Patrí k nej bujarý sprievod starou a novou časťou obce, zábava a polnočné pochovávanie basy. Minulý utorok ku klasickému prasaťu, medveďovi, turoňovi, žene v koši, a dvojchlapovému koňovi, čo je vraj maska za trest, pribrali malého potkana, Cigáňov a veľký Let dance! Na alegorickom voze sa predviedla porota a dva tanečné páry, kto sa pridal a trochu aj ukázal svoje tanečné schopnosti, dostal za kalíštek. Leniví s hanblivými pili za svoje. Čelo sprievodu, ako káže starý mrav, patril richtárovi, rytierovi a maskám, čo predvádzali svadbu. Okolo obskakovali Kufroš s Ražňošom. Ich úlohou bolo brať, čo dajú. Kufroš šišky, Ražňoš slaninu, a všetko, čo mu naň, teda na ražeň, nastoknú. Výnimočná pre Valaskú je rozlúčková pieseň pri pochovávaní basy. Vždy iné a iné slohy popisujú vtipné udalosti v dedine za uplynulý rok.
A ešte niečo je iné. Vo Valaskej boli vždy chýrne kapely. O polnoci, čo sa prevaľuje na popolcovú stredu, pobral richtár všetkým cigánskym muzikantom sláky a tým zakončil radovánky na 40 dní. Tomu hovorili pochovať basu.
Posledný, v poradí 70. fašiangový sprievod Valaskou, sa začal o jedenástej predpoludním a končil sa tam, kde pol dediny. V hostinci Pod Úbočou.