Ad: Doma má Banskú Bystricu v 300 podobách

Píše: “Som rodený Banskobystričan (1939) a mám vrelý vzťah k tomuto mestu. Útle detstvo som prežil v dome, ktorý sa nachádzal oproti Kostolu sv. Alžbety a ktorý sa dnes, žiaľ, už nezachoval. V tomto dome sme prežili aj druhú svetovú vojnu, počas ktorej zrejme zanikla pôvodná gotická veža na tomto kostole. To, čo teraz vidíme, je provizórium pretrvávajúce viac ako 60 rokov. Je škoda, že doteraz nevznikla iniciatíva na obnovenie atraktívneho pôvodného vzhľadu tejto veže so zvonicou tak, ako je znázornená na dobových pohľadniciach. Čo sa týka označenia Banskej Bystrice ako kúpeľného mesta, treba poznamenať, že už v 17. storočí sa objavujú prvé zmienky o kúpeľoch na Štiavničkách, od roku 1874 existovali kúpele aj pri prameni horného medokýša nad mestským parkom, a sám si ešte pamätám na bývalé parné a vaňové kúpele v budove kina Praha. Odhliadnuc od uvedeného sa nazdávam, že aj bez liečivých žriediel a štatútu kúpeľného mesta mala Banská Bystrica v minulosti ráz kúpeľného mesta. Na rybolov nie je potrebné vždy len more, môže sa uplatniť aj v iných podmienkach. Neregulovaný Hron so svojimi prítokmi bol vždy bohatý na ryby. Na základe dobových dokumentov možno usúdiť, že rybolov mohol byť pre niektorých obyvateľov dávnej Banskej Bystrice nie síce základným, ale určitým doplnkovým zamestnaním. Napokon sa nazdávam, že vôbec nezáleží na tom, kde tú-ktorú pohľadnicu vydali, dôležité je predovšetkým to, že sa doteraz zachovali, a najmä že môžu byť predlohou na prinavrátenie pôvodnej podoby niektorej z neskôr pozmenených významných historických pamiatok.“
Týmto príspevkom pokladáme diskusiu k článku za skončenú.