Ich zviditeľnenie aj samotný slávnostný akt sú prejavom vďaky za výsledky, ktoré zaznamenali na poli športu, kultúry, v zdravotníctve, pri výchove mládeže, alebo ako povedal vo svojom príhovore primátor Jaroslav Demian, „Dávajú nám príklad vlastenectva a spolupatričnosti.“ Okrem spomínaných ocenení udelil totiž aj Čestné občianstvo mesta Brezno.
MIROSLAV GREXA, brat známeho pedagóga a humoristu Jána Grexu sa celý aktívny život venoval športu. Najvýraznejšie sa presadil vo volejbale. Napriek tomu, že sa mu nesplnil sen štartovať v I. lige, dostal sa napríklad do výberu banskobystrického kraja dospelých, reprezentoval vo Viedni za výber Slovenska v kategórii dorastu, stal sa trénerom volejbalu II. triedy a štyri sezóny viedol družstvo Telovýchovnej jednoty Mostáreň Brezno. Ako aktívny hráč na súťažnej úrovni sa venoval volejbalu až do roku 1972. Vlani oslávil 70. narodeniny.
JÚLIUS OBERNAUER je pokračovateľom známeho breznianskeho ochotníckeho rodu a sám sa prakticky od 8 rokov pohybuje na javisku Divadelného súboru Jána Chalupku. Za svoje herecké výkony získal niekoľko ocenení na celoslovenských a krajských prehliadkach ochotníckych súborov. Svoje režisérske schopnosti potvrdzuje víťazstvami na krajskej prehliadke mládežníckych súborov aj cenou za réžiu so Štúdiom mladých DSJCH. Je zakladajúcim členom a prvým pedagógom literárno-dramatického odboru Základnej umeleckej školy v Brezne.
JOZEF SCHULZ, bývalý vojak z povolania prešiel životnými peripetiami, lebo sa zapojil do obrodného procesu, v 68. otvorene vyjadril svoj nesúhlas s okupáciou a následnou normalizáciou. Za to ho vyhodili z armády. Odišiel pracovať do Bratislavy, neskôr bol robotníkom v ZŤS Dubnica. V roku l990 ho rehabilitovali a reaktivovali do armády. Do roku l998 pôsobil vo Vojenskom útvare Brezno. Ocenenie získal za aktívnu činnosť v Slovenskom zväze protifašistických bojovníkov, za publikačnú činnosť a zásluhy pri propagácii vojenskej histórie spojenej s históriu Brezna.
MARIA PAROBEKOVÁ žije v Brezne, 43 rokov pracovala v zdravotníctve a popri tom sa aktívne venovala dobrovoľnej charitatívnej činnosti. To platí dodnes o čom svedčí škála jej aktivít. Pôsobila v najvyšších orgánoch SČK, pracuje v UNICEF, v Lige proti rakovine a v Lige za duševné zdravie. Je predsedníčkou miestneho spolku Slovenského červeného kríža, venuje sa výučbe predlekárskej pomoci v okrese, v kraji a na území Slovenska. Zapája sa do akcií zameraných na boj proti fajčeniu, drogám a AIDS, a na ochranu životného prostredia.
IGOR GALLO sa prejavil ako básnický talent už počas vysokoškolských štúdií (FFUK, slovenčina-ruština) Jeho tvorba vyšla vo viacerých periodikách. Pracoval v literárnej redakcii Slovenského rozhlasu, vo funkcii redaktora v týždenníku Kultúrny život, neskôr v denníkoch Čas a Ľud, kde viedol kultúrne rubriky. Dnes žije v Bratislave a pôsobí ako spisovateľ a publicista. Primátor Brezna ocenil jeho zásluhy v prospech rozvoja mesta, jeho propagácie, spoločenský a kultúrny rozvoj.
ANNA ŠTULRAJTEROVÁ, vedúca Turisticko-informačnej kancelárie v Brezne, dlhoročná pracovníčka mestskej kultúry a kronikárka Brezna sa podieľa na rozvoji mestskej kultúry od roku l978. Mestské zastupiteľstvo l6. novembra 2006 ocenilo jej vynikajúce tvorivé výsledky, menovite zásluhy na spoluautorstve a vydaní reprezentatívne monografie „Brezno v premenách času,“ ktorá propaguje históriu a súčasnosť Brezna na Slovensku, ale aj v zahraničí.
