Mestská verejná knižnica v Banskej Bystrici – predchodkyňa Štátnej vedeckej knižnice - oficiálne datuje svoje pôsobenie od 20. marca 1926. Jej otvoreniu však predchádzali kroky a udalosti, ktoré jej vznik ovplyvnili. Knižnica vznikla na základe prvého knižničného zákona č. 430 z roku 1919. Kým v Čechách sa zákon začal realizovať hneď po jeho vydaní, na Slovensku sa jeho uplatňovanie z dôvodu nedostatku priestorov pre knižnice, knižničných fondov a pracovníkov značne oddialilo.
Na povinnosť zriadiť mestskú verejnú knižnicu upozorňuje mestské zastupiteľstvo Referát Ministerstva školstva a národnej osvety v Bratislave svojim prípisom zo dňa 16. septembra 1924. V prípise sa okrem iného píše „Žiadam, aby sa správa mesta v záujme kultúrneho povznesenia občanov postarala v dohode s osvetovými miestnymi korporáciami, školským inšpektorátom a správami škôl o miestnosť pre knižnicu a o knihovníka, ktorý by pravidelne v hodinách zvlášť určených aspoň jedenkrát týždenne knihy požičiaval. Úrad apeluje tiež na správu mesta, aby vzhľadom na výchovný význam knižnice každoročne zaraďoval do obecného rozpočtu čiastku na jej sústavné doplňovanie a vedenie.“
Mestská rada na svojich zasadaniach už v roku 1925 zvolila knižničnú radu, ktorej povinnosťou bolo „všetky prípadné práce previesť k definitívnemu otvoreniu verejnej knižnice obecnej“. Jej členmi boli v tom období: Samuel Pikler – predseda, 1. námestník starostu, Ernest Štefko – pokladník, účtovný revident, Adalbert Longauer – mestský úradník (notár), jednateľ, Dr. Alexander Bothár – pravotár, František Finda – štábny kapitán, Karol Hölszký – profesor teológie, Jarmila Zigmundová – profesorka štátnej meštianskej školy, Cyril Nemeškal – banskobystrický okresný knihovnícky referent a Ján Lukovský. Na návrh knižničnej rady a s následným súhlasom zastupiteľskej rady a Referátu ministerstva školstva a národnej osvety sa prvým knihovníkom Mestskej verejnej knižnice stal Karol Kisely, profesor na odpočinku a kustód mestského múzea. Karol Kisely sa ešte pred otvorením knižnice zúčastnil trojtýždenného knihovníckeho kurzu, ktorý úspešne ukončil skúškou.
Mestská verejná knižnica bola pôvodne zriadená v malej zasadacej sieni mestského domu. Mesto postavilo pre knižnicu samostatné krídlo pri budove štátneho učiteľského ústavu (dnes Základná umelecká škola J. Cikkera), do ktorej sa knižnica presťahovala v roku 1935. V budove bola okrem požičovne zriadená aj čitáreň. Tieto priestory dodnes slúžia knižnici – má v nej svoje pracoviská Mestská verejná knižnica Mikuláša Kováča.
Základ knižničného fondu tvoril dar Ministerstva školstva a národnej osvety – 200 kníh, ku ktorým v priebehu roka pribudli ešte dary Matice slovenskej, Osvetového zväzu a od súkromníkov.
Snom Karola Kiselyho bolo zriadiť v Banskej Bystrici vedeckú knižnicu. Knižničná rada už 5. januára 1929 žiada mestskú radu o zriadenie takejto knižnice. Mestská rada následne žiada Krajinský úrad v Bratislave, ktorý nemá námietok. Napriek uvedeným snahám sa vedecká knižnica zriadila v Banskej Bystrici až v roku 1969, keď vtedajšia Krajská ľudová knižnica prešla pod správu Ministerstva kultúry. Dnešné sídlo Štátnej vedeckej knižnice – župný dom - dostala knižnica do užívania v roku 1966.
Autor: Lýdia Žáčiková
