Najprv niečo z histórie
Rozmýšľali ste nad tým, odkiaľ sa vzal názov Podkonice? Samozrejme, že sa nevzal len tak, z ničoho nič. Najviac sa o tom môžete dočítať vo vynikajúcej monografii Podkonice od podkonického rodáka a miestneho kronikára, Andreja Gregorčoka Igoväna. Ale aspoň stručne – po prvý raz túto obec spomínajú v listine z roku 1340, ktorou kráľ Karol Robert udelil Slovenskej Ľupči podobné výsady, aké mala Krupina. Listina hovorí o possesieo Connyce, teda už o vyvinutej poddanskej obci. Vyzerá to tak, že v strede poľovného revíru, už dávno predtým ako obec spomína listina, postavili panstvu stajne pre kone. Stajne volali koniarňami, konicami. Z toho vznikol aj miestny názov. Podľa ústneho podania pôvodnú obec Konice odniesol príval za veľkej búrky. Osada sa preto presťahovala nižšie. Pod Konice...
Územie dnešných Podkoníc už ale obývali oveľa skôr. Nálezy ukazujú, že tam život prekvital v mladšej bronzovej dobe, ale možno už aj v mladšej dobe kamennej, čo potvrdzuje nález zaostreného sekeromlatu.
A čím sa miestne obyvateľstvo po stáročia živilo? To možno vyčítať i z obecného erbu. Čo viac môže prezentovať prácu na poli ako symbol oráčov - lemeš a čerieslo? A keď k tomu pripojíme zvonec, aký vyzváňa na krku oviec, tak je to úplne jasné!
Traja slávni rodáci
Keď sa opýtate Podkoničanov, s čím sa môžu popýšiť, asi nebudú dlho váhať. S najväčšou pravdepodobnosťou odpovedia: „Svojimi rodákmi!“ Najznámejší sú traja: profesor Pavol Tonkovič, Alfonz Mojžiš a Andrej Gregorčok Igovän.
Profesor Tonkovič je spoluzakladateľom asi najznámejšieho folklórneho umeleckého telesa na Slovensku, Slovenského ľudového umeleckého kolektívu a jeho dlhoročným umeleckým vedúcim. Zozbieral, zapísal a upravil stovky ľudových piesní. Známy je aj ako skladateľ a pravdepodobne jeho najznámejšou skladbou je Vrchárska nálada. V Obecnom úrade Podkonice nájdete aj jeho pamätnú izbu, ktorú otvorili v spolupráci s Literárnym a hudobným múzeom v Banskej Bystrici. Okrem iného tam môžete vidieť jeho pracovný stôl a klavír, na ktorom komponoval. A pre zaujímavosť – práve teraz si v Podkoniciach pripomínajú sté výročie jeho narodenia.
Ďalším význačným rodákom je Alfonz Mojžiš. Bol nielen učiteľom, ale aj významným kultúrno-osvetovým pracovníkom. Dlhé roky režíroval tamojšie divadlo a jeho „kusy“ ako Divá Bára, zostali miestnym pamätníkom v mysliach dodnes. S Detským hudobno-spevácko-tanečným súborom z Podkoníc absolvoval viac ako sto vystúpení po celom bývalom Československu. Jeho pamätnú tabuľu môžete uvidieť na budove základnej školy.
A tretí, koho musíme spomenúť, je Andrej Gregorčok Igovän. Hoci mu doba nepriala, jeho publikácia o Podkoniciach bude vždy zdrojom poznania o histórii obce. Aj jemu venovali v obci čestnú tabuľu.
Nová strecha pre telocvičňu
Za štyri roky možno kadečo urobiť, aj kadečo prespať. Keď sme sa starostu obce Jozefa Jamricha opýtali, s čím sa môže za minulé štyri roky starostovania pochváliť, zatváril sa najprv akoby nadurdene, potom sa lyšiacky, len tak náznakom usmial pod fúzy, a položil pred nás výsledky z minulého volebného programu: „Nech sa páči, môžete sa pozrieť!“
Podkonice sú neveľkou obcou. To znamená, že rozpočet príliš priestoru na vyskakovanie nedáva. Ale keď si prečítate, s čím sa môžu pochváliť, tak je toho na čítanie skutočne dosť. Najviac sú hrdí na čistiareň odpadových vôd. So stavebnými prácami na nej začali už v roku 1993 a dnes je v kolaudácii druhej etapy, pracuje v skušobnej prevádzke. Významná je nielen preto, že v obci je 95 percent domácností pripojených na kanalizáciu. Význam má pre celý región, najmä v ochrane životného prostredia. Napomáha totiž ochrane prameňa Ľadová studňa s kapacitou 140 litrov vody za sekundu.
