Právna poradňa

„Počul som, že nový trestný zákon zaviedol doteraz nepoužívané tresty, a to trest domáceho väzenia a trest povinnej práce. Rád by som sa o nich dozvedel niečo viac, navyše keď trest domáceho väzenia mi pripadá skôr ako odmena, než trest.“ – takýto list nám do redakcie poslal Milan L. z Badína.

Novela trestného zákona č. 300/2005 Zbierky zákonov vniesla do právneho systému dva nové formy výkonu trestu, a to trest domáceho väzenia podľa paragrafu 53 Trestného zákona a trest povinnej práce podľa paragrafu 54 Trestného zákona. Oba tieto tresty sú však určené pre páchateľov miernejšej formy trestnej činnosti, a to pre prečiny (t.j. trestné činy, spáchané z nedbanlivosti alebo úmyselne s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov) a spravidla pre netrestaných páchateľov. Trest domáceho väzenia môže súd uložiť páchateľovi prečinu až na jeden rok. Odsúdený po dobu výkonu trestu domáceho väzenia je povinný v čase, ktorý určí súd, zdržiavať sa vo svojom obydlí vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je táto kontrola nariadená. Po dobu výkonu trestu domáceho väzenia môže odsúdený opustiť svoje obydlie len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka alebo orgánu, ktorý spravuje technickú kontrolu nad odsúdeným, a len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas. Tento čas sa započítava do výkonu trestu. Ak odsúdený neplní vyššie uvedené povinnosti, súd trest premení na nepodmienečný trest odňatia slobody tak, že dva dni nevykonaného trestu sa rovnajú jednému dňu nepodmienečného trestu odňatia slobody, a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu. Ide teda o síce miernejšiu formu výkonu trestu, avšak sú tu závažné zásahy do bežného spôsobu života odsúdeného, ktorých plnenie je kontrolované a je na schopnosti odsúdeného vykonať túto formu trestu, najmä, aby v závere bolo konštatované, že aj táto forma trestu bola dostačujúca na jeho prevýchovu.
Trest povinnej práce môže súd uložiť so súhlasom páchateľa vo výmere od 40 do 300 hodín, ak ho odsudzuje taktiež za prečin. Trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu. Súd môže páchateľovi na túto dobu uložiť aj primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v paragrafu 51 ods. 3 a 4, napr. zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, stretávania sa s osobami, ktoré majú na páchateľa negatívny vplyv alebo ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine, alebo nepriblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného, vysťahovať sa z bytu alebo domu, v ktorom sa neoprávnene zdržuje alebo ktorý protiprávne obsadil, nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu, podrobiť sa liečeniu závislosti od návykových látok, ak mu nebolo uložené ochranné liečenie a pod., čiže obmedzenia smerujúce k tomu, aby viedol riadny život. Dôležitou podmienkou je, že trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonávať osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu. Podobne ako pri treste domáceho väzenia ak odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce neviedol riadny život alebo zavinene nevykonal práce v určenom rozsahu, alebo nesplnil uložené obmedzenia alebo povinnosti, súd premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu. Súd môže upustiť od výkonu trestu povinnej práce, ak sa odsúdený v čase výkonu tohto trestu nie z vlastnej viny stal trvalo práceneschopným alebo invalidným alebo z iných závažných dôvodov. Obe formy výkonu trestu zohľadňujú charakter spáchaného deliktu, spôsob života, aký odsúdený viedol pred spáchaním skutku, ako aj otázku, či táto forma bude pre odsúdeného dostačujúca.