Článok pokračuje pod video reklamou
Tentoraz sme pripravili rozhovor so skupinou Mäso. Skupina už roky hrá v zostave: Marián Serva – bicie nástroje, sample, Ľuboš Kubiš – gitara, spev (vľavo), Maroš Baláž – basa, spev (vpravo).
Kto je to kapela Mäso?
Mäso je trojica chalošov v najlepšom veku, ktorí milujú hudbu a rozhodli sa ísť proti prúdu.
Našu typickú tvár dopĺňa stádo samplov, ktoré obsluhuje náš výkonný procesor... Až to niekedy vyzerá, že hráme na playback.
Prečo ste sa rozhodli robiť hudbu?
Lebo sme nič lepšie vymyslieť nevedeli. Všetci sme počúvali muziku, brnkanie na gitarách nás bavilo, tak sme dali dokopy kapelu. Hráme od roku 1992, ale to brnkanie pomaly začalo dostávať počúvateľné črty asi až o niekoľko rokov neskôr... a možno ešte stále nedostalo...
Čo dávate ľuďom svojou hudbou?
V prvom rade „príjemný“ pocit pískania v ušiach, trvajúci aj celý víkend... Ale dúfam, že okrem toho chodia ľudia z našich koncertov aj s dobrými pocitmi a príjemne naladení. A možno sme aj pre niekoho inšpiráciou. Alebo ponaučením?
Povedzte nám niečo o vašich albumoch.
Za zmienku stojí nové cédečko Potopa, ktoré sme dokončili vlani na jeseň. Je na ňom šesť vecí, z ktorých väčšinu sme už dlhšie hrávali na koncertoch. Nahrávka znie dosť elektronicky, čo bolo aj cieľom. Kombinácia tvrdej metalovej hudby s elektronickými podmazmi nás láka už dlho a teraz dostala elektronika dosť veľký priestor.
Hráte spolu už 14 rokov, ako to dokážete zvládať taký dlhý čas?
Sme hrdí, že taký dlhý čas funguje kapela, ktorej jadro je v podstate nezmenené. Samozrejme, prešli sme mnohými zmenami - v obsadení aj za nástrojmi, ale posledných sedem rokov hráme v nezmenenej zostave, ktorá vcelku funguje úžasne a nechystáme sa na tom nič meniť.
Čo si myslíte o slovenskej hudobnej scéne?
Funguje to vcelku dobre. Je tu množstvo kapiel rotujúcich po Slovensku a občas sa dostanú aj von. Koncertov je dosť. Možno sa z toho nedá žiť, ale to je spôsobené celkovou situáciou v krajine a my sme si už zvykli. Hráme okrajový žáner, ktorý rádiá bežne nehrávajú, ale pozitívum je, že relácií, ktoré sa venujú aj takýmto štýlom, pribúda. Časom si ľudia možno uvedomia, že tu nie je len Superstar...
Kto vám pomohol s vašou hudbou?
Každý, kto nás pochválil, kúpil si cédečko, zavolal nás hrať, zobral pivo, alebo aj skritizoval. Ľudí, ktorým sme vďační, je mnoho a aj touto cestou im chceme vyjadriť vďaku a úctu...
Čo by ste poradili mladým, začínajúcim kapelám?
Hlavne pevné nervy, chuť cvičiť a to najdôležitejšie: nič netreba uponáhľať. Ale to asi platí pre každú vec v živote, ktorú chceme spraviť kvalitne.
Aké iné slovenské kapely počúvate?
Hlavne kapely, s ktorými hráme spoločné koncerty. Vymeníme si cédéčka a hodnotíme, v čom sú lepší alebo horší. Nezáleží na tom, či je to kapela slovenská, česká alebo madagaskarská, podstatné je hudobné vyjadrenie a posolstvo. V poslednom čase je tu kapiel ako húb po daždi a čas ukáže, kto a ako dlho vydrží. Všetkým bez rozdielu držíme palce...
Boli ste pozvaní na festival Hodokvas, čo to pre vás znamená?
Samozrejme, tešíme sa z toho, ale najlepšie bude hovoriť o tom, až keď bude po tom. Je super si občas zahrať na veľkom pódiu, ale uvidíme. Ešte nemáme ani určený čas. Na podobnom festivale sme už hrali a až na ten čas to bolo slušné. Hrali sme napríklad na obed, prípadne o šiestej ráno...
Čo je najlepšia vec na hraní v kapele?
Keď sa vraciame z koncertu pekne vyčerpaní, hladní a zastavíme sa na pumpe na šťavnatú, nezdravú a v mikovlnke zohriatu bagetku. Mňam!
A najhoršia?
Keď je tá bageta pokazená a zistíš to ešte cestou, ďaleko od domova...
Aké sú vaše plány do budúcnosti?
Berieme to športovo. Samozrejme, chceme hrať a robiť nové veci. Po poslednom CD nám zostali v zálohe nevydané veci, ktoré chceme čo najlepšie nacvičiť a nahrať. K tomu sa určite pridajú nové nápady a možno z toho vyjde ďalšie CD.
Ste inšpirovaní aj inými kapelami?
Samozrejme. Inšpirácia nás vedie celým našim hudobným životom a asi sa na tom už nič nezmení. Vymenúvaniu sa radšej budeme vyhýbať, lebo je toho ozaj mnoho a nie vždy to musí byť konkrétna kapela alebo hudobník. Často možno nájsť inšpiráciu aj vo filmoch, knižkách, jednotlivých životných situáciách.
Čo si myslíš o prstových ponožkách?
Prstové ponožky sú v pohode. Ale prstové pančušky sú omnoho lepšie!
