Mini krimipríbeh

Viete si predstaviť, ako sa cíti chalan, študent, ktorého rodičia sotva naškriabu na byt a akú-takú stravu, pri pohľade na spolužiaka, ktorý sa pred ním producíruje s drahým „empétrojkovým“ prehrávačom s harddiskom a kvalitnými slúchadlami, v botaskách za niekoľko tisíc? Jemu by stačil aj ten najlacnejší prehrávač, do ktorého sa zmestí len 256 kilobajtov dát, ale rodičom sa bojí o ňom čo i len šprtnúť. Veď vie, ako sú na tom...
Tak nejako to bolo aj v prípade troch mládencov, dvoch učňov a jedného stredoškoláka. Peter a Ján už mali po osemnásť rokov, stredoškolák Ondrej ešte len sedemnásť. Tiež snívali o prehrávačoch, o drahých botaskách, len ani jeden z nich nevedel, odkiaľ na to vziať. Zatiaľ nevedno, kto prišiel na ten nápad – veď je to také jednoduché! Stačí vojsť do nejakého obchodu, najlepšie takého, kde je iba jedna predavačka, dobre ju naplašiť a zobrať jej všetky peniaze! Veď v správach takmer denne hovoria o tom, ako hentam „vybrali“ taký obchod, ide benzínovú pumpu, ale o tom, ako niekoho aj chytili, už hovoria menej!
V mládencoch dozrel plán. Vytipovali si obchod. Rozdelili si úlohy. Jeden strážil von, dvaja vošli do obchodu. Peter vytiahol nôž. Keď zakričal: „Dávaj peniaze!“ a predavačke oprel ostrie o hruď, poslúchla. Otvorila pokladňu. Peter vyraboval zásuvku.
Ukázalo sa, že lúpežníci si odniesli v hotovosti presne 36-tisíc 700 korún a stravné lístky za 8-tisíc. Policajti do dvoch dní všetkých troch mládencov zlapali. Priznali sa. Aj k tomu, ako túžili po prehrávači a botaskách. Horšie bolo, keď sa dozvedeli, že za lúpež, akú v spolupáchateľstve spáchali, hrozí trest od sedem do dvanásť rokov! Všetkých troch zároveň zobrali do väzby. Sny o prehrávači sa definitívne rozplynuli. Ako sa to všetko skončí, koľko rokov strávia za mrežami, ešte rozhodne súd.