Ich viac než cestovateľským snom bola India. Zo stereotypu všedných dní ich na pár týždňov vytrhla krajina, kde je všetko akési pokojnejšie.
Katka sa na cestu do Indie pripravovala od septembra. Nemala však žiadne očakávania. Keďže išla do tejto krajiny po prvý raz, nevedela si predstaviť, do čoho ide. „A to bolo dobré, pretože India je tak odlišná krajina, že aj tak by boli tie moje predstavy úplne iné ako je realita.“ Janka sa rozhodla cestovať do Indie na poslednú chvíľu. „Išla som si tam oddýchnuť od všedných dní, ale moja cesta mala aj hlbší význam. Už niekoľko rokov cvičím jogu a India je kolískou tejto filozofie, takže vycestovať tam bolo vždy mojím snom.“ Janka očakávala od tejto krajiny iný svet, na aký je bežne zvyknutá. „Myslím si, že ktokoľvek kdekoľvek vycestuje, hoci len do Varšavy, zmení prostredie, je s inými ľuďmi, tak zrelaxuje už len tým. Očakávala som zmenu prostredia, inú kultúru a aj to, že budem mať čas na seba.“
Kúpeľ v Gange
Katka ani Janka nepoznali krajinu, z ktorej joga pochádza, takže práve preto chceli vycestovať práve tam. „Joga je pre Indov prirodzená súčasť ich života. Predsa len, aj keď je to pre nás príťažlivé, dokáže nám filozofia jogy odpovedať na otázky, ktoré máme o svete o živote, určite však nemáme jogu v krvi tak ako Indovia,“ hovorí Janka. „Ja som bola veľmi zvedavá, ako to tam vyzerá, keď je festival Kumbhamela. Dosť som predtým o tom čítala. Šla som tam teda aj za poznaním,“ dopĺňa Katka.
V čase Jankinho a Katkinho pobytu v Indii tam bol práve duchovný sviatok Kumbhamela, ktorý sa koná každé tri roky. Existuje ešte Maha (veľká) Kumbhamela, ktorá sa koná každých dvanásť rokov. Naposledy bola pred šiestimi rokmi a prišlo tam vtedy 74 miliónov ľudí.
Kumbhamela trvá celý mesiac (od polovice januára do polovice februára). Začína sa v Alahabáda a potom sa presúva do Varanasai. „Počas našej Kumbhamely, teraz v roku 2007, v časoch hlavných kúpaní, ktoré astrológovia určili za najlepšie dni na kúpanie, sa v Alahabáde vystriedalo v rieke päť až sedem miliónov ľudí denne,“ hovorí Janka.
„Organizátori sa dosť obávali teroristov. Bolo to však veľmi dobre zorganizované, pretože tam je presne určené poradie, podľa ktorého sa ľudia kúpu, teda majú šancu pristúpiť ku Gange.“ Keďže tých ľudí bolo dosť, zo začiatku sa mladé ženy obávali, ako to bude prebiehať. „Prvýkrát, priznávam, tam bolo aj trošku stresu, kým sme sa dostali k rieke, hlavne kôli varovaniam a pokynom, ktoré nám zneli v hlave, ale ďaľšie razy sme už vedeli, čo nás čaká a bolo to fajn,“ opisuje nevšedný zážitok Janka.
Aký význam má
kúpanie sa v Gange?
„Má to viac významov. Je tu paralela medzi spojením sa troch riek, Gangy, Jamuny a Sarasvatí. My sme boli pri sútoku týchto troch riek, pričom Sarasvatí je podzemná riečka, ktorú Indovia považujú za svätú. Tá rieka sa spája raz za tri roky s Jamunou a Gangou a je to analogické prepojenie základných troch nádí, ktoré má človek v tele. Nádí sú niečo ako nervové zakončenia. Človek má asi 72 tisíc nádí a z toho sú tri hlavné – ída, pingala a šušumna. A keď sa spoja tieto tri nádí, tak ako Ganga, Jamuna a Sarasvatí, človek vníma intenzívnejšie svet, je vnímavejší voči všetkému a dokáže viac spracovať veci, ktoré prežíva. Dokáže sa stať slobodnejším, uvoľnenejším a efektívnejšie dokáže využiť svoje ľudské schopnosti, ktoré má v tomto živote,“ vysvetľuje Janka.
„Indovia veria, že keď sa človek okúpe v Gange, Ganga z neho zmyje a odplaví zlé vlastnosti. Človek zo seba všetko zlé zahodí, očistí sa...,“ dodáva Katka. „Všetky vlastnosti ako hnev, žiarlivosť, posudzovanie, komplexy, pocity menejcennosti a podobne nám odoberajú životnú energiu. Keď sa človek toho dokáže zbaviť, môže život prežiť krajšie a zmysluplnejšie. Je to symbolický kúpeľ,“ zdôrazňuje Janka.
