„Veru, aj to sa stáva, že sa pomýlime!“ – pripustila Mária Molnárova. „Vtedy nezostáva nič iné, ako všetko vypárať a začať odznova...“
Mária Molnárová je jednou zo šiestich Nemčaniek, členiek Klubu seniorov v Nemciach, ktoré sme zastihli na pravidelnom stretnutí v klubovni tamojšieho kultúrneho domu. Venujú sa vyšívaniu, ručným prácam, no aj paličkovaniu, nezvyčajnej technológii výroby čipiek. Všetko sa to vraj začalo ešte v roku 1983, keď miestne ženy priučila paličkovaniu Irena Vejsová. Tá sa o paličkovanie intenzívne zaujímala, niečo sa naučila v Španej Doline, kde sú vychýrené paličkárky, niečo v Starých Horách. Dačo sa podučili aj od Anny Hiadlovskej, známej záujmom o ručné práce. Najprv sa najmä cez zimu schádzali po jednotlivých domoch. Keď však ku kultúrnemu domu postavili prístavbu a v nej aj klubovňu, razom sa mali kde stretávať. Schádzajú sa raz týždenne, v stredu popoludní. Paličky mali najprv z Riečky, od šikovného staršieho stolára, v súčasnosti ich vyrába Július Molnár, manžel jednej z členiek klubu.
„Je to taký relax“ – tvrdí jedna z nich. „Posedíme si, potrkoceme, a popri tom robíme ručné práce.“
Paličkovanie je skutočne prácne. Ženy niekedy pracujú na vankúšiku aj dvadsiatimi deviatimi pármi paličiek. Za tri hodiny dokážu utkať približne desať centimetrov čipky širokej desať centimetrov. Pri otázke, či niečo z utkaných čipiek ide aj na predaj, rázne pokrútili hlavou: „To by bolo príliš drahé, nikto by to nekúpil! Radšej čipky darujeme!“
Ich práce sa však predsa len objavia aj na verejnosti. Ako sme sa dozvedeli od starostu Nemiec Dušana Mydla, možno ich vidieť na každoročnej októbrovej výstave ručných prác a poľnohospodárskych výrobkov v nemčianskom kultúrnom dome, no vystavené boli i na Turičnom jarmoku v Slovenskej Ľupči.
Či budú mať nemčianske paličkárky pokračovateľky v tradícii, zatiaľ nevedno. Dievčatá vraj teraz majú úplne iné záľuby ako ručné práce, či nebodaj paličkovanie. Ale ktovie – veď v radoch majú aj dve mladšie členky. Možno sa pridajú aj ďalšie...