Meno a priezvisko: Vladimír Laššák.
Pracovné zaradenie: Riaditeľ expozitúry Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici.
Rodné mesto: Mojou rodnou dedinou je obec Ďubákovo, ktorá sa nachádza v Stolických vrchoch. Je to dedinka v malebnom prostredí prírody, kde sa autobus otočí a ide späť, pretože cesta ďalej nepokračuje.
Vek: 57 rokov.
Životná dráha: Dráha kozorožca. Jej súčasťou je dávať si reálne ciele a tieto aj dosahovať.
Profesionálna dráha: Začal som vo vojenskom výskume, pokračoval som ako šéf logistiky v dvoch výrobných spoločnostiach, tiež som pracoval v aparáte generálneho riaditeľstva trustu Slovcepa a od roku 1993 na Najvyššom kontrolnom úrade SR.
Čo mi to vzalo: Nemyslím si, že by mi bola moja profesionálna a životná dráha čosi vzala. Chcel som žiť a chcel som robiť. Postupne som sa stal členom rodiny a spoločnosti, s ktorým sa ráta. A ja postupne premieňam svoj život na výsledky, ktoré sa odo mňa (aspoň dúfam) očakávajú.
Čo mi to dalo: Poznanie. Je škoda, že ľudia nevyvinuli väčšie úsilie na to, aby predĺžili život človeka, aby bolo možné získané poznanie viac využiť. Chcem aspoň časť svojho poznania odovzdať deťom mojich detí.
Životný neúspech: Môj život doteraz neprebiehal cez búrlivé výšiny a hlboké pády. Každý môj neúspech bol mojím neúspechom, a vždy ma poriadne mrzel.
Najväčší životný úspech: A naopak! Teším sa z každého úspechu. Za svoje životné úspechy považujem aj úspechy členov svojej rodiny, takže sa teším viacej ako banujem.
Rodina: 32 rokov spoločného manželstva, dvaja ženatí synovia a jeden vnúčik Dominik Jakub.
Najvýznamnejšie medzníky života: Ukončenie vysokej školy, založenie si rodiny, narodenie synov a vnúčika. Fádne? Nie!
Koníčky: Volejbal, turistika, práca s drevom a včelárstvo.
Čo nemám rád: Klamstvo a faloš.
Čo mám rád: Nebudem osobný. Mám rád jasné ciele pred snívaním nad lacnými príbehmi z bulvárnych časopisov.
Plány do budúcna: Chcem byť zdravý, aj keď neviem, ako si to naplánovať. Telesné a duševné zdravie je základným predpokladom kvalitného žitia, a to by som do budúcnosti rád.
Čo by ste vo svojom okolí zmenili alebo ocenili: Spomedzi ľudí sa vytráca viera v ideály. Kto v dnešnej dobe ešte verí v ideály, je prinajmenšom naivný. Ľudia skomercionalizovali všetko, vrátane ideálov. Neprimeranou dravosťou a drsnosťou spôsobu života nezískali v živote nič viac, ako dávni predkovia. Keby som bol spisovateľom, pokúsil by som sa to aspoň trochu zmeniť. Oceňujem tých, ktorí dokážu byť aspoň trochu idealisti.
