Nepustili do dediny fušerov ani gýč
Záznam z konca l6.storočia uvádza Braväcovo ako komorskú drevorubačskú osadu na území súčasnej obce Beňuš. Dodnes však nie je úplne známe, ako obe obce vznikli. Braväcovo a Beňuš sa v breznianskych listinách Acta Consularia spomínajú r. l630. Iné dokumenty uvádzajú, že Braväcovo založili v l6. storočí nemeckí baníci a poľskí uhliari. Keď vyťažili poslednú žilu v medených baniach, preorientovali sa na výrub lesov a usadili sa tam natrvalo. Napokon záznamy o nemeckých aktivitách v súvislosti s ťažbou nerastného bohatstva a hutníctva obsahuje väčšina horehronských kroník.
Prečo Braväcovo?
Podľa dobových prameňov skôr, ako začali osadu osídľovať prví „prišelci“, boli na jej území rozsiahle močiare a bariny, pri ktorých sa zdržiavali čriedy diviakov (bravov). Pravdepodobne z toho vychádza pôvod názvu obce. Braväcovo tvoria dve osady – Srnkovo a Podolie. Obyvateľstvo sa zaoberalo drevorubačstvom, ovčiarstvom a prácou v okolitých železiarňach. Dedina bola súčasťou Beňuša takmer tri desaťročia, úplnú samostatnosť získala až r. l957 ako najmladšia obec okresu Brezno. Pre zaujímavosť r. l828 mala 44 domov a 332 obyvateľov, po osamostatnení l 027, a dnes nemá ani školu. Iba starosť a výdavky s pôvodnou budovou, lebo škola na Beňuši pre obe lokality bohato stačí. Riešenie ostalo na víťaza nedávnych volieb a na nové zastupiteľstvo. „Okrem iného...“ – začala starostka Valéria Šperková, no okamžite dodala: „... mám výhodu, ale zároveň o to ťažšiu pozíciu, že som nastúpila po predchodcovi, ktorý odviedol pre Braväcovo veľký kus práce. Nikdy všetkým nevyhoviete, väčšina ľudí to však určite vníma a oceňuje. Starostovia okresu vedia, že zložil funkciu sám, že sa rozhodol pre inú prácu, aj s akými referenciami odchádzal. Takže keby sa bol o dôveru občanov uchádzal on, ja by som určite nebola kandidovala.“
Čistiareň s prekážkami
Objekt, v ktorom bolo ešte pred tromi rokmi rušno, dnes navštevuje l8 škôlkarov. Na prízemí je obecná knižnica. Poschodie spravidla s odstavenými radiátormi, aby zbytočne nerástli náklady za plyn, má v prenájme Bielohandelské kultúrne združenie Bukovinka a členovia jej súboru, ktorí si tam skladujú kroje. O efektívnom využití budovy rozhodnú po konzultácii s odborníkmi. Musí byť jasné, koľko by stáli navrhované verzie, kto by do nich investoval a samozrejme, aký osoh pre obec by tá-ktorá znamenala. To však musí nejaký čas počkať. Prvoradé a v tomto čase najdôležitejšie je dokončenie výstavby čistiarne odpadových vôd. Ak sa podarí získať prostriedky na technológiu, takmer polovica obce by bola čistá, lebo toľko ulíc je už prakticky odkanalizovaných. A mohli by zároveň čistiť odpad zvážaný zo žúmp, kde ešte kanalizácia nie je. O peniazoch sa rozhodne na Ministerstve životného prostredia, pretože s projektom o prostriedky zo štrukturálnych fondov r. 2006 neuspeli. Údajne sa mali dať dokopy s Beňušom, lebo taká bola predstava.
Predstavy
Obec patrí do územia Národného parku Nízke Tatry. Ak si niekto myslí, že ľudský odpad v jeho čírych vodách kompetentných natoľko vzrušuje, že sa snaží starostom pomáhať, je na omyle. Teória, ktorú razia úradníci nad environmentálnymi projektmi, znie: Radšej jeden veľký ako desať malých projektov, lebo sa tak žiadatelia skôr dostanú k financiám. Vraj lepšie je dať sa dohromady a uchádzať sa o ne za celý mikroregión. „Som zvedavá,“ povedala V. Šperková, „ktorá z 9 obcí nášho mikroregiónu Hron by ustúpila niekomu s tým, že so svojimi požiadavkami a povinnosťami voči občanom počká, kým prídu peniaze o ďalší, šiesty alebo deviaty rok!“
Penzión už na jar
Braväcovo dostalo takú krásnu prírodu a okolie, že by bolo hriechom nevyužiť ju na agroturistiku. Obec vytvorila s istým podnikateľom „eseročku“ a buduje s ním rozsiahly penzión na úrovni moderného európskeho turizmu. Napriek vybaveniu, ktoré bude konkurovať hociktorej lepšej triede architektúrou a materiálom, ostal pri koreňoch. „Skelet“ a všetko, čo môže byť z dreva, mu robí česť. Žiadne plastové okná „seknuté“ do zrubu. Ani mramorové schody, aby si hostia dolámali nohy. Ostatne, vkus a rukopis architekta, ktorý navrhol tamojšie autobusové zastávky, bude znateľný aj na pripravovanej výstavbe centrálnej časti obce. S parkom, fontánou, malou tržnicou a miestom pre detské hry. Nech nefušuje v každom kúte obce niekto iný alebo nejaký človek, čo sa na „umelca“ pasoval sám.
Starostka potom hovorila o miestnych komunikáciách, ako treba zlepšiť osvetlenie obce a urobiť bezdrôtový rozhlas, a vždy skončila pri peniazoch. No nie ako každý, lebo v Braväcove ich vidieť. Aj podnikateľské. Vo veľkom, aj za obecné dokonca v takej nevoňavej forme, ako sú splašky.
Na otázku, ako je to byť starostkou „v sukni“, V. Šperková povedala: „Opýtajte sa o štyri roky. Ale keby mi niekto povedal: volili sme ťa hlavne preto, aký si človek, bola by som šťastná.“
A vraj na dedine nuda
Hasičský zbor v Braväcove funguje už 83 rokov.
V obci nezanikajú pôvodné tradície a ľudové remeslá.
Braväcovskí divadelní ochotníci nacvičia ročne l-2 predstavenia, majú aj osobitný mládežnícky súbor.
Futbalisti FK Sokol hrajú I. triedu, takisto žiacke družstvo.
Talentovaní speváci si r. l995 založili spevácky zbor. Na Vianoce napríklad koncertujú s klasickým repertoárom v kostole.