Nadšenci
z celého sveta
Na Kumbhamelu prichádzajú nadšenci jogy z celého sveta. „Napríklad náš tábor bol veľmi zaujímavý, pretože sme tam boli všetci žiaci, ktorí cvičíme jogu podľa systému Joga v dennom živote a už na letisku nás oslovovali niektorí ľudia a zaujímali sa o to, ako sme sa my dali dokopy, z takých rôznych štátov... Pretože, keď sme sa stretli vo Varanasai už aj s našimi ďalšími kamarátmi z Austrálie, zo Spojených štátov, z Holandska či z Anglicka, a už sme niektorí spolu leteli, boli sme také zoskupenie zo všetkých svetadielov. Aj to ocenili návštevníci nášho tábora, ktorí nás prišli pozrieť, že sme z Kumbhamely spravili medzinárodný sviatok,“ vysvetľuje význam tohto sviatku Janka.
India je nielen georaficky zaujímavá krajina, ponúka tiež veľa krásy pre potešenie ducha. Platí, že človek sa celý život učí, v každej oblasti. „Práve v Indii mi došlo, koľko toho ešte neviem, čo všetko sa ešte dá... Samozrejme, že si to vyžaduje čas, ale joga poskytuje široké možnosti. Človek sa môže veľa o sebe dozvedieť, tiež veľa urobiť pre druhých. Tam som si to ešte viac uvedomovala, intenzívnejšie ako doma,“ hovorí Janka. Každé ráno mali v Alahabáde cvičenia a stále ich viedol niekto iný, z inej krajiny. „A vždy do toho pridal svoje skúsenosti. Bolo to veľmi zaujímavé, a myslím si, že aj v tomto smere sme sa zdokonalili,“ myslí si Katka.
Ráno pri obetných miestach
Pri príchode do Indie mladé ženy prenocovali v Dillí. Aj za krátky čas pobytu v tomto meste, majú zaujímavé dojmy a postrehy. „Všimla som si tam, že Indovia začínajú deň tak, že celá rodina príde k obetnému miestu. Sú to malé kaplnky na ulici, je ich veľa a pri nich je malá záhradka. Tu robia obety bohom, sú to zväčša semienka, ovocie, rastlinky, to v podstate zhorí a z toho potom vznikne popol. Videla som jednu rodinku, ako prišla ku kaplnke, každý si urobil na čele z popola bodku, poďakovali sa za nové ráno, za to, že môžu byť spolu. A potom sa každý z nich vybral svojou cestou, deti do školy, rodičia do práce. To sa mi páčilo,“ opisuje svoj postreh Janka.
Indický hodváb
„V Dillí sme tiež rozbehli prvé nákupy. India je zaujímavá tým, že sa tu dá dohadovať o cenách. Každý obchodník najprv povie o dosť vyššiu cenu za daný tovar, a zákazník sa môže začať dohadovať. Možno majú potešenie z konverzácie. Veľakrát sa aj o polovicu zníži cena. Ja som si v Indii kúpila takú zaujímavú deku, ktorá je akoby z vaty, pre kamarátov som priniesla vankúše so vzormi slonov...“ hovorí Katka.
„Boli sme aj v niekoľkých výrobniach a je úžasné pozorovať, ako tkajú hodvábne látky na sárí. Vo Varanasai, aj v Alahabáde rozvíjajú tradíciu tkania určite niekoľko tisícročí. Sú to obrovské krosná, ktoré zaberú štyri krát štyri metre. Nitky prechádzajú akoby cez dierne štítky (ktoré boli v starých počítačoch). A tie dierne štítky určujú vzor. A oni to naozaj po tenulinkých nitôčkách tkajú. Je to krásne, ale je mi ľúto, že som si tkaný hodváb nepriniesla. Totiž, vzory sa mi zdali také divoké, a nevedela som, kde by som to nosila,“ poznamenala Janka.
Indické sárí – to sú vlastne štyri metre látky, ktoré sa ovinú okolo tela. Väčšina žien tam nosí sárí, a to najmä v pastelových farbách. „Oni vôbec nenosia čiernu, všetky ich sárí sú pekné farebné. To oblečenie majú zvlášť na všedný deň a tiež na sviatok. Podľa toho, aké nosia sárí, sa zaraďujú aj do jednotlivých kást. Ženy z najvyšších kást majú najdrahšie šaty, z najdrahších látok,“ vysvetľuje Katka.
Kuchyňa plná korenín
Janka i Katka si všimli, že rodiny v Indii majú väčšinou svoju firmu, kde spolu s rodičmi pracujú aj deti. Všetci sú stále spolu. „Páčilo sa mi, ako Indovia vozili svoje manželky na bicykloch alebo na mopedoch. Zdalo sa mi, že oni sú takí spokojní, vôbec som nevidela, žeby sa hádali,“ všimla si Janka. „Indovia naozaj pôsobia ako takí pokojní, majú čas, veď aj zajtra je deň. Neponáhľajú sa, nestresujú. Človek v ich krajine nasiakne ich pokojom,“ dopĺňa Katka.
