Štvrtok, 18. august, 2022 | Meniny má Elena, Helena

Peter Molnár, „sľukár“ srdcom aj dušou...

V týchto dňoch, práve v čase, keď si pripomíname nedožitú storočnicu prvého umeleckého vedúceho SĽUK-u, rodáka z neďalekých Podkoníc profesora Pavla Tonkoviča (13. 1. 1907), SĽUK v rámci svojho turné po Slovensku vystúpi aj v Banskej Bystrici (v stredu 28. februára o 19. hodine v Dome kultúry).
S manažérom SĽUK-u Petrom Molnárom hovoríme nielen o aktuálnom predstavení Tancovali naši vašim, ktoré pre neho znamená, ako sám vraví, „comeback“, návrat na pódium. Peter Molnár za dvadsať rokov v SĽUK-u odtancoval približne dvetisíc sto predstavení... Na bratislavské Konzervatórium však nešiel s úmyslom či túžbou venovať sa folklóru. Bolo to v roku 1975 a on chcel a aj začal študovať operný spev, lyrický barytón.
Tanečné začiatky
„Po nejakom čase, presnejšie po roku, stala sa mi taká nepríjemnosť s hlasivkami, dostal som uzliny a so spevom bol koniec! Zhodou okolností práve vtedy robili výberové konanie do SĽUK-u a ja som mal to šťastie byť jedným zo štrnástich chlapcov, aj štyri dievčatá s nami boli, ktorých vybrali do elokovanej triedy konzervatória pri SĽUK-u. Takže od roku 1976 som bol elév SĽUK-u. Prvé dva roky sme len cvičili na baletnej sále. Základy klasického, základy ľudového tanca... Veľmi nezáživné, môžem povedať. Na druhej strane to bolo veľmi fajn, lebo tam na sále sme sa všetci skutočne zblížili, nehovoriac o tom, že my sme boli spolu vlastne dvadsaťštyri hodín denne. Bývali sme v kaštieli v Rusovciach, v prekrásnom, čarovnom prostredí. (V Rusovciach sídlil SĽUK od roku 1950, pozn. aut.). Dolu sme mali baletné sály, na druhom poschodí triedu, študovňu, kde za nami chodili profesori. Väčšina z nás nebola z Bratislavy, aj sa o nás trochu báli, aby sme sa niekde nepostrácali, takže profesori chodili ku nám do Rusoviec. Za dva roky sme sa postupne, podľa toho, ako sa komu darilo, dostávali medzi dospelých tanečníkov, čo bol veľmi vážny zlom v živote. Ale nádherný zlom, lebo pre nás to znamenalo, že sa dostávame niekde medzi hviezdy. Hviezdami títo tanečníci naozaj aj boli a pre mňa do dnešného dňa hviezdami aj zostali,“ spomína Peter Molnár na tanečné začiatky v SĽUK-u.
Spomienky
na Stračinu
V jeho spomienkach má nezastupiteľné miesto aj popredný slovenský hudobný skladateľ Svetozár Stračina, ktorý aj keď sa narodil v Martine, považoval sa vždy za Banskobystričana a hovorieval, že v Martine sa narodil len náhodou. V Banskej Bystrici prežil detstvo, tu vychodil základnú školu, tu sa v hudobnej škole učil hrať na klavíri a akordeóne a tu na mestskom cintoríne je aj pochovaný (umrel 26. februára pred 10 rokmi). Svetozár Stračina svojou rozsiahlou tvorbou nesporne ovplyvnil hudobný profil SĽUK-u. A ako umelec a človek ovplyvnil aj Petra Molnára.
„Chodieval som s ním po Slovensku, na návštevy k rezbárom, muzikantom, hrnčiarom, kováčom a rôznym ľudovým remeselníkom. Najmenej raz za pol roka sme takto vypadli... Sveťo bol veľký zberateľ ľudových piesní a ľudového umenia. V jeho bratislavskom byte dodnes existuje múzeum Nadácia sveta Stračinu, je tam množstvo obrazov, drevených plastík, kníh a hlavne veľa jeho hudby. Je to nádhera! Škoda, že už nežije. Veľakrát na neho myslím.“
Pretancoval kus sveta
Ako sme už spomenuli, Peter Molnár so SĽUK-om pretancoval dvadsať rokov a prešiel pritom veľký kus sveta. Vôbec prvú zahraničnú premiéru mal v roku 1980 v Španielsku.
