Článok pokračuje pod video reklamou
Meno a priezvisko: Oľga Hromadová.
Pracovné zaradenie: Sólistka Štátnej opery Banská Bystrica – operná speváčka.
Rodné mesto: Skalica, presnejšie dedinka Radošovce.
Vek: 45 rokov.
Životná dráha: Pochádzam z väčšej rodiny, detstvo som prežila na dedine a dá sa povedať, že spievam od malička. V našej rodine sa vždy spievalo – pri všetkých oslavách. A pretože pochádzam z kraja, kde sa pestuje hrozno, dorába víno, takže sa tam spievalo o to viac. A hoci som spievala aj v cirkevnom zbore, netušila som, že spev možno aj študovať, ba možno sa ním aj živiť. Poznala som vtedy väčšinou len populárne hity, napríklad pesničky Helenky Vondráčkovej. Zlom nastal, až keď som ako pätnásťročná vyhrala celoslovenskú spevácku súťaž. V porote bol aj doktor Janko Blaho. Keď sa dozvedel, že pochádzam zo Skalice, prišiel za mnou. Tvrdil, že mám predpoklady, talent na to, aby som sa učila spievať, išla študovať hudbu. Ja som vtedy chcela ísť na pedagogickú školu. On sa rozhodol ísť za mojimi rodičmi. Vyhľadal otca a bol aj u nás na návšteve. A bolo rozhodnuté... Pamätám si, keď mi povedal, až budem spievať v Slovenskom národnom divadle, príde sa na mňa pozrieť. Splnilo sa to, ale on už nežil.
Profesionálna dráha: Priznám sa, že keď som bola prvý raz na predstavení v Slovenskom národnom divadle, bolo to Verdiho Nabucco, vôbec sa mi to nepáčilo, odišla som po prvom dejstve, lebo som nerozumela. Prišla som na druhý deň na hodinu a hovorím profesorke: „Pani profesorka, mne sa to nepáčilo. Operu nikdy nechcem spievať!“ Ona sa strašne smiala. Ale prišiel tretí ročník, operné štúdio a herecká výchova a naraz sa otvorila pre mňa nová dimenzia. Odvtedy začína moja profesionálna dráha. Skončila som školu a nastúpila som do Banskej Bystrice.
Čo mi to vzalo: Nuž, niečo mi to aj vzalo, hlavne to, že som bola menej so svojou rodinou.
Čo mi to dalo: Robím to, čo ma baví a som šťastná a priala by som to každému. Nemám rada stereotyp, s tým, čo robím som spokojná, lebo každé predstavenie je nové dobrodružstvo. Pre nás je najväčšou odmenou potlesk. Máme divákov, ktorí sú šťastní, prídu a vychutnajú si predstavenie. My ako interpreti musíme poslať veľa emócii ľuďom a keď sa to podarí, idem domov spokojná.
Životný neúspech: Zatiaľ nič podstatné...
Najväčší životný úspech: Je pre mňa moja rodina.
Rodina: Môj syn, ktorý ma dvadsaťtri rokov a je to slušný inteligentný chlapec. A môj manžel, ktorý ma nechá robiť to, čo ma baví. Za čo som mu veľmi vďačná.
Najvýznamnejšie medzníky života: Moje zahraničné vystúpenia. Napríklad v rakúskom Bregenzi, kde som účinkovala v medzinárodnom obsadení Mozartovej opery Don Giovanny. No a potom japonské turné, na ktoré chodíme dvakrát do roka. To je v mojom profesionálnom živote dôležité.
Koníčky: Mám rada kvety, hoci pre ne v panelákovom byte veľa priestoru nie je. Veľmi rada mám aj svoju záhradku a prírodu, v ktorej si dobýjam energiu.
Čo nemám rada: Ľudskú závisť a zlomyseľnosť.
Čo mám rada: V prvom rade svojich dvoch mužov. Teda manžela a syna. No a potom humor a relax.
Plány do budúcna: Sa odvíjajú od toho, či som ja a moji blízki zdraví.
Čo by ste vo svojom okolí zmenili alebo ocenili: Ocenila by som, keby sa niektorí ľudia zmenili kvôli sebe, pre ich dobro. Vtedy by nám bolo všetkým veselšie a lepšie.
