Zbyněk si najprv všimol Miškinu kamarátku, ale napokon sa rozhodol správne. Ich dve roztomilé deti hovoria za všetko. Osud to tak chcel.
Potrebovala si zarobiť na školu, tak sa spolu s kamarátkou rozhodla ísť do zahraničia. Dve najlepšie kamošky sa dostali do severného Talianska, romantickej hornatej krajiny, kde si zarábali ako chyžné v hoteli. Z našich končín tam neboli samé, netrvalo dlho a zoznámili sa s dvoma chalanmi. „Zbyňo najprv balil moju kamarátku,“ smeje sa Miška. „Ona však napokon začala chodiť s jeho kamarátom.“ Zbyněk si teda zaumienil, že zbalí Mišku. Nebolo to však také ľahké, ako si myslel.
Zbyňek bojoval
Brigáda v Taliansku sa skončila, Miška šla do Bystrice na vysokú. A Zbyněk jej ani po odlúčení nedal pokoj. „Stále mi volal a písal skutočne milé sms-ky. Baby na internáte si zo mňa robili srandu, stále som totiž opakovala tisíce dôvodov, prečo ho nechcem. Nevedela som, ako sa ho mám zbaviť. Vlastne som neverila, že by mohol chcieť mňa. Akosi som si zafixovala, že tak balí skoro každé dievča,“ hovorí Miška. „Hoci môj rozum vravel jasné nie, moje srdce mu už patrilo dávno predtým, než som sa rozhodla povedať mu to. Bolo práve zimné skúškové obdobie a ja som mala stresy zo skúšok, písala som seminárky a nestíhala termíny. Vlastne som sa nevedela sústrediť, stále som na neho musela myslieť.“
Zbyněk prišiel domov k rodičom na Moravu počas vianočných sviatkov, a Miška sa v Brezne rozhodovala, čo má urobiť. „Napokon som urobila šialenú vec, nasadla som na vlak a odcestovala za ním. Boli sme spolu len pár dní, až keď som odchádzala späť, zakričala som mu z vlaku, že ho ľúbim,“ spomína si Miška.
Možno práve prostredie Talianska a tamojších búrlivých vzťahov spôsobilo, že sama Miška sa nechala vtiahnuť do príbehu ako z telenovely.
So svadbou
sa neponáhľali
Keď už bola ruka v rukáve, Miška si novú lásku užívala, ako sa dalo, hoci aj na diaľku. Zbyněk volal takmer denne, platil vysoké účty za telefón a pricestoval z hornatej alpskej krajiny tak často, ako mohol. „Keď ma požiadal o ruku, akoby som stále neverila, že je to skutočnosť, bolo to romantické,“ spomína si šťastná mladá žena na zásnuby v prírode.
„Oficiality na promóciách som si vytrpela s malým Zbyňkom v brušku. Vlastne som netrpela, bolo to krásne, zvládla som školu aj tehotenstvo. Neponáhľali sme sa. Vzali sme sa, až keď mal Zbyněček jeden rok. Nič sme nestratili. Keďže sme však bývali u svokrovcov na Morave, pri vybavovačkách som sa stretávala s problémami.“ Miška si myslí, že na šťastnú rodinu človek nemusí mať „papier“, ale zároveň dodáva, že je to výhoda. Najmä vtedy, keď žijete v cudzom štáte.
Už sú vo svojom domčeku
Dnes žije rodinka pokope (a nie „na kope“) vo vlastnom domčeku v tichej štvrti v Olomouci. „Ešte nemáme značnú časť bežného nábytku, ale to má čas. Sme šťastní, že sme vo svojom. Tri roky sme bývali provizórne v jednej izbe v byte so svokrovcami, a keď sa tri roky po synovi narodila dcérka Markétka, už sa tam nedalo hýbať,“ hovorí Miška. Ako mnoho mladých rodín, ani Miška so Zbyňom to nemajú ľahké. Hypotéku na dom budú splácať roky, ale nevidia to veľmi negatívne.
„Postupne si vynovíme starý dom a bude nám skvele v ňom,“ plánuje v rýme otec rodiny, pyšný na svoje dve krásne deti a šikovnú manželku. „Stále sme spolu. Zbyněk už chodí do škôlky, ale ročná Markétka ma zamestnáva poriadne. Obe deti sú veľmi živé. Jazyk neriešime, čeština je slovenčine podobná, malý hovorí doma so mnou po slovensky, s ockom a deťmi v škôlke po česky,“ dodáva spokojná mamina.
Svoj príbeh nám rodina rozpovedala, keď boli prednedávnom na návšteve u Miškiných rodičov v Brezne. Fotografie vznikli na banskobystrickom námestí. Deti sme museli trošku ponaháňať, ale napokon zapózovali.