„Mal som hroznú trému. Z čoho? Zo všetkého! Že vôbec idem von... Vtedy, samozrejme, bolo dosť problematické dostať sa do zahraničia, veď aj len tuto do Maďarska keď človek chcel ísť, potreboval rôzne povolenia, doložky, nehovoriac o vízach a ešte do západných krajín! SĽUK však s týmto problémy nemal. Ako moje prvé umelecké turné dopadlo? No, dobre. Neviem presne, či prvé dve, či prvé tri predstavenia boli pre mňa hrozné. Mal som trému, bol som veľmi mladý, veľmi mi chýbali rodičia, každú chvíľu som na nich myslel, no a veľakrát som sa pomýlil. Časom sa to utriaslo. Po troch týždňoch, keď som sa vrátil domov, plný zážitkov, nadšene som všetko vyrozprával rodičom, sestre.“
Po Španielsku nasledovali ďalšie krajiny, desiatky krajín, svetadiely, Európa, Amerika, Ázia... Paríž. Na ten si Peter Molnár zvlášť rád spomína.
„Začiatkom novembra 1984 som odchádzal na jedno prekrásne turné do Paríža, z ktorého sme sa potom vracali 24. decembra, na Štedrý večer. Bol to môj prvý Štedrý večer, čo som bol preč od rodiny. Bol som smutný, ale aj plný očakávania, pretože sme boli v Paríži a pretože sme sa vracali domov práve na Štedrý večer. Robili sme pre Parížanov Vianoce so Sľukom. Veľa, veľa predstavení. Bol to vskutku náročné. Ale mali sme aj voľné dni, tak som si pochodil Paríž a zamiloval som si tam mnohé miesta, Saint Michel, Sacré-Coeur, Ile de la Cité... Paríž je jedno nádherné mesto.“
Z ciest po svete si domov prináša predovšetkým zážitky. A drobnosti, ktoré sú pre tú ktorú krajinu charakteristické. „No, z Paríža čo si môže človek doniesť? Eiffelovku. Taký milý gýčik. Z Japonska malého samuraja alebo meč, z Vietnamu slamený klobúk či vejár. Veľa, veľa fotiek. Z Ameriky tiež veľa kamarátov,“ hovorí a na otázku, či mu v zahraničí nezvykla chýbať domáca strava, s úsmevom odpovedá: „Ja som veľký jedák, gurmán. Nemal som nikdy problémy, ani v tých vzdialenejších, orientálnych krajinách, jesť čokoľvek. Mne nevadí, či jem netopiera či žabu. Nikdy nezabudnem na chuť slimákov vo Francúzsku. Fantastické! V špenátovo-cesnakovej omáčke, ako vravím, fantastické! A tie skvelé vína!“
Za deň „D“ Peter Molnár považuje ten októbrový deň v roku 1986, keď bol nominovaný na zájazd do Spojených štátov. Začínali v Chicagu, prešli východné pobrežie, až do New Yorku. Turné trvalo šesť týždňov a bolo veľmi úspešné. „Najzaujímavejšie, najcennejšie pre mňa bolo predstavenie vo Washingtone, v Kennedyho centre,“ hovorí. „Prekrásne prostredie, s obrovským úspechom sme sa tam stretli. No a po turné sme opäť išli domov.“ Priznáva, že ho nikdy veľmi nelákalo zostať v zahraničí, ale ak áno, bolo to práve na tomto prvom turné v USA.
„Mám tam veľmi veľa známych, veľa dobrých priateľov, prehovárali ma, aby som zostal, aby som nehľadel na to, kde budem bývať a čo budem robiť, že sa o mňa postarajú. Veľmi dobre situovaní ľudia sú to, Slováci, ktorí vycestovali do USA niekedy začiatkom päťdesiatych rokov. Bolo to veľmi lákavé, ale... Krátko predtým, ako sme odchádzali do USA, sa mi narodili dvojičky Petra a Lucia. To bolo také silné, skrátka som to nedokázal. Nemohol som tam zostať. A dobre, že nie, lebo z našich dvojičiek mám veľkú radosť.“
Úspešné dcéry
Petra a Lucia Molnárové sú dnes známe najmä vďaka úspešným muzikálom, v ktorých účinkujú. Ale ako vraví ich otec, inklinovali aj k folklóru.
