Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky

Peter Molnár, „sľukár“ srdcom aj dušou...

V týchto dňoch, práve v čase, keď si pripomíname nedožitú storočnicu prvého umeleckého vedúceho SĽUK-u, rodáka z neďalekých Podkoníc profesora Pavla Tonkoviča (13. 1. 1907), SĽUK v rámci svojho turné po Slovensku vystúpi aj v Banskej Bystrici (v stredu 28. februára o 19. hodine v Dome kultúry).
S manažérom SĽUK-u Petrom Molnárom hovoríme nielen o aktuálnom predstavení Tancovali naši vašim, ktoré pre neho znamená, ako sám vraví, „comeback“, návrat na pódium. Peter Molnár za dvadsať rokov v SĽUK-u odtancoval približne dvetisíc sto predstavení... Na bratislavské Konzervatórium však nešiel s úmyslom či túžbou venovať sa folklóru. Bolo to v roku 1975 a on chcel a aj začal študovať operný spev, lyrický barytón.
Tanečné začiatky
„Po nejakom čase, presnejšie po roku, stala sa mi taká nepríjemnosť s hlasivkami, dostal som uzliny a so spevom bol koniec! Zhodou okolností práve vtedy robili výberové konanie do SĽUK-u a ja som mal to šťastie byť jedným zo štrnástich chlapcov, aj štyri dievčatá s nami boli, ktorých vybrali do elokovanej triedy konzervatória pri SĽUK-u. Takže od roku 1976 som bol elév SĽUK-u. Prvé dva roky sme len cvičili na baletnej sále. Základy klasického, základy ľudového tanca... Veľmi nezáživné, môžem povedať. Na druhej strane to bolo veľmi fajn, lebo tam na sále sme sa všetci skutočne zblížili, nehovoriac o tom, že my sme boli spolu vlastne dvadsaťštyri hodín denne. Bývali sme v kaštieli v Rusovciach, v prekrásnom, čarovnom prostredí. (V Rusovciach sídlil SĽUK od roku 1950, pozn. aut.). Dolu sme mali baletné sály, na druhom poschodí triedu, študovňu, kde za nami chodili profesori. Väčšina z nás nebola z Bratislavy, aj sa o nás trochu báli, aby sme sa niekde nepostrácali, takže profesori chodili ku nám do Rusoviec. Za dva roky sme sa postupne, podľa toho, ako sa komu darilo, dostávali medzi dospelých tanečníkov, čo bol veľmi vážny zlom v živote. Ale nádherný zlom, lebo pre nás to znamenalo, že sa dostávame niekde medzi hviezdy. Hviezdami títo tanečníci naozaj aj boli a pre mňa do dnešného dňa hviezdami aj zostali,“ spomína Peter Molnár na tanečné začiatky v SĽUK-u.
Spomienky
na Stračinu
V jeho spomienkach má nezastupiteľné miesto aj popredný slovenský hudobný skladateľ Svetozár Stračina, ktorý aj keď sa narodil v Martine, považoval sa vždy za Banskobystričana a hovorieval, že v Martine sa narodil len náhodou. V Banskej Bystrici prežil detstvo, tu vychodil základnú školu, tu sa v hudobnej škole učil hrať na klavíri a akordeóne a tu na mestskom cintoríne je aj pochovaný (umrel 26. februára pred 10 rokmi). Svetozár Stračina svojou rozsiahlou tvorbou nesporne ovplyvnil hudobný profil SĽUK-u. A ako umelec a človek ovplyvnil aj Petra Molnára.
„Chodieval som s ním po Slovensku, na návštevy k rezbárom, muzikantom, hrnčiarom, kováčom a rôznym ľudovým remeselníkom. Najmenej raz za pol roka sme takto vypadli... Sveťo bol veľký zberateľ ľudových piesní a ľudového umenia. V jeho bratislavskom byte dodnes existuje múzeum Nadácia sveta Stračinu, je tam množstvo obrazov, drevených plastík, kníh a hlavne veľa jeho hudby. Je to nádhera! Škoda, že už nežije. Veľakrát na neho myslím.“
Pretancoval kus sveta
Ako sme už spomenuli, Peter Molnár so SĽUK-om pretancoval dvadsať rokov a prešiel pritom veľký kus sveta. Vôbec prvú zahraničnú premiéru mal v roku 1980 v Španielsku.
„Mal som hroznú trému. Z čoho? Zo všetkého! Že vôbec idem von... Vtedy, samozrejme, bolo dosť problematické dostať sa do zahraničia, veď aj len tuto do Maďarska keď človek chcel ísť, potreboval rôzne povolenia, doložky, nehovoriac o vízach a ešte do západných krajín! SĽUK však s týmto problémy nemal. Ako moje prvé umelecké turné dopadlo? No, dobre. Neviem presne, či prvé dve, či prvé tri predstavenia boli pre mňa hrozné. Mal som trému, bol som veľmi mladý, veľmi mi chýbali rodičia, každú chvíľu som na nich myslel, no a veľakrát som sa pomýlil. Časom sa to utriaslo. Po troch týždňoch, keď som sa vrátil domov, plný zážitkov, nadšene som všetko vyrozprával rodičom, sestre.“
