V nedeľu bol prvý apríl, takzvaný deň bláznov. Možno ste si mnohí užili srandu, snáď sa vám podarilo nachytať blízkych na rôzne žartíky. A ako si spomínajú na tento deň známe postavy z nášho regiónu?
Prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc., prednosta banskobystrickej Detskej kliniky:
„Na prvoaprílové fóry bola v našej rodine vysokokvalifikovaný expert moja teta Elena. Jej manžel Mišo bol vždy dôsledný a akurátny človek bez štipky podozrenia, že by si niekto mohol robiť aj žarty. A to teta Helena vždy šťavnato dokázala na 1. apríla využiť. Spomínam si, ako pracne na pošte u kamarátky zohnala falošnú poukážku, že jej Mišo dostal poštou značný finančný obnos. Prišlo mu to 1. apríla. Nič netušiac si išiel peniaze na poštu vybrať a tvrdo o ne na pošte bojoval. No skrátka, bola to zábava, o ktorej sa v rodine dlho hovorilo.
Mne sa síce dlhé roky „darili“ rôzne prvoaprílové chytáky, ale boli to „malé ryby“ – akože: volá ťa riaditeľ, máš mu vysvetliť, kde si včera odišiel z roboty – a podobne. Nič moc.“
Mgr. art. Iveta Škripková, riaditeľka Bábkového divadla na Rázcestí:
„Vždy sa nechám nachytať. Raz ešte v budove na Kollárovej ulici mi z prevádzky oznámili, že nehráme, lebo ochorel herec. A dostali ma. Aj mojim deťom sa darí poriadne ma napáliť drobnosťami, napr. stratili sme kľúče, nejde voda a pod.“
JUDr. Ján Bobor, predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici:
„Prvoaprílové žartíky neboli nikdy mojou silnou stránkou. Ešte tak za študentských čias.... Hoci i teraz sa mi podarí aspoň občas si z niekoho vystreliť. Povedzme tým, že s výkrikom: Aha, zase padá sneh!, pošlem zopár dôverčivcov k oknu. Ale raz sa mi predsa len podaril kúsok, na ktorí kolegovia asi tak rýchle nezabudnú. Vtedy som bol podpredsedom krajského súdu a 1. apríla, presne na pol deviatu dopoludnia, som zvolal poradu. Samozrejme, že väčšina sudcov na zvolanú poradu meškala. Všetkých, ktorí prišli, som neskôr patrične, s vážnou tvárou, spucoval. Až keď všetci sedeli na miestach, som sa opýtal: „Viete aký je dnes deň? Predsa prvý apríl!“ Nevedeli, či sa majú skôr smiať, alebo rozčuľovať...“
MUDr. Ludvík Nábělek, primár psychiatrického oddelenia Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici:
„Nie som veľkým zástancom drastických „kananadských“ žartov, skôr dokážem oceniť jemnôstky dobre ušitej „búdy“. Azda najmilší aprílový žartík spadá do obdobia môjho detstva. Stará mama Júlia, učiteľka vo výslužbe, majestátna osobnosť, trávievala v pokročilejšom veku zimné mesiace u nás. Jedno ráno sme sa prebudili na jej žalostné bedákanie: „Čo sa stalo, zle sa stalo, jáj, detičky moje, zle sa mi povodilo!“ Keď sme vystrašení povyskakovali z postelí a pribehli k miestu, odkiaľ sa ozývalo volanie (išlo o toaletu), nás informovala o tom, že záchodová misa nevydržala jej hmotnosť a pod ňou sa rozpadla. Nuž, kto by neuveril... Až spokojný úsmev starej mamy nám pripomenul, že je prvého apríla a dali sme sa „masovo“ nachytať.“
Fedor Mikovič, publicista, Banská Bystrica:
„Prvý apríl je všeobecne známy nielen ako deň rôznych šibalstiev a ich tvorcov – šibalov, ale od roku 1906, keď v Paríži podpísali medzinárodnú konvenciu o ochrane užitočného vtáctva v poľnohospodárstve, aj ako Medzinárodný deň vtáctva. Pred bezmála vari štyrmi desaťročiami, keď som vo vtedajšom Československom rozhlase pripravoval sobotňajší Rádiovíkend, mi v jeden pekný pondelok – kalendár práve ukazoval prvého apríla – volá do redakcie bývalý ústredný riaditeľ Čs. rozhlasu Jozef Vrabec, vtedy už na dôchodku. Musím pripomenúť, že to bol veľmi seriózny, dôstojne pôsobiaci pán s úžasnou charizmou a noblesou. Keď sa mi do telefónu stroho predstavil – Vrabec – a začal vychvaľovať moju sobotňajšiu reláciu, pomyslel som si: ej, ty beťár jeden, ty ma nenachytáš na pekné reči, uvidím, kto sa z teba, vrabčiak jeden, vykľuje, kto ma to chce nachytať v prvý aprílový deň na sladké reči.... Aj som mu skočil do reči, že nenaletím na jeho vtáčiu fintu, dnes ma už predsa prvoaprílovo dostal kolega zo Sobotníka Ondrík Bosík – a telefonát som ukončil s dobrým pocitom na duši, ako sa mi podarilo prekaziť prvoaprílový chyták nejakému „vtipálkovi“. O pár dní som dostal od pána Vrabca list ako dôkaz