Na kose má reklamný plagát „..objednávky podľa výkopových prác“, telefón, fax, odkazy na webe… Pod oknom stoja máry so sviečkami, čas sa blíži k polnoci. „Technický“ personál premiestňuje truhlu doprostred sály, na scénu prichádza smútočný sprievod na čele s Hovorcom v dlhom zamatovom plášti, obrad sa začína:
In nomine patris, et špiritus, vážené smútočné zhromaždenie, milí korheli a korhelice. Zišli sme sa, aby sme odprevadili na poslednej ceste našu zosnulú spoločníčku, všetkým nám dobře známu basu drevenú… ktorá bola svedkom našich dobrých aj zlých skutkov, každej načatej aj dopitej fľašky, rada nás navádzala na lízing, kým neskončila na lôžku… Počas jej ťažkej choroby sme ju v malých či väčších dávkach utešovali, no všetko má svoj koniec. Naša milá basa nás opúšťa, je dokonané… Dovoľte, aby som sa s ňou v meně svojom, všetkých spoluobčanov a Mašianskej chasy rozlúčil smútočným žalmom. Prosím,udajte tón pre komorné A!
Všetci zúčastnení dostávajú text žalmu a za každou slohou opakujú refrén: „Dolores dolores, naučia ťa v pekle móres keby si nebola pila, bola by si ešte žila.“ Obsah sa dotýka embarga na klobásy a „neresti“ v tekutom stave, ktoré prináša 40-dňový pôst. Symbol na katafalku kropia naposledy akože pálenkou, Stará dievka schovaná pod šatkou kvíli a božeká, lebo sa zasa nevyskáče a veruže ani nevydá. Ján Onderko, autor scenára, Hovorca pohrebu a „spíker“ večera v jednej osobe dáva pokyn na posledný akt. Spotený Števo Zajak, alias medveď, jeho brat Ivan t. č. Smrť, mohutná deva na ocot, ktorá je pod sukňou chlap a pod šatkou patrične zarastá, uložia nešťastnicu na miesto odpočinku, čiže do pivnice. Tam medzi pivnými sudmi bude driemať do roka a do dňa.Tradíciu pochovávanie basy na Maši, resp. v Michalovej, čo je vlastne jedna a tá istá obec v okrese Brezno, vzkriesili spomínaní aktéri.