Po Španielsku nasledovali ďalšie krajiny, desiatky krajín, svetadiely, Európa, Amerika, Ázia... Paríž. Na ten si Peter Molnár zvlášť rád spomína.
„Začiatkom novembra 1984 som odchádzal na jedno prekrásne turné do Paríža, z ktorého sme sa potom vracali 24. decembra, na Štedrý večer. Bol to môj prvý Štedrý večer, čo som bol preč od rodiny. Bol som smutný, ale aj plný očakávania, pretože sme boli v Paríži a pretože sme sa vracali domov práve na Štedrý večer. Robili sme pre Parížanov Vianoce so Sľukom. Veľa, veľa predstavení. Bol to vskutku náročné. Ale mali sme aj voľné dni, tak som si pochodil Paríž a zamiloval som si tam mnohé miesta, Saint Michel, Sacré-Coeur, Ile de la Cité... Paríž je jedno nádherné mesto.“
Z ciest po svete si domov prináša predovšetkým zážitky. A drobnosti, ktoré sú pre tú ktorú krajinu charakteristické. „No, z Paríža čo si môže človek doniesť? Eiffelovku. Taký milý gýčik. Z Japonska malého samuraja alebo meč, z Vietnamu slamený klobúk či vejár. Veľa, veľa fotiek. Z Ameriky tiež veľa kamarátov,“ hovorí a na otázku, či mu v zahraničí nezvykla chýbať domáca strava, s úsmevom odpovedá: „Ja som veľký jedák, gurmán. Nemal som nikdy problémy, ani v tých vzdialenejších, orientálnych krajinách, jesť čokoľvek. Mne nevadí, či jem netopiera či žabu. Nikdy nezabudnem na chuť slimákov vo Francúzsku. Fantastické! V špenátovo-cesnakovej omáčke, ako vravím, fantastické! A tie skvelé vína!“
Za deň „D“ Peter Molnár považuje ten októbrový deň v roku 1986, keď bol nominovaný na zájazd do Spojených štátov. Začínali v Chicagu, prešli východné pobrežie, až do New Yorku. Turné trvalo šesť týždňov a bolo veľmi úspešné. „Najzaujímavejšie, najcennejšie pre mňa bolo predstavenie vo Washingtone, v Kennedyho centre,“ hovorí. „Prekrásne prostredie, s obrovským úspechom sme sa tam stretli. No a po turné sme opäť išli domov.“ Priznáva, že ho nikdy veľmi nelákalo zostať v zahraničí, ale ak áno, bolo to práve na tomto prvom turné v USA.
„Mám tam veľmi veľa známych, veľa dobrých priateľov, prehovárali ma, aby som zostal, aby som nehľadel na to, kde budem bývať a čo budem robiť, že sa o mňa postarajú. Veľmi dobre situovaní ľudia sú to, Slováci, ktorí vycestovali do USA niekedy začiatkom päťdesiatych rokov. Bolo to veľmi lákavé, ale... Krátko predtým, ako sme odchádzali do USA, sa mi narodili dvojičky Petra a Lucia. To bolo také silné, skrátka som to nedokázal. Nemohol som tam zostať. A dobre, že nie, lebo z našich dvojičiek mám veľkú radosť.“
Úspešné dcéry
Petra a Lucia Molnárové sú dnes známe najmä vďaka úspešným muzikálom, v ktorých účinkujú. Ale ako vraví ich otec, inklinovali aj k folklóru.
„Nielenže inklinovali, dokonca boli k nemu vedené. Pravdaže, nenútili sme ich, ale keď už to mali doma... Manželka Anka je speváčkou ľudových piesní, zoznámili sme sa v roku 1983 vo vtedajšom Vojenskom umeleckom súbore a odvtedy sme spolu. Šikovná je to spevula, špecialistka na gemerský folklór, pretože ona odtiaľ pochádza. Keď bola na materskej dovolenke, naše dvojičky veľakrát absolvovali skúšky či už u nej, alebo u nás v SĽUK-u, sedeli pod tanečnou tyčou, obzerali, obdivovali nás. Skôr vedeli spievať ako rozprávať a nemali ešte šesť rokov, keď vydali svoju prvú kazetu Kukulienka, kde si bola s Peťou Puškárovou a Martinom Madejom. O rok na to, pre veľký úspech, vyšiel album ďalších detských piesní Dínom dánom, do dnešného dňa predávaný a žiadaný titul. Postupne sa spevu venovali stále viac, chodili do hudobnej školy, jedna na husle, druhá na klavír, teraz sú v poslednom ročníku Konzervatória v Bratislave. Študujú na hudobno-dramatickom odbore, účinkujú v muzikáloch. Lucia hrá hlavnú postavu, Katku, v muzikáli Neberte nám princeznú, aj Peťka tam hrá, v muzikáli Traja mušketieri má Lucia rolu Constance a obidve teraz skúšajú nový muzikál Rent. Venujú sa tomu plnou parou. Sú to moje opice.“
