Meno a priezvisko: Alojz Palaj.
Pracovné zaradenie: Predseda senátu a predseda trestného kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici, člen sudcovskej rady a hovorca trestného kolégia.
Rodné mesto: Nová Baňa.
Vek: 52 rokov.
Životná dráha: V Novej Bani som vychodil základnú školu, zmaturoval na gymnáziu a prežil najkrajšie roky mojej mladosti. Musím upresniť, že pochádzam z novobanských lazov, časť Štále, kde dodnes stojí môj rodný dom. Pomerne často sa sem vraciam k rodičom a príbuzným. Rodičia boli roľníci a neskoršie aj robotníci, je nás desať súrodencov a najbližšia rodina má v súčasnosti 52 členov. Najradšej sa tam vraciam na jar, keď kvitnú ovocné stromy, krajší kút sveta nepoznám. Po maturite som študoval na Právnickej fakulte UK v Bratislave a po skončení školy ma spolužiak a priateľ priviedol do Banskej Bystrice, kde som si našiel prácu na okresnom súde. V Banskej Bystrici som už potom zapustil korene.
Profesionálna dráha: V roku 1978 som začal čakateľskú prax na Okresnom súde v Banskej Bystrici a v roku 1980 som bol zvolený za sudcu tohto súdu a v roku 1981 za sudcu na Krajskom súde v Banskej Bystrici. Od počiatkov sudcovského povolania až doteraz pracujem na trestnom úseku vo funkcii predsedu senátu, zastávam aj funkciu predsedu trestného kolégia, člena sudcovskej rady a hovorcu trestného kolégia.
Čo mi to vzalo: Aj keď som si toto povolanie zvolil sám a mám ho rád - nie preto, že môžem trestať ľudí - ale z právnej stránky, pre riešenie problémov. Priznám sa však, že mi táto práca vzala kopu hodín spánku, zvlášť v období, keď moju rodinu ohrozovala zahraničná mafia. Ohrozovala hlavne moje deti a ich únos mal byť prostriedkom na to, aby vyslobodili člena mafiánskej rodiny, ktorého som vzal do väzby.
Čo mi to dalo: Moje povolanie patrí medzi tie menej vďačné z hľadiska výsledkov práce, ktoré sú pre klientov obyčajne nepríjemné, až tragické. Z ich strany sa chvály a vďaky obyčajne nedočkám. So stránkami často prežívam ich ťažké osudy, ktoré treba naštudovať, pochopiť, vžiť sa do nich a až potom sa snažiť posúdiť ich podľa vlastného vedomia a svedomia. Ide o prácu, ktorá sa nekončí opustením pracoviska, človek si ju nosí v hlave aj domov, a často až do postele. Stretávam sa s ľuďmi a osudmi ľudí zo všetkých spoločenských vrstiev, a tak si možno utvoriť celkom slušný obraz o stave spoločnosti. Z týchto osudov, v rámci ich prejednávania, sa človek aj v tomto prostredí môže mnohému priučiť, lebo nie všetci sú recidivisti a do problémov sa niekedy dostali z nedbanlivosti, náhodne, alebo „vďaka“ nepriazni osudu. Tí najhorší sa často k nám správajú nevyberanejšie, akoby sme si to mohli my dovoliť voči nim v tomto podstatne rozdielnom postavení.
Životný neúspech: Nespomínam si na výraznejší jednorázový neúspech, hoci hlavne v mladom veku som všeličo zanedbal, premárnil alebo nestihol. Postupom času si to človek uvedomí a aj ja sa snažím dobehnúť a napraviť aspoň to, čo sa ešte dá.
Najväčší životný úspech: Aj keď nejde v skutočnosti o môj vlastný úspech, ale v skutočnosti o Boží dar, sú to moji rodičia, súrodenci s rodinami a hlavne manželka a moje tri zdravé deti.
Rodina: Oženil som sa v roku 1981, manželka tiež pracuje v štátnej správe, máme spolu tri deti, dcéra a syn sú už dospelí, najmladší syn je ešte len štvrták na základnej škole.
Najvýznamnejšie medzníky života: Maturita, promócie na Právnickej fakulte UK, prvé zamestnanie, uzavretie manželstva, narodenie detí, prvý byt, prvé auto, maturity detí a promócie.
Koníčky: Príroda, turistika, cestovanie, fotoaparát a kamera.
Čo nemám rád: Falošných, bezohľadných ľudí, prehnaných karieristov, farizejstvo.
Čo mám rád: Malé deti a ich táraniny, úprimnosť, kamarátstvo, kolegiálnosť a nezištnosť, rodinné akcie.
Plány do budúcna: Pomôcť deťom postaviť sa na vlastné nohy, rád by som sa dožil vnúčeniec, hoci to neponáhľa. Mojim životným snom bolo a je mať vlastný dom s malou záhradou a dielňou, len sa obávam, že to už nestihnem. Život v činžiaku mi nevyhovuje.
Čo by ste vo svojom okolí zmenili alebo ocenili: Zmeniť by bolo čo asi na každom kroku. Najviac by si to žiadalo zlepšenie v medziľudských vzťahoch aspoň na úroveň, ako som to poznal v mladosti, hlavne v úcte jeden k druhému, nezištnej pomoci, morálky vo všetkých oblastiach. Za veľký problém považujem nezdravé prostredie, v ktorom vyrastajú deti a mládež, hlavne v podmienkach mesta, nedostatok príležitostí trávenia voľného času, športovania a kultúrnych podujatí smerujúcich k ich zdravšiemu vývinu. Je smutná miera chudoby a nezamestnanosti a z nej vyplývajúca beznádej pracovitej časti národa. Tak to by som naozaj rád zmenil!
Autor: vrb