Článok pokračuje pod video reklamou
Miloš Navrátil je školník. Do práce sa neponáhľa už dvadsaťdva rokov. Presne toľko sa totiž zobúdza priamo na pracovisku. Aj s rodinou býva v služobnom byte Strednej zdravotníckej školy v Banskej Bystrici. Je jedným, ak nie jediným školníkom na Slovensku, ktorý má vysokoškolské vzdelanie. Vlani skončil bakalára, v súčasnosti je poslucháčom štvrtého ročníka Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela - odbor andragogika. Tvrdí, že najstarším. Tento rok oslávi okrúhlych päťdesiat!
CHCEL VYRÁBAŤ TEPLO
Keď sa vracia do detstva, spomenie teplo. „Chcel som ho vyrábať, kúriť. A svojim spôsobom sa mi to podarilo.“ Vyštudoval síce Strednú priemyselnú školu J. Murgaša, ale už vtedy vraj zistil - prírodné vedy - to nie tá správna cesta. Na výšku sa nedostal, postupne preto robil závozníka, v sklárňach THP referenta, neskôr v Bratislave vo výpočtovom stredisku. „A popri tom som hlavne veľa čítal. Všetko. Od filozofickej po psychologickú literatúru. Čo mi prišlo pod ruky. No a od roku 1985 tu robím školníka.“
Kristus ako andragóg
Pána Miloša školníctvo zaujalo. „Tým, že ide o rôznorodú prácu. Robím zároveň tiež kuriča, údržbára, záhradnícke práce, v zime odhadzujem sneh. Viete, vyrástol som na dedine a tam sú takéto činnosti úplnou samozrejmosťou. Momentálne som tiež správcom.“ Na univerzitu ho doviedla manželka. „Ukončila rovnaký odbor, aký študujem ja. Zaujíma ma totiž všetko o človeku, v procese jeho výchovy. V andragogike je zahrnutá psychológia, aj didaktika vyučovania, ale aj sociálne záležitosti, právo či manažment. Téma mojej bakalárskej práce? Kristus ako andragóg. V diplomovke sa chcem venovať spirituálnej dimenzii andragogiky,“
ČO BUDE ĎALEJ
Na otázku, čo bude nasledovať, keď skončí vysokú školu, školník Miloš Navrátil povedal: „Chcel by som odovzdávať vedomosti dospelým ľuďom. Napríklad poslucháčom Univerzity tretieho veku, pôsobiť ako lektor. Uplatnenie je podľa mňa široké, len zatiaľ nie je dostatočne v povedomí.“ Zamestnávateľovi môže podľa neho andragóg pomáhať pri prijímaní budúcich pracovníkov. „Využil by som, čo nás učia. Na základe rozhovoru odhadnúť človeka z psychologického hľadiska či na to má alebo nie, či ho práca bude zaujímať alebo chce z nej len vyťažiť . Veľa ľudí sa opláchne, prijme daného človeka a nič o ňom prakticky nevedia. Ľudské zdroje sú podľa mňa v súčasnosti aktuálna záležitosť.“
ŠKOLNÍK VYCHOVÁVATEĽ
Za dvadsaťdva rokov vyrástli v strednej zdravotníckej škole stovky mladých. Pán Navrátil ich tiež vychovával. Viac ako kamarát, nie ako pedagóg. „Stretával a stretávam sa s nimi na chodbách, naše rozhovory sú napríklad o knihách, budúcnosti, ich predstavách o ďalšom živote. Keď som ležal v nemocnici, spoznali ma sestričky, naše bývalé študentky. A to vždy poteší.“