„Mňa zaujali indické ženy v kuchyni, keď som videla, ako pokojne varia čapatí (vyzerá to ako náš posúch), je to ich typické jedlo na raňajky. V ich strave je základom zelenina sabdži, dhal je strukovinová polievka. My, keď varíme, nervózne lietame po kuchyni a oni pokojne, s takou pohodou, pokorou, sedeli pri tom... Oni totiž veria, že akú náladu človek má pri varení, tak takú vnáša do jedla, a prenáša ju aj na ľudí, ktorí jedlo potom jedia,“ vysvetľuje Janka. „Oni chodili s takými vedierkami a stále nám pridávali jedlo. Najprv sme si dali aj viackrát „duplu“, ale potom sme už nevládali. Keď sme už nechceli, tak sme položili ruku nad tanier, a oni to pochopili. Indická strava je veľmi bohatá, pestrá, každý deň nám varili iné jedlá,“ nadšene opisuje Katka.
Hoci sa stravujú väčšinou zdravo, Indovia majú v jedálničku aj vyprážané veci, napríklad puri, ktoré Janke veľmi chutilo. „Cesto je podobné ako na čapatí, ale puri sa vyprážajú na oleji. Ak vyprážajú zeleninu, obaľujú ju v cícerovej múke, ktorá je zmiešaná s vodou, obaľuje sa to ako v našom cestíčku. Obaľujú v tom čokoľvek, zeleninu aj panír – indický čerstvý syr, ktorý chutí ako náš tvaroh.“
V Indii má veľmi dlhú tradíciu vegetariánstvo, v podstate štyri tisíc rokov sa tam vyvíja vegetariánska kuchyňa. „Preto je taká vynikajúca. Oni naozaj používajú aj 50 druhov korenín,“ vyzdvihuje tento fakt Katka. Indovia majú aj zaujímavé sladké pochúťky, napríklad sladkú ryžu – khír, kde idú kešu oriešky, hrozienka, cukor... Zaujímavosťou je, že Indovia jedia sladké na začiatku, pred jedlom, a nie na konci. Majú tiež veľa cukrární.
Krásy krajiny
V Indii je veľa chrámov, ktoré sú vysvätené buď bohovi Shivovi alebo Krishnovi, je to vlastne vždy ten istý boh, len má rôzne mená. Katka a Janka si stihli pozrieť aj krásy krajiny, pamiatky. „O Varanasai sa hovorí, že je najstaršie na svete. Neviem, či je to overená informácia, ale tak sa o ňom hovorí. Založil ho boh Shiva, a predtým na vstup do mesta platilo 16 pravidiel, ktoré musel človek dodržať. Bolo to mesto len pre svätých mužov, a ešte k tomu museli byť pekní. Tých ostatných 14 podmienok neviem, to si ešte musím naštudovať. Už to však asi neplatí, lebo nás tam pustili,“ zasmiala sa Janka.
Janke sa páčila jedna vec. „Ráno som sa zobudila o piatej a nad mestom práve spievali mantry. Veľa ľudí chodilo do Gatu, čo je miesto, kde sú spaľovne – krematóriá a kde sa tiež robia obrady, sú to poďakovania Matke Gange. Indovia totiž rieku Gangu volajú Matka, vyjadrujú k nej cit. Je to svätá rieka pretože vyviera v Himalájach a prináša prach zo svätých Himalájí.“
Vo Varanasai sa spájajú minimálne dve náboženské kultúry, a to hinduizmus a budhizmus. Je tam veľmi silné budhistické centrum, pretože Budha, keď realizoval Boha na Zemi, tak prvú kázeň mal vo Varanasai a na tom mieste, kde mal postavený chrám a kde je zachovaná Stupa v tvare zvona – čo sú také svätyne, chodí sa tam modliť veľa budhistických mníchov. Sú tam aj archeologické vykopávky. „Na tom mieste sme stretli aj veľa japonských turistov s fotoaparátmi a kamerami,“ smeje sa Katka.
Dievčatá boli aj v Shivovom chráme, ktorý je postavený z bieleho mramoru. Janku zaujali na stenách chrámu úryvky z filozofických kníh svätých mužov Indie. „Bolo to také poučné. Človek sa prechádzal po chráme, a zároveň aj vstrebával myšlienky. Každý hinduistický chrám má niekoľko zvonov a vždy, keď človek doňho vchádza, by si mal trikrát zazvoniť a želanie, ktoré si vtedy v duchu povie, sa mu splní.“
Chceme sa vrátiť
Medzi návštevníkmi festivalu Khumbamela bolo veľa ľudí, ktorí sú vo všednom živote vo vysokých manažérskych pozíciách, kde majú veľmi málo času na seba, na zamyslenie sa nad životom. Všetci sa zhodli na tom, že z Indie sa netreba veľmi ponáhľať do Európy. „Aj my s Katkou sa do Indie určite ešte vrátime,“ povedala za obe Janka.
