Článok pokračuje pod video reklamou
Niekoľko dní predtým plná Štátna opera v B. Bystrici, ale najmä preplnený Mestský dom kultúry v Brezne netrpezlivo očakávali 16. februára koncert Mariána Vargu a Moyzesovho kvarteta ako niečo, čo sa tak často nevidí, a najmä nie počuje, a už vôbec nie v malých slovenských pomeroch. Koncert vážnej a „nevážnej“ hudby. Tak nám totiž odpovedal v ankete jeden z obecenstva, keď sme sa ho pýtali, čo od koncertu očakáva. A obecenstvo bolo v Brezne také nedočkavé, že potleskom vyvolávalo na scénu protagonistov.
Presne podľa programu, ktorý sme žiaľ, do ruky nedostali, iba sme ho poznali z predchádzajúcich produkcií, sa odvíjal spočiatku na koncerte Mariána Vargu a Moyzesovho kvarteta scenár, ak ho niekto pozná z rovnomenného cédečka. Bola to teda 9-časťová Vianočná suita, po nej zaranžované melódie zo skladieb Žltá ľalia, Z ďatelín, Voda, Pomôž mi, Možno, smutná ranná električka, Nechtiac, tŕňová kráľovná, Domáca úloha, Antifona 2003, a napokon plus pravdaže nezabudnuteľné Vargove sóla z toho, čo poznáme z jeho predchádzajúcej produkcie, ale i nepoznáme. Nie je možné opísať ani v recenzii koncert i jeho nezabudnuteľnú atmosféru, to treba vidieť a počuť. V hudobnej réžii Miloša Brunclíka, zvukovej réžii Ivana Minárika a hudobných aranžmánoch Marka Stustu sa odohráva to, kvôli čomu sa tam všetci schádzame.
Kto sa však chce o projekte dozvedieť viac, nech si urobí pohodlie a začíta sa do rozhovoru, ktorý sa rozprúdil po produkcii. A s kým? Pravdaže, s hlavným protagonistom Mariánom Vargom, ktorý pred necelým mesiacom vstúpil „do stavu“ šesťdesiatnikov, a s jeho partnermi z Moyzesovho kvarteta, alebo ako sa najnovšie prezentujú – M 4: Stanislav Mucha – 1. husle, František Torok 2. husle, Alexander Lakatoš – viola, Ján Slávik – violončenlo.
Ako taký nezvyčajný, ale na pohľad lákavý a na počúvanie a hudobné vyžitie vznikol tento príťažlivý nápad spojenia tzv. vážnej hudby s „ľahšou múzou“?
M. Varga: Nech sa za to v dobrom zodpovedá pán Slávik, na jeho podnet sme sa dali dokopy. Najprv však vzniklo CD.
J. Slávik: Prvý koncert odznel na pôde Slovenskej filharmónie v Bratislave v r. 2003. Oživili a oprášili sme ho potom vlani v PKO v Bratislave, a keďže odozvy aj napriek našej inej zaneprázdnenosti boli veľké, vznikol nápad nahrať tento projekt. Jeho výsledkom je CD Marán Varga and Moyzesovo kvarteto. A tak skrsla aj myšlienka priniesť nielen z príležitosti Mariánovej šesťdesiatky, ale aj kvôli radosti z hudby toto posolstvo naživo priamo do uší poslucháčov na turné.
Takže sme začali v Bratislave, potom okrem iného sme boli 11. februára v Štátnej opere v B. Bystrici, a dnes (16. februára, pozn. red.) sme tu v Brezne. V lete absolvujeme festival Pohoda v Trenčíne, ale ideme aj do Banskej Štiavnice, Liptovského Mikuláša, Kežmarku, Levoče...
Spomínané CD vyšlo s finančnou podporou MK SR, Moyzesovo kvarteto sa r. 2005 vyčlenilo zo zväzku Slovenskej filharmónie V Bratislave, hoci v rokoch 1985 – 2005 bolo jej súčasťou. Marián Varga je „na voľnej nohe“. Dali ste sa aj vy?
J. Slávik: Celé je to trocha inak, ale aj okolo Slovenskej filharmónie sa to miešalo tak, že sme z nej r. 2005 napokon odišli. Našim zriaďovateľom bolo mesto Modra a pod jeho záštitou sme aj ako Komorný súbor mesta Modra účinkovali. Lenže po komunálnych voľbách 2. decembra minulého roka sa to v celom štáte mení, tak aj u nás. Dúfame, že ešte bude naším zriaďovateľom mesto Modra, lebo plány máme veľké. A s Mariánom Vargom sa nám na umeleckej i priateľskej úrovni spolupracuje ideálne.
M. Varga: A obecenstvo je zo všetkých vekových skupín. V B. Bystrici napríklad bolo možno trochu mondénne, lebo sme boli v Štátnej opere, ale tu v Mestskom dome kultúry to bolo hádam aj uvoľnenejšie a spontánnejšie. Pravdaže, nemôžem odísť z javiska bez „povinnej jazdy“ melódie z televíznej zvučky relácie Nad listami divákov, ktorú pravdaže moji priaznivci poznajú ako Koncerto in D od Josepha Haydna, ale aspoň viem, že tí, ktorí ma poznajú od mojich začiatkov, schodia na moje koncerty aj naďalej, aj keď možno doma majú moje nahrávky. Teší ma ich záujem a zistil som aj tu, na strednom Slovensku, že je to obecenstvo vnímavé, lebo hoci ma pozná a vie, že idem „naplno“, predsa len obmena je vhodná i možná. A tak je každá produkcia premiérová, ale tak to má na live koncertoch byť.
V Banskej Bystrici bolo počuť pri produkcii pazvuky, ktoré napokon spočívali v rezonancii zariadenia na výrobu suchej pary. Upustili ste od toho?
M. Varga: Hádam nik nie je ukrátený, ale niekedy aj technika potrápi a hneď, keď sme na to prišli, sme to odstránili. A tu v Brezne sme od takéhoto „vytvárania atmosféry“ upustili. Sme však všetci radi, že obecenstvo chodí kvôli hudbe.
A tak to má byť. Iba o čosi vyše mesiaca šesťdesiatnik a iba o akýsi rôčik vyše 30-ročné teleso Moyzesovo kvarteto sa za pomoci a v sprievode neodmysliteľných technikov vybrali rozdávať radosť ďalej. Tým, ktorí ich poznajú, i tým, ktorí na nich hádam zavítajú ako „nováčikovia“ a zistia, že vážna hudba nie je len vážna a Marián Varga nie je bigbíťák. Ale spolu im to ladí aj hrá bezchybne.