„Nielenže inklinovali, dokonca boli k nemu vedené. Pravdaže, nenútili sme ich, ale keď už to mali doma... Manželka Anka je speváčkou ľudových piesní, zoznámili sme sa v roku 1983 vo vtedajšom Vojenskom umeleckom súbore a odvtedy sme spolu. Šikovná je to spevula, špecialistka na gemerský folklór, pretože ona odtiaľ pochádza. Keď bola na materskej dovolenke, naše dvojičky veľakrát absolvovali skúšky či už u nej, alebo u nás v SĽUK-u, sedeli pod tanečnou tyčou, obzerali, obdivovali nás. Skôr vedeli spievať ako rozprávať a nemali ešte šesť rokov, keď vydali svoju prvú kazetu Kukulienka, kde si bola s Peťou Puškárovou a Martinom Madejom. O rok na to, pre veľký úspech, vyšiel album ďalších detských piesní Dínom dánom, do dnešného dňa predávaný a žiadaný titul. Postupne sa spevu venovali stále viac, chodili do hudobnej školy, jedna na husle, druhá na klavír, teraz sú v poslednom ročníku Konzervatória v Bratislave. Študujú na hudobno-dramatickom odbore, účinkujú v muzikáloch. Lucia hrá hlavnú postavu, Katku, v muzikáli Neberte nám princeznú, aj Peťka tam hrá, v muzikáli Traja mušketieri má Lucia rolu Constance a obidve teraz skúšajú nový muzikál Rent. Venujú sa tomu plnou parou. Sú to moje opice.“
Folklóru sa upísal
Peter Molnár nikdy neoľutoval, že sa upísal folklóru a SĽUK-u. Vraví, že slovenský folklór je zaujímavý a krásny. „Naozaj, a teraz bez akejkoľvek nadsádzky či bez pátosu, slovenský folklór je jeden z najkrajších, ak aj nie najkrajší. Je veľmi rozmanitý. Taká malá piaď zeme a toľká to rozmanitosť. Čo kraj, to iná pieseň, iný tanec, iný šat. Nie, určite neľutujem, naopak, som veľmi rád! Srdcom aj dušou som „sľukár“! To znie ako pátos, však? Ale skutočne je to tak. Milujem SĽUK.“
Nechýba mu tanec? Nežiada sa mu občas vybehnúť medzi tanečníkov na pódium?
„Ale žiada a veľmi často! Raz som to aj skúsil, ale po nejakom šiestom takte, s vyplazeným jazykom, lapajúc po dychu a s hroznou svalovkou som skončil. Tak! No, toto bolo trošku nadsadené. Ale áno, vystupoval som so SĽUK-om vlani na folklórnom festivale v Detve v programe História a súčasnosť. V prvej časti boli tance, ktoré SĽUK robil pred pätnástimi, dvadsiatimi rokmi, a tam sme tancovali aj my, starší, alebo teda tanečníci skôr narodení. Samozrejme, že tomu predchádzala veľmi dlhá príprava, lebo nohy už odvykli od tancovania, na to človek potrebuje každodenný tréning. Ale vcelku som to zvládal, nielen ja, ale všetci moji kolegovia, vďaka tomu, že sme mali dobrú technickú prípravu. Bez tej to nejde. Teraz mám to šťastie účinkovať v predstavení Tancovali naši vašim, ale moja postava je viac menej herecká, epizódna, nie tanečná, hoc si aj troška zakrepčím. Ten návrat po desiatich rokoch, ten comeback na pódium, bol úžasný, fantastický pocit to bol. Pravdaže, znova sa ozvala stará známa tréma pred premiérou, ale to len do chvíle, kým nevystúpim na javisko, potom zo mňa všetko opadne. Predvádzam sa... Tanečné divadlo Tancovali naši vašim je veľmi špecifické predstavenie, so zaujímavým autorským kolektívom. Štyria choreografi na tom pracovali, hudobní skladatelia Štefan Molota, Andrej Kalinka. Dej sa odohráva v bratislavskej kaviarni na prelome tridsiatych a štyridsiatych rokov minulého storočia, kde sa stretnú dedinčania a mešťania na svadbe. Chlapec z dediny si berie dievča z mesta. Dedinčania a mešťania sa snažia jeden druhého tromfnúť v tancoch, mestský folklór sa strieda s dedinským... Veľmi pekné, treba to vidieť.“