Folklóru sa upísal
Peter Molnár nikdy neoľutoval, že sa upísal folklóru a SĽUK-u. Vraví, že slovenský folklór je zaujímavý a krásny. „Naozaj, a teraz bez akejkoľvek nadsádzky či bez pátosu, slovenský folklór je jeden z najkrajších, ak aj nie najkrajší. Je veľmi rozmanitý. Taká malá piaď zeme a toľká to rozmanitosť. Čo kraj, to iná pieseň, iný tanec, iný šat. Nie, určite neľutujem, naopak, som veľmi rád! Srdcom aj dušou som „sľukár“! To znie ako pátos, však? Ale skutočne je to tak. Milujem SĽUK.“
Nechýba mu tanec? Nežiada sa mu občas vybehnúť medzi tanečníkov na pódium?
„Ale žiada a veľmi často! Raz som to aj skúsil, ale po nejakom šiestom takte, s vyplazeným jazykom, lapajúc po dychu a s hroznou svalovkou som skončil. Tak! No, toto bolo trošku nadsadené. Ale áno, vystupoval som so SĽUK-om vlani na folklórnom festivale v Detve v programe História a súčasnosť. V prvej časti boli tance, ktoré SĽUK robil pred pätnástimi, dvadsiatimi rokmi, a tam sme tancovali aj my, starší, alebo teda tanečníci skôr narodení. Samozrejme, že tomu predchádzala veľmi dlhá príprava, lebo nohy už odvykli od tancovania, na to človek potrebuje každodenný tréning. Ale vcelku som to zvládal, nielen ja, ale všetci moji kolegovia, vďaka tomu, že sme mali dobrú technickú prípravu. Bez tej to nejde. Teraz mám to šťastie účinkovať v predstavení Tancovali naši vašim, ale moja postava je viac menej herecká, epizódna, nie tanečná, hoc si aj troška zakrepčím. Ten návrat po desiatich rokoch, ten comeback na pódium, bol úžasný, fantastický pocit to bol. Pravdaže, znova sa ozvala stará známa tréma pred premiérou, ale to len do chvíle, kým nevystúpim na javisko, potom zo mňa všetko opadne. Predvádzam sa... Tanečné divadlo Tancovali naši vašim je veľmi špecifické predstavenie, so zaujímavým autorským kolektívom. Štyria choreografi na tom pracovali, hudobní skladatelia Štefan Molota, Andrej Kalinka. Dej sa odohráva v bratislavskej kaviarni na prelome tridsiatych a štyridsiatych rokov minulého storočia, kde sa stretnú dedinčania a mešťania na svadbe. Chlapec z dediny si berie dievča z mesta. Dedinčania a mešťania sa snažia jeden druhého tromfnúť v tancoch, mestský folklór sa strieda s dedinským... Veľmi pekné, treba to vidieť.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  4. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  5. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  6. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  7. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  8. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  9. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  10. Pomáhajte čítaním
  1. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  2. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  3. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  4. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  5. Aplikácia, kde z pohodlia domova zlikvidujete škodovú udalosť?
  6. Škola môže vyzerať aj inak!
  7. UNIQA preberá na Slovensku aj dôchodkové fondy AXA
  8. Využite dovoz tovaru do 24 hodín a zadarmo
  9. Dopad krízy na firmu zmierni strednodobý prenájom vozidla
  10. V Košickom kraji máme more aj neviditeľnú izbu: Objavte ich!
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 33 733
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 24 367
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 22 306
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 089
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 14 782
  6. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 11 803
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 396
  8. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 11 221
  9. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 532
  10. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 513
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Od nedele príde k zmenám cestovných poriadkov na prímestských linkách

