Stredoveké anály zaznamenali vznik bratstiev v Európe v 8. storočí. Zlatým vekom bolo 13. a 14. stor., keď v r. 1230 z iniciatívy augustiniánskej mníšky Juliany z Liege (1193-1258) cirkev zaviedla sviatok Božieho Tela. Podstatnou časťou sviatku bola procesia s oltárnou sviatosťou – Božím telom.
Zo zástupcov veriacich a zástupcov mesta sa časom vytvorilo Bratstvo Božieho Tela – Fraternitas in honore corporis Christi. Bratstvá boli výberové (30 – 40 osôb). Práva a povinnosti členov určovali štatúty. Pri vstupe sa platilo zápisné, ale nie ročný príspevok. Na čele bratstva stáli 2 – 4 starejší volení na jeden rok. Bratstvo malo vlastného pokladníka, ktorý sledoval financie spoločnosti.
Z Valónska (dnes federatívna časť Belgicka) sa Bratstvo Božieho Tela rozšírilo do celej Európy. V Uhorsku vzniklo prvé v Ostrihome r. 1349, na Slovensku o rok neskôr v Bratislave. Na strednom Slovensku v Kremnici r. 1457.
V Banskej Bystrici siahajú korene bratstva rovnako do 2. pol. 15. stor. Prvá písomná zmienka uvádza rok 1463. Z tohto roku pochádza odpustková listina pre farský kostol P. Márie a Bratstva Božieho tela. Liturgické obrady sa konali v kaplnke Božieho tela na južnej strane farského kostola, ktorú r. 1472 založil Veit Mühstein. Venoval pre ňu výnos 40 florénov ročne z predaného mlyna v Novej Bani.
Na čele banskobystrického bratstva stáli štyria cechmajstri volení z členov mestkej rady, ktorých museli odsúhlasiť baníci. Ich voľba sa konala každoročne v období sviatku Božieho tela. Predtým odstupujúci cechmajstri povinne predkladali ročné vyúčtovanie bratskej pokladnice. Baníci (členovia bratstva) týždenne odovzdávali jedno banské korýtko v prospech farského kostola, tzv. rudu P. Márie. Zvyčajne raz za rok sa nahromadená medená, prípadne strieborná ruda odpredala a zisk sa odviedol do pokladnice bratstva. Ďalej baníci z týždennej mzdy odvádzali dva denáre z jedného zlatého na konto bratskej pokladnice. Peniaze bratstva pôvodne slúžili na pastoračnú činnosť, na oslavy Božieho tela, na financovanie výstavby a výzdoby farského kostola. Po roku 1500 sa začali z finančných prostriedkov bratstva podporovať nové aktivity: budovanie mestkého opevnenia, stavba obytnej časti Baníckej bašty, mestkej váhy, odlievanie tzv.. Veľkého zvona. I. Graus predpokladá, že časť prostriedkov z bratskej pokladnice išla na sociálne ciele – podporu vdov a sirôt, zabezpečenie pohrebov.
Vznikom Thurzovsko-fuggerovskej mediarskej spoločnosti (TFMS - 1494) so sídlom v B. Bystrici sa mení vnútorná štruktúra bratstva. Z výberovej spoločnosti sa stáva mnohopočetná. Vstupom veľkého počtu baníkov a ďalších zamestnancov TFMS do bratstva rastú príjmy a zvyšuje sa vplyv TFMS na samotné bratstvo. Za cechmajstrov baníci nevolia členov mestkej rady, ale zástupcov TFMS. Tento fakt prehlboval rozpory mesta s Thurzovcami, ktoré sa prejavili po roku 1517, keď spoločnosť mala až troch cechmajstrov vo vedení bratstva.
