„Podal som trestné oznámenie na suseda, že ma v krčme napadol a zlomil mi nos. Tiež som napísal, že chcem od neho, aby mi zaplatil lieky a nemocenskú. Z polície mi však došiel papier, aby som trestné oznámenie doplnil o listinné dôkazy, ako aj o svedkov. Keďže som nič už neposlal, prišlo mi predvolanie na výsluch. Nie je to otravovanie? Čo odo mňa ešte chcú?“ – pýta sa náš čitateľ J. K. z Brezna.
Problematika trestného oznámenia je vyšpecifikovaná v druhej časti Trestného poriadku (zák. č. 301/2005 Z.z.) v prvej hlave, ktorá upravuje v paragrafoch 196 až 198 postup pred začatím trestného stíhania. Trestné oznámenie sa podáva prokurátorovi alebo policajtovi. Ak prokurátor alebo policajt po prijatí trestného oznámenia zistí, že je potrebné ho doplniť, doplnenie vykoná výsluchom oznamovateľa alebo vyžiadaním písomných podkladov tak, aby mohol rozhodnúť v lehote do 30 dní od prijatia trestného oznámenia. Takým rozhodnutím podľa paragrafu 197, ak nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na špecifický postup, bude to, že prokurátor alebo policajt uznesením vec odovzdá príslušnému orgánu na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu, odovzdá inému orgánu na disciplinárne konanie, odloží, ak je trestné stíhanie neprípustné alebo ak zanikla trestnosť činu, alebo vec odmietne. Vydané uznesenie sa doručuje oznamovateľovi a poškodenému. Oznamovateľ a poškodený môžu proti uzneseniu podať sťažnosť. V prípade, ak bolo trestné oznámenie podané priamo na prokuratúre, prokurátor po prijatí trestného oznámenia môže buď sám vo veci konať, alebo odovzdať trestné oznámenie policajtovi. O odovzdaní trestného oznámenia policajtovi bez meškania písomne upovedomí oznamovateľa a poškodeného. Prokurátor preskúma postup policajta podľa paragrafu 197, ak ho o to požiada oznamovateľ alebo poškodený najneskôr do 30 dní, a výsledok preskúmania im oznámi bez meškania. Z hľadiska obsahu trestného oznámenia je preto potrebné, aby obsahoval pokiaľ možno čo najpresnejší popis, resp. údaje osoby, proti ktorej trestné oznámenie smeruje, v prípade neznámeho páchateľa čo najpresnejší popis udalosti, najmä v údajoch o čase, mieste, ako aj následkoch trestného činu. To je potrebné však aj v prípade známeho páchateľa. Je dobré podložiť svoje tvrdenia listinnými dôkazmi, a to pri násilnej trestnej činnosti najmä lekárskymi správami, odborným vyhodnotením a ohodnotením zranení, potvrdeniami o ušlej mzde a pod., pri majetkovej trestnej činnosti fotokópiami zmlúv, faktúr, účtov, dokladov potvrdzujúcich cenu vecí, ich prípadný podrobný popis atď., pričom už v trestom oznámení je možné uviesť možných svedkov udalosti, ktorá tvorí predmet oznámenia. V trestnom oznámení je taktiež vhodné, aby sa oznamovateľ vyjadril k tomu, čoho sa domáha, resp. v čom žiada urobiť nápravu. Orgány činné v trestnom konaní majú možnosť predvolať na výsluch oznamovateľa, aby nedostatočné trestné oznámenie doplnil, ak nie je v oznámení dostatok dôkazov na to, aby bolo možné vo veci jednoznačne rozhodnúť, pričom práve absencia vyššie uvedených skutočností býva často dôvodom takéhoto postupu. Preto nie je možné vnímať požadovanie doplnenia trestného oznámenia písomne alebo osobne výsluchom ako otravovanie oznamovateľa. Je to potrebné na to, aby rozhodujúci orgán mohol v zákonnej lehote vo veci vydať konkrétne rozhodnutie. Aby oznamovateľ predišiel možným komplikáciám, odporúčam najmä v zložitejších prípadoch obrátiť sa na advokáta, ktorý spracuje na základe oznamovateľom uvádzaných skutočností kvalifikované trestné oznámenie, prípadne ho môže vo veci ako poškodeného v ďalšom konaní zastupovať.
Autor: vrb