Keď asi pred troma rokmi začala zatekať strecha na telocvični základnej a materskej školy, bolo možno niekomu aj do plaču. Zatečený strop a steny boli tou najmenšou hrozbou. Ohrozená bola podlaha. Parkety. A opraviť zničené parkety, to je už iná investícia. Našťastie, všetky obavy sú už zažehnané. Opravu museli rozdeliť do dvoch etáp, vyžiadala si viac ako tri milióny korún, ale strecha je už v poriadku.
A ešte niekoľko slov k hospodáreniu – hoci je rozpočet skromný, obec vie ako si pomôcť. Nejaké peniažky napríklad kvapnú z pálenice, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným so stopercentnou účasťou obce, ale i z rekreačného zariadenia na Plešiach, kde je aj kilometrový vlek Poma s kapacitou 900 ľudí za hodinu.
Starosta sa pri tom, čo sa podarilo dosiahnuť netajil: „Veľa sa nám podarilo urobiť vďaka veľmi dobrej spolupráci s Poľnohospodárskym družstvom Podkonice, ktoré vedie Ing. Soňa Portelekyová a základnou a materskou školou, ktorej riaditeľkou je Mgr. Vladimíra Turčanová.
Vysoká naposledy žiarila v Pribyline
Folklórny súbor Vysoká, to je legenda. A vôbec nie len miestna. Podkoničanov z Vysokej mohli priaznivci ľudovej hudby vidieť vystupovať kade–tade. Povedzme na folklórnych slávnostiach v Detve. Zažiarili i vlani, v Pribyline, na festivale venovanom salašníctvu. Leví podiel na tom má vedúci súboru Jozef Kostúr, zároveň sólista v hre na gajdy a fujaru.
Veľkú tradíciu má i divadelný súbor. Veľmi veľa mu dal Alfonz Mojžiš, ktorého sme už spomínali, no je s ním späté i meno Jozefa Budaja. Žiaľ, pre vysoký vek sa mu už nemôže venovať, no na takú réžiu, akú urobil v predstavení Aničky Kováčovie, sa len tak nezabúda. Hoci sa mládež o ochotnícke divadlo v súčasnosti až tak veľmi nezaujíma, Jozef Budaj vedel pritiahnuť aj mladých. Podkoničanom teda nezostáva nič iné, ako hľadať náhradu a oživiť starú slávu.
Keď je reč o športe
Akonáhle sme prešili na šport, starostovi zasvietili oči: „Našim najznámejším športovým podujatím je Podkonická pätnástka! Preteky v behu na lyžiach klasickou technikou!“
Veru, je to pretek, v ktorom je kus histórie. Veď prvý ročník odštartovali v roku 1962. Všetko sa darilo až do roku 1989. Potom bola pauza. Starostovi sa tradíciu podarilo oživiť až po šestnástich rokoch. Tento rok sa ale v Podkoniciach škrabú za ušami. Tridsiaty prvý ročník naplánovali na 4. marec, ale krajina bez snehu ich zahnala do úzkych. Preteky sa rušia!
Pravda, Podkonice nežijú športom len cez Podkonickú pätnástku. Veľmi známy je i zjazd na horských bicykloch „Downhill“, ktorý zastrešuje Ing. štefan Čeman. Miestnym obľúbeným športom je aj volejbal. Ročne sa v Podkoniciach premelú až tri turnaje. Cyrilo–metodejský turnaj hrajú v lete, pri kaplnke, Štefanský turnaj prebieha v telocvični a okrem toho si miestni volejbalisti merajú sily v uličnom turnaji, v hre tímov z ulíc obce. Za tým všetkým stoja manželia Kostúrovci, ale i Katarína Bobáková.
Aby sme ale neublížili ďalším športovcom – stolní tenisti sa pod vedením Petra Budaja a Miroslava Barlu držia na špici okresných súťaží a zle si nevedú ani futbalisti z Tatrana Podkonice. Miestne „áčko“ hrá v II. triede.
... a pár slov o budúcnosti
Hoci sa Podkonice už stali vyhľadávanou rekreačnou a turistickou oblasťou, miestni by boli radi, keby sa stali ešte známejšími. Počty sú jednoduché – čím viac ľudí príde, tým viac peňazí v obci nechá. Ale to, čo vedenie obce považuje za jednu z prvoradých úloh, je aj vysporiadanie pozemkov pod základnou školou a chatou Pleše.
Autor: Rado Vrbovský
