tak klebetia.
Rozlišujete pojmy klebetenie a ohováranie?
Áno, pretože klebetenie môže byť ozaj vymieňanie si noviniek, príjemná spoločenská záležitosť, ktorá, ak jej nechýba nadhľad a humor, môže mať aj pôvab. Ohováranie je už ťažší kaliber, pretože sa pri ňom potupne kydá na neprítomné osoby.
Myslíte, že sa dá alebo oplatí proti klebetám bojovať? Napríklad proti klebetám v bulvári.
Každý vie najlepšie klebety jedine ak o sebe. Máme svoj sebaobraz, vieme, alebo aspoň tušíme, čo sme zač, no a to, čo o nás hovoria druhí, to je iba ak súčasťou ich samých. Samozrejme, toto platí aj o Klebetrománe. No kým Klebetromán bol prózou, deklarovanou umeleckou fikciou, bulvár píše o konkrétnych ľuďoch a bez škrupúľ im vstupuje do života. Napokon, aj o tomto bol Klebetromán. Bulvárne médiá sú totiž čoraz agresívnejšie a kalkulujú s jednou z najnižších, no aj najsilnejších ľudských vlastností, závisťou. Nemá však zmysel negatívne sa vyhraňovať proti tomuto typu žurnalistiky. Možno je to novodobá kronika tejto mediálno-virtuálnej doby, ktovie.
Ešte sme nehovorili o vašom príspevku do antológie Sex po slovensky. O čom bola vaša poviedka?
Poviedka Fúzatá veverička bola drsným príbehom o jednom nevydarenom sexuálnom dobrodružstve šéfky s podriadeným.
Čo vás podnietilo napísať erotickú poviedku?
Skôr kto ma podnietil. Jedného dňa mi totiž zavolal spisovateľ Dušan Taragel, že pripravuje pre vydavateľstvo Ikar antológiu poviedok o sexe a či by som nenapísala čosi aj ja. Nadšene som súhlasila, ale ako čas plynul, zisťovala som, že to vôbec nie je jednoduché písať si len tak o sexe. Napokon som dostala nápad a poviedku som napísala takpovediac na jeden ťah.
Erotika, sex zohráva úlohu zrejme aj vo vašej novej knihe. Mnohé vzťahy vznikajú a zanikajú kvôli sexu. Spája ľudí aj rozdeľuje. A dnes už nie je tabu o ňom písať a hovoriť. Myslíte, že je dobre, že sa sex stal „vecou verejnou“?
V mojej novej knihe je sex skôr v pozadí. Hoci bez neho by v nej nikto neotehotnel, všakáno. Explicitne sa v nej však sex nekoná. Téme sexu sa nevyhýbam, veď čosi som už o ňom napísala, ale teraz som ho v texte nepotrebovala. Nevidím problém v tom, že sa verejne hovorí o sexe. A ani ma to neprekvapuje. Literatúra si vždy mohla do istej miery dovoliť viac, a preto sa v nej písalo o sexe, erotike a milostných eskapádach v rôznych formách vždy. Intímne záležitosti dvoch ľudí do literatúry patria, ale vy ste sa asi pýtali na čosi iné. Napríklad, či sa ich patrí ukazovať v rôznych reality show a kadekde inde. Isteže nepatrí, ale človek je vo svojej podstate sliedič a chce sa pozerať. Preto majú všetky tie show taký úspech.
Knihou Dve čiarky nádeje sa otvorene hlásite k žánru ženského románu. Čo je to vlastne ženský román? Existuje aj žáner mužský román?
Pod pojmom ženský román sa asi väčšine ľudí vybaví čosi lepkavo sladkobôľne, hraničiace s gýčom. Rovnako nevkusné a zle napísané však môžu byť aj detektívky, nudné intelektuálne experimenty, otravné moralistické traktáty a ešte kadečo iné. Ženy sú možno skromnejšie než muži, preto, keď napíšu čosi o ženách, musia sa uspokojiť s okruhom čitateľov, ktorý je hlúpo vymedzený pohlavím. Mužská spisba je však natoľko kvalitná a vznešená – ha!, že si zaslúži, aby sa o ňu vždy rovnako zaujímali ženy aj muži. Osobne čítam všetko, čo ma niečím zaujme, jediným kritériom je to, aby som sa na chvíľu, keď si otvorím tú-ktorú knihu, tešila ako na najlepšiu časť dňa.
Čo si na ľuďoch vážite a ktoré ľudské vlastnosti vám všeobecne prekážajú?
Ťažko sa mi zovšeobecňuje, ľudí si totiž vážim pre rôzne veci, niekoho pre rozhľadenosť, iného pre dar humoru, pre schopnosť načúvať, umenie pokorne prijímať všetko, čo život prináša a mnohé ďalšie. Rovnako je veľa vecí, ktoré mi prekážajú, ale na čo ich spomínať, keď ťažko niekoho meniť.
Ako relaxujete, kde nachádzate pokoj?
Najlepším fyzickým relaxom je pre mňa chôdza. Keďže neviem šoférovať, chodievam veľa pešo, väčšinou pridám do kroku a vtedy sa nejako rozhýbu aj moje myšlienky. Ale o tom, kde sa dá nájsť pokoj, nič neviem. Sú ľudia, ktorí milujú cestovanie a hľadajú napríklad pokojné miesta ďaleko od civilizácie. Mňa cestovanie neláka, skúmam radšej krajiny, ktoré sú vo mne a nadovšetko si cením vnútorný pokoj.
Čo je pre vás v živote najdôležitejšie?
Aby som na túto otázku mohla každú chvíľu odpovedať inak, lebo to by mohlo naznačovať, zdôrazňujem mohlo!, že som sa nezastavila, ale stále sa učím, mením a vyvíjam.