JÁN WEISS, etnograf a riaditeľ Horehronského múzea sa tvorivo podieľa na prezentácii jeho zbierok prostredníctvom pravidelných výstav. V roku l988 otvorilo múzeum novú expozíciu, s rovnakým názvom ako monografia „Brezno v premenách času.“ J. Weiss bol gestorom obrazovej časti publikácie, jej spoluzostavovateľom, členom redakčnej rady a vedúcim autorského kolektívu Horehronského múzea.
LUBICA ŠKRINAROVÁ, výtvarníčka, grafická dizajnérka a vydavateľka založila knižnú edíciu Genius Loci, v ktorej vyšli aj breznianske publikácie Brezno - mesto, ktoré ti podáva ruku, a Brezno v premenách času. Je autorkou výtvarnej koncepcie a grafického dizajnu oboch kníh. K Breznu ju viažu dlhé roky úspešnej spolupráce s mestom a s Horehronským múzeom, napríklad prezentácia Brezna a regiónu prostredníctvom výstav v Prahe, Hradci Králové a vo francúzskom Meudone.
LADISLAV VAGADY žije v Brezne od roku l967. Jeho meno sa spája s nepretržitým pôsobením v oblasti kultúry, menovite v súbore Mostár, no najmä s prácou v divadle a pre Divadelný súbor Jána Chalupku v Brezne. Svoj vzťah k umeleckému prednesu, herecký talent a organizačné schopnosti naplno prejavil práve tam. Je členom významných komisií a poradných orgánov v oblasti kultúry - Rady pre neprofesionálne divadlo, Folklórnej únie Slovenska, poradného grémia Ministerstva kultúry SR a iných. Je držiteľom ceny Jozefa Kronera. Od roku 2005 sa mu pripisujú jednoznačné zásluhy o vznik festivalu Divadelná chalupka Brezno
SLOVENSKÝ RYBÁRSKY ZVÄZ
Breznianska miestna organizácia SRZ obhospodaruje rieku Hron od Čachova až po prameň Hrona vrátane jeho prítokov, a malú vodnú nádrž v Závadke. Jej hlavným poslaním je zarybňovanie rieky a pridelených revírov, čo predstavuje ročne okolo 40 až 60-tisíc kusov ročného lipňa a približne 30-40-tisíc kusov ročného pstruha potočného. Jej členovia sa okrem toho starajú o chovné pstruhové potoky. Zvlášť významná je práca s mládežou a deťmi. K oceneniu SRZ Brezno pri príležitosti 80. výročia vzniku sa viažu vynikajúce výsledky pri ochrane prírody a vďaka za výchovu mladých nasledovníkov.
IVAN NEMKY, absolvent Konzervatória v Bratislave, učí hru na husliach v ZUŠ Brezno a zastáva funkciu zástupcu riaditeľky školy. Ako pedagóg dosahuje s žiakmi úspechy na okresných aj celoštátnych súťažiach. Pôsobil vo folklórnom súbore Mostár. V súčasnosti vedie ľudovú hudbu v súbore Šťastné detstvo a spolupracuje s Divadelným súborom Jána Chalupku v Brezne. Svojim vzťahom k hudbe a osobným príkladom významne vplýva na kultúrny rozvoj mládeže a reprezentáciu Brezna.
TITUL ČESTNÝ OBČAN BREZNA udelil primátor Jaroslav Demian Pavlovi Datkovi, rodákovi z Č. Baloga, ktorý ani po rokoch emigrácie nezabudol na Slovensko, Horehronie a Brezno. Usadil sa v Kanade, kde ho zaregistrovali ako politického utečenca. Tam pokračoval v kariére tanečníka, ktorú mu odoprel vtedajší domáci režim. Časom využil tamojšie známosti a kontakty, aby pomohol domovine a svojim ľuďom. Takto sa napríklad spolupodieľal na financovaní novostavby Slovenského národného divadla. V Brezne prispel na realizáciu sochy Martina Rázusa. Neúnavne a trpezlivo zbieral prostriedky, ktoré napokon dosiahli čiastku bezmála 328-tisíc korún. Pre vážne zdravotné problémy, ktoré mu nedovolili vycestovať, zveril prevzatie Čestného občianstva predsedníčke MO Matice slovenskej M. Macuľovej. Za ocenenie poďakoval obsiahlym dojímavým listom, ktorý pred slávnostným plénom prečítala.
