R. Kazík: Určite budeme hľadať spôsoby, ako sa dá, a nie dôvody, ako sa nedá
Športovcom by mal veľmi pomôcť nový všešportový areál, ktorý by mal stáť medzi Bystricou a Zvolenom. Do projektu by mali ísť mesto Banská Bystrica s mestom Zvolen a s Banskobystrickým samosprávnym krajom spoločne. Dnes však Kazík ešte netuší, kedy by mal byť zrealizovaný. Podľa viceprimátora B. Bystrice bude mesto pred projektom ochotné rokovať aj s hokejistom NY Islanders Richardom Zedníkom, ktorý chcel postaviť v meste pod Urpínom novú hokejovú halu. Aj o tomto sme sa rozprávali s Róbertom Kazíkom, ktorý vo štvrtok ocenil najlepších športovcov B. Bystrice za rok 2006.
Aké pre vás bolo odovzdávanie cien najlepším športovcom B. Bystrice za rok 2006?
- Pre mňa to bola veľká česť, že som sa toho mohol zúčastniť a osobne oceniť športové osobnosti nášho krásneho mesta. Mal som pred tým veľký rešpekt, pretože o tom, že ceny budem odovzdávať ja, som sa dozvedel až krátko predtým. Bol to pre mňa veľký zážitok. Osobne som sa rozprával s ocenenými. Pekné je nielen to, že sú to víťazi a veľkí bojovníci, ale veľmi sa mi u nich páčilo, že aj keď sú takí veľkí, nezabudli, odkiaľ prišli, a ostali jednoduchí a krásni. Pre mňa to bolo veľmi dojímavé a citové. Veľmi sa teším. Pred chvíľou som povedal, že vrcholový manažment tohto mesta nájde prostriedky na to, aby pomohol nielen tým, ktorí sú veľkí, ale aj tým, ktorí dnes možno nemajú kde byť. Budeme robiť všetko pre to, aby mesto a športovci pocítili, že aj mestský úrad pre nich niečo robí.
Zrejme jedno z najemotívnejších stretnutí bolo to s pani Zuzanou Pinzíkovou, najstaršou účastníčkou plaveckej 24-hodinovky. Bola veľmi šťastná, že sa s vami stretla. O čom ste sa rozprávali?
- Potešila sa hlavne preto, lebo ma má rada ako speváka, interpreta a veľmi mi vyznala lásku. Je veľmi zlatá, má 81 rokov, ale je veľmi čiperná a krásna. Bola veľmi rada, keď som ju odprevadil pri vracaní sa na svoje miesto po odovzdaní ceny pre ňu. Nechcela, aby ju niekto odprevádzal, povedala, že všetko si odnesie sama. Ale keď som ju teda odprevádzal, tak mi počas tej kratučkej cesty vyznala lásku a povedala, že je rada, že môže byť chvíľu so mnou. Pre mňa to tiež bola veľká česť, že som ju mohol vidieť a odprevadiť na jej miesto. A dokonca aj oceniť.
Bol medzi ocenenými aj niekto, komu ste to vyslovenie priali a povedali si v duchu, že konečne?
- Osobne poznám pána Petra Benedika, ktorý veľa urobil pre futbal. Raz sa o ňom bude veľa písať. Som rád, že som mu mohol potriasť pravicou a odovzdať ocenenie, pretože pre futbalistov veľa urobil a stále pre mládež pracuje. On prvý nás vyzval k tomu, že by sa tu zišla nejaká všešportová hala. Povedal som, že náš primátor s primátorom Zvolena a s vyšším územným celkom sa dohodli, že niekde medzi Bystricou a Zvolenom by sa takýto projekt mohol zrealizovať.
Kedy by mohol byť takýto projekt zrealizovaný?
- To je na nás príliš rýchla otázka. Pre to ešte treba urobiť veľmi veľa. Ale myslím si, že je tu veľa ľudí, ktorí to, čo náš primátor vymyslel, aj dotiahnu do konca. Samozrejme sú na to potrebné peniaze. Sme tu na to, aby sme pre toto niečo urobili – možno nielen z našich zdrojov, ale aj z fondov EÚ – aby to okoliu Banskej Bystrice niečo prinieslo.
Nedávno sa chystal športu pomôcť hokejista z NHL Richard Zedník. Jeho projekt zimného štadióna na Námestí slobody v mestskom zastupiteľstve neprešiel. Bola by prípadne možná aj spolupráca s ním?
- Osobne Richarda Zedníka poznám. My nebránime nikomu, kto by chcel investovať peniaze na území Banskej Bystrice. Je potrebné vytvoriť všetky podmienky, aby pokiaľ niekto má podmienky a chce investovať, mohol tak urobiť. Možno bolo nešťastím, že sa Richard stretol s nepochopením. Všetko je to ešte vo hviezdach. Keď pán Zedník príde, určite budeme hľadať možnosti, ako mu vytvoriť podmienky, pokiaľ by chcel podnikať v Banskej Bystrici.
Boli ste vy osobne za ten projekt štadióna?
- Mal som určité výhrady, pretože ho chcel jednoznačne postaviť do areálu pod Pamätníkom SNP. Myslím si, že trávnatú plochu, hlavne v centre mesta, by sme si mali chrániť. Nemôžem sa k tomu konkrétne vyjadriť, pretože nepoznám všetko, čo sa okolo toho udialo, ale pokiaľ by Richard prišiel za nami, určite budeme hľadať spôsoby, ako sa dá, a nie dôvody, ako sa nedá.
Dnes poniektorí prítomní očakávali, či na záver v rámci kultúrneho spestrenia niečo na podujatí zaspievate. Prečo sa tak nestalo?
- Myslím si, že to by sa absolútne nehodilo pri slávnostnej príležitosti, keď oceňujem športovcov.
V rámci programu tam však bol aj tanec, aj spev...
- Tí, ktorí to pripravovali, sa rozhodli pre takéto niečo. Osobne dohliadnem na to, aby sme v budúcnosti ešte dôslednejšie pristupovali k dramaturgii tohto podujatia, lebo si myslím, že by bolo potrebné dať mu ešte väčšiu vážnosť, aká bola dnes. Aj keď, myslím si, že všetci odtiaľto odchádzali spokojní.
V akom zmysle by mala byť na podujatí väčšia vážnosť?
- Myslím na celkovej dramaturgii. Mám na to celé profesionálny názor. Chcel by som, aby to malo ešte väčšiu vážnosť ako dnes. Pokúsim sa urobiť všetko pre to, aby to o rok bolo od úvodu až po záver vymyslené od A po Z.
Keď ste sa po podujatí rozprávali s jednotlivými ocenenými, bolo to iba o pozitívnych reakciách, alebo spomenuli aj ťažkosti, s ktorými sa vo svojom športovom živote stretávajú?
- Hlavne vrcholoví športovci by potrebovali všešportový areál, ktorý by bol, v takomto veľkom meste s veľkým počtom obyvateľov, veľmi potrebný. Urobíme všetko pre to, aby nielen ocenení, ale aj mladá generácia, ktorá určite bude reprezentovať naše mesto nielen na Slovensku, mala vytvorené podmienky, aby mohli dosiahnuť veľké méty.
