Niektorí síce hovorili, že by sa mu aj zišlo, no nik nevedel povedať kto, ani kde, ani za čo bitku dostal. I tak za pár dní toho bola plná dedina. S pribúdajúcim časom sa množili rôzne upresnenia a podrobnosti. Každý, kto mohol a vedel, pridal svoju overenú verziu, aby ho nedajbože nemali za neinformovaného hlupáka.
Nadŕžal gazdom z horného konca, tak mu dal v piatok Fero v krčme na dolnom konci po papuli. „A tak mu treba“, konštatovali. Nadŕžal gazdom z dolného konca, a tak mu dal Paľo v nedeľu v krčme na hornom konci dve po papuli., znela ďalšia verzia. „A tak mu treba“, prajne konštatovali. Čo na tom, že ležal doma chorý a na vysedávanie v krčme ani nepomyslel?!
Pomaly o tom hovorila celá dedina, až sa o tom dozvedel samotný starosta. Vychádzal z toho, že za niekoľko dní musel byť hádam každý deň v krčme a hneď vo viacerých naraz a pobiť sa s chlapmi z polovičky dediny. To by ho to ani tak neškrelo, veď každý „poriadny“ chlap sa niekedy pobije. Kus mu však prekážalo, že všetci hovorili o tom, ako dostal on, ale ako on zrichtoval ostatných, sa nedozvedel, a to mal viac ako dva metre. Najviac mu prekážalo, že ľudia z dediny, susedia i známi vymysleli hneď niekoľko dôvodov , prečo bitku dostal, a to verne slúžil obci už niekoľko rokov.
Niektorí si prišli na obecný úrad, aby sa prizreli, či neuvidia nejaký ten monokel, škrabanec či vybitý zub, aby si potvrdili čo sa dozvedeli. Keď to trvalo dlhšie, začal mať starosta aj výčitky svedomia, či nemá niektorého známeho, čo to udrží v tajnosti, požiadať, aby mu jednu tresol, aby mu niekto neskôr nevyčítal, že neurobil pre svojich voličov všetko, čo mohol...
Pevné zdravie, pán starosta!