Najčítanejšie na My Bystrica

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  2. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  3. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  4. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  5. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  6. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  7. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  8. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  1. Shell myslí na slovenské komunity
  2. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  3. Čakáte bábätko? Union má preň nachystané veľké množstvo výhod
  4. Agrokomplex 2022
  5. 365.bank si naďalej upevňuje svoju pozíciu plnoformátovej banky
  6. FoodCycler definitívne skoncuje s muškami v kuchyni
  7. Nadácia COOP Jednota pomáha dlhodobo chorým pacientom
  8. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  1. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur 37 220
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 24 129
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 12 437
  4. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu 6 624
  5. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás 4 308
  6. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 4 177
  7. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 3 800
  8. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou 2 321

Blogy SME

  1. Olívia Lacenová: Priplatíme si za letenky? Šéf Ryanairu v tom má jasno
  2. Helena Smihulova Laucikova: Kufor
  3. Michala Guľasová: Anna Metisová – Daj každému dňu šancu – knižná recenzia
  4. Věra Tepličková: Ďalšia bomba alebo Keď Matovič už ani nespí...
  5. Peter Slamenik: Panelákoví psíčkari
  6. Martin Majzlan: Mestá krvi, otrokov a obchodu
  7. Jozef Sitko: Tajomstvo môjho dlhého veku (3.)
  8. Jan Pražák: Mezi matkou a partnerkou
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 15 157
  2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 617
  3. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 7 480
  4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 4 133
  5. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 930
  6. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 3 929
  7. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 846
  8. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 607
  1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Kliešte sú v prírode nepríjemným spoločníkom

Ochorenie môže mať vážne a trvalé následky.


8 h
Ivan ďatelinka už nebude nosiť kapitánske céčko - ilustračné foto

Zamerali sme sa na augustové dianie v tíme HC ’05 Banská Bystrica.


9 h
Premiéra filmovej novinky bude už 18. augusta.

Scenár horúcej letnej komédie je založený na skutočných udalostiach.


17. aug
Novinky z MY regióny.

Máme pre vás dve veľmi žiadané novinky, ktoré aktuálne spúšťame na regionálnych weboch MY.


16. aug

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Väčšina nezvestných sa skrýva, pretože je na nich vydaný príkaz na zatknutie.


16. aug

Páchateľa zadržali niekoľko hodín po čine.


24 h

Mladý Sihelňan mal novú motorku len tri dni.


17. aug

Jedna z hľadaných osôb uniká pred spravodlivosťou od roku 1999.


17. aug

Blogy SME

  1. Olívia Lacenová: Priplatíme si za letenky? Šéf Ryanairu v tom má jasno
  2. Helena Smihulova Laucikova: Kufor
  3. Michala Guľasová: Anna Metisová – Daj každému dňu šancu – knižná recenzia
  4. Věra Tepličková: Ďalšia bomba alebo Keď Matovič už ani nespí...
  5. Peter Slamenik: Panelákoví psíčkari
  6. Martin Majzlan: Mestá krvi, otrokov a obchodu
  7. Jozef Sitko: Tajomstvo môjho dlhého veku (3.)
  8. Jan Pražák: Mezi matkou a partnerkou
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 15 157
  2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 617
  3. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 7 480
  4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 4 133
  5. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 930
  6. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 3 929
  7. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 846
  8. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 607
  1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu