Je to už dávno, čo sa po Banskej Bystrici stavalo trakčné vedenie pre trolejbusovú dopravu. Niektorí si možno presne pamätajú, kedy sa trolejbusy stali súčasťou tunajšej mestskej hromadnej dopravy. Hoci už vyše roka majú trolejové vozidlá prestávku, Bystričania by ich chceli vrátiť do obehu. V poslednom čase sa šepká, že by sa tak mohlo stať už čoskoro. Pohľad do nie takej dávnej minulosti a zopár faktov o fungovaní trolejbusovej dopravy nám poskytol riaditeľ SAD Banskobystrickej dopravnej spoločnosti, a. s., Igor Korniet.
Kým sa v Banskej Bystrici trolejbusy uviedli do prevádzky, predchádzali tomu viaceré štúdie a expertízy. Kompetentní museli preskúmať, aký to bude mať dopad na mestskú hromadnú dopravu a dopravnú infraštruktúru. V súvislosti s uvedením trolejbusovej dopravy došlo aj k reorganizácii dopravy všeobecne, hlavne sa vybudovali niektoré dôležité komunikácie v meste. Zároveň sa skúmalo, aké to bude mať pozitívne dopady na životné prostredie, na ekonomiku, hospodárstvo.
Ranné začiatky
„Samotná výstavba sa začala v roku 1986. Budovali sa trolejbusové linky, v Kremničke závod pre trolejbusovú dopravu, opravárenské dielne, odstavné plochy, trakčné meniarne – teda napájacie stanice, ktoré napájajú trakčné dráhy,“ hovorí Igor Korniet. Výstavba bola ukončená v roku 1989 a v auguste bola spustená prvá linka. „Najprv začala premávať skúšobná trať, kde sa skúšal prvý trolejbus na 750 V, ktorý dnes poznáme pod evidenčným číslom 15 01, ktorý chodil ešte so záťažou – prebiehali na ňom skúšky, merania mechaniky, elektrickej výzbroje, hlučnosti a podobne. Potom sa otvorila prvá linka, ktorá smerovala z Kremničky (z vozovne) k Rooseveltovej nemocnici. Boli tam nasadené krátke vozidlá.“ Postupne sa trolejbusová doprava v Banskej Bystrici (v 90-tych rokoch) začala spúšťať do plnohodnotnej prevádzky. Bystrica sa stala tretím mestom na Slovensku, ktoré malo trolejbusovú dopravu. Na začiatku bolo nasadených do plnej prevádzky 34 vozidiel, z toho 7 krátkych dvojnápravových a 27 trojnápravových (kĺbových).
Bystrica bola prvá
„Banská Bystrica bola prvé mesto v bývalej Československej republike, ktoré prešlo z menovitého napätia v trakčnej sieti 600 V, aké poznáme v mestách ako Bratislava, Prešov alebo v českých mestách Hradec Králové a Ostrava, na menovité napätie v trakčnej sieti 750 V. Aj tento prechod sprevádzali rôzne skúšky, expertízy a merania. Na vyššie menovité napätie sa prešlo z dôvodu úspory elektrickej energie pri väčšom napätí a menšom zaťažení v trakčnej sieti.“ Po Banskej Bystrici tento trend nastúpili mestá Žilina, Košice, České Budějovice, ale aj ďalšie v bývalom Československu. „Vozidlá TR 14 alebo TR 15 s novým typom regulácie boli v tej dobe v rámci Československa (na 750 V) ako prvé a s pokrokovou technológiou.“
Postupný rozvoj
V ďalších rokoch dochádzalo postupne k rozširovaniu trolejbusovej dopravy, hlavne zásluhou Mesta Banská Bystrica. V rokoch 1992 a 1993 sa robila druhá stopa na Sídlisku (Železničná stanica – Ul. 29. augusta – Ul. Partizánska – Nám. slobody). Ďalšie rozširovanie trolejbusovej dopravy prebiehalo v kontexte s koncepciou, ktorá hovorila o tom, aby jednotlivé obytné časti B. Bystrice, kde sa nachádzajú sociálne, školské, zdravotné zariadenia a bytové zóny boli postupne zabezpečované ekologickým druhom mestskej dopravy. Postupne prebiehala trolejizácia za pomerne nízkych rozpočtových nákladov do ulíc Tulská, Moskovská, Internátna. V tých rokoch aj spomínané nové trate boli jedny z najmodernejších v našej republike.
„V roku 1997 sa Bystrica v rámci Slovenska zaradila na prvé miesto pri aplikovaní nových technológií v riadiacich schémach a informačných technológiách pri riadení procesov trolejbusovej dopravy, tým, že sa zaviedlo ako prvé tzv. diaľkové ovládanie trakčných meniarní a tzv. súdobé meranie, čo bolo po Bystrici uplatnené aj v iných mestách, v Žiline či Prešove.“ Podľa slov Igora Kornieta Dopravný podnik Bratislava diaľkové ovládanie mal, ale ešte uplatnené starým spôsobom. „Tu v Bystrici boli použité už nové programy, nové počítače. A maximálne sa išlo do zefektívnenia a zrýchlenia operatívnosti trolejbusovej dopravy,“ zdôraznil.
Napokon sa v roku 2004 budovala trolejová trasa smerom k Tescu. „Dokončená bola koncom roka 2004 – ide však v skutočnosti o dve rôzne stavby, aj keď vykonané súčasne. Hlavne ide o výstavbu komunikácie – cesty samej o sebe, ktorá bola už dlho v pláne, a o druhú stavbu - vybudovanie trolejbusovej trate,“ hovorí za iniciátora stavby Dagmar Svečniková, hovorkyňa Mesta Banská Bystrica. Podľa jej slov financie boli kombinované, cesta z mestských prostriedkov, trať z prostriedkov MHD, a. s., a otočku financovalo Tesco.
Výhody sú zrejmé
Trolejbusová doprava potom neustále zvyšovala svoje výkony a životaschopnosť dokázala za tie roky jednoznačne prejaviť. „Výhodou trolejbusovej dopravy je hlavne ekológia. Na druhej strane, z pohľadu jazdných vlastností, trolejbus oproti autobusu má niekoľko výhod, pričom hlavná je v jeho konštrukcii a princípe. A najmä v Bystrici, keďže tu sa nachádzame v pomerne hornatom teréne s veľkými výškopisnými rozdielmi, trolejbus je vhodný najmä do kopcovitých terénov,“ vysvetľuje plusy Korniet.
Ďalším pozitívom je podľa neho životnosť trolejbusu, ktorá je podstatne dlhšia ako autobusu. „Predpoklady pre využitie trolejbusov v Bystrici sa ukazovali každú zimu. Trolejbus má totiž oveľa lepšie adhézne vlastnosti ako autobus, hlavne na stúpaniach v uliciach THK alebo všeobecne v kopcovitom teréne,“ uvádza Korniet.
Mnoho polemík však vzniká k tomu, že trolejbusová doprava je prevádzkovo drahšia ako autobusová. „Je pravda, že prvotné vstupné investície sú v každom prípade vysoké, ale na druhej strane platí aj to, že trolejbusová doprava tam, kde už existuje, a dá sa to dokladovať na viacerých mestách, aj v štátoch únie, volá sa po rozvoji a ekologizácii dopravy. Nezanedbateľným faktom je, že v Banskej Bystrici podľa výsledkov odborníkov došlo k úbytku exhalátov v ovzduší o 180 ton ročne práve prevádzkovaním trolejbusovej dopravy.“
Peniaze z eurofondov na nové vozidlá
Ako sme už spomínali, životnosť trolejbusu je dlhšia ako autobusu. Je to dané jeho konštrukciou. Avšak treba pravidelne vykonávať opravy. „V roku 1997 sme začali s postupnou obnovou vozidlového parku u trolejbusov formou prestavieb, generálnych opráv,“ hovorí Korniet. Ešte v roku 1997 a 1998 mesto zakúpilo zo štátnych prostriedkov dva nové trolejbusy tzv. TR 15 M kĺbové (M znamená modernizované). To malo byť podľa Kornieta signálom pre postupnú modernizáciu vozidlového parku. „Opravami sa však dá životnosť trolejbusov predĺžiť minimálne o 10 rokov. To isté robia aj v Bratislave, Žiline, Prešove atď. Trendom je zavádzanie nového typu trolejbusov, aj vozidiel MHD všeobecne, so zníženou podlahou pre hendikepovaných imobilných občanov.“
Nie je nepodstatné, že ďalšou výhodou trolejbusovej dopravy z hľadiska ekológie je možnosť čerpania peňazí z európskych fondov – na rozširovanie trakčnej siete či na nákup nízkopodlažných trolejbusov, tu má trolejbusová doprava ešte jeden veľký potenciál pre svoj rozvoj. Aj na túto tému práve prebiehajú rozhovory SAD BBDS s predstaviteľmi mesta BB.
Trolejbusy zrušené – čakanie na návrat
Ku koncu roka 2005 došlo k rozhodnutiu o odstavení trolejbusovej dopravy, keď sa v Banskej Bystrici vymenil dopravca. O okolnostiach, ktoré sa vtedy udiali, už médiá popísali veľa a my sa nechceme opakovať. Dôležité sú aktuálne informácie, ktoré hovoria o opätovnom zavedení trolejbusov do prevádzky (písali sme o tom v minulom čísle). Najčerstvejšie správy vám prinesieme včas.