Od 1. novembra budú prímestské spoje premávať v rozšírenom prázdninovom režime.

V Rooseveltovej nemocnici pribudli dve úmrtia na COVID - 19

Vo Fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici zomreli 70-ročný muž a 82-ročná žena.

Testy odhaľujú čoraz viac infikovaných.

Pre dušičkový trh vypestovali tisícky chryzantém. Teraz môže veľká časť z nich skončiť ako kompost

Starostlivosť o chryzantémy sa začína už na jar, trvá niekoľko mesiacov.

Opakovaný test potvrdil, že primátor Nosko je pozitívny na nový koronavírus

Pozitívny test má aj poslanec NR SR a mestský poslanec Igor Kašper.

Pozitívni na ochorenie sú primátor Ján Nosko aj poslanec NR SR a mestský poslanec Igor. Kašper. Zatiaľ čo Ján Nosko má iba mierne príznaky, Igor Kašper ( vľavo) musel bojovať s vážnejšími príznakmi ochorenia.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na štyroch miestach v Trenčíne budú testovať z auta. Odberné miesto je aj na futbalovom štadióne

Na celoplošné testovanie bude Trenčanom k dispozícii počas dvoch najbližších víkendov 50 odberných miest. Pozrite si, kde ich nájdete.

Pacientov a pokút v Trnave pribúda

Celoplošné testovanie čaká Trnavu už tento víkend.

Virológ Klempa: Najbližšie týždne budú pre nás veľmi ťažké

Boris Klempa tvrdí, že celoplošné testovanie je teoreticky skvelá vec. Treba však brať do úvahy všetky okolnosti či riziká.

Už ste čítali?