Najčítanejšie na My Bystrica

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  2. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  3. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  4. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  5. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  6. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  7. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  8. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  1. Shell myslí na slovenské komunity
  2. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  3. Čakáte bábätko? Union má preň nachystané veľké množstvo výhod
  4. Agrokomplex 2022
  5. 365.bank si naďalej upevňuje svoju pozíciu plnoformátovej banky
  6. FoodCycler definitívne skoncuje s muškami v kuchyni
  7. Nadácia COOP Jednota pomáha dlhodobo chorým pacientom
  8. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  1. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur 37 141
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 24 118
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 12 450
  4. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu 6 614
  5. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás 4 298
  6. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 4 177
  7. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 3 810
  8. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou 2 301

Blogy SME

  1. Michala Guľasová: Anna Metisová – Daj každému dňu šancu – knižná recenzia
  2. Olívia Lacenová: Priplatíme si za letenky? Šéf Ryanairu v tom má jasno
  3. Helena Smihulova Laucikova: Kufor
  4. Věra Tepličková: Ďalšia bomba alebo Keď Matovič už ani nespí...
  5. Peter Slamenik: Panelákoví psíčkari
  6. Jan Pražák: Mezi matkou a partnerkou
  7. Martin Majzlan: Mestá krvi, otrokov a obchodu
  8. Jozef Sitko: Tajomstvo môjho dlhého veku (3.)
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 15 145
  2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 611
  3. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 7 466
  4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 4 132
  5. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 930
  6. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 3 929
  7. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 845
  8. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 606
  1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  5. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  6. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  7. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  8. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Kliešte sú v prírode nepríjemným spoločníkom

Ochorenie môže mať vážne a trvalé následky.


7 h
Ivan ďatelinka už nebude nosiť kapitánske céčko - ilustračné foto

Zamerali sme sa na augustové dianie v tíme HC ’05 Banská Bystrica.


8 h
Premiéra filmovej novinky bude už 18. augusta.

Scenár horúcej letnej komédie je založený na skutočných udalostiach.


17. aug
Novinky z MY regióny.

Máme pre vás dve veľmi žiadané novinky, ktoré aktuálne spúšťame na regionálnych weboch MY.


16. aug

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Väčšina nezvestných sa skrýva, pretože je na nich vydaný príkaz na zatknutie.


16. aug

Mladý Sihelňan mal novú motorku len tri dni.


17. aug

Páchateľa zadržali niekoľko hodín po čine.


23 h

Jedna z hľadaných osôb uniká pred spravodlivosťou od roku 1999.


17. aug

Blogy SME

  1. Michala Guľasová: Anna Metisová – Daj každému dňu šancu – knižná recenzia
  2. Olívia Lacenová: Priplatíme si za letenky? Šéf Ryanairu v tom má jasno
  3. Helena Smihulova Laucikova: Kufor
  4. Věra Tepličková: Ďalšia bomba alebo Keď Matovič už ani nespí...
  5. Peter Slamenik: Panelákoví psíčkari
  6. Jan Pražák: Mezi matkou a partnerkou
  7. Martin Majzlan: Mestá krvi, otrokov a obchodu
  8. Jozef Sitko: Tajomstvo môjho dlhého veku (3.)
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 15 145
  2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 611
  3. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 7 466
  4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 4 132
  5. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 930
  6. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 3 929
  7. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 845
  8. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 606
  1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  5. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  6. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  7. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  8. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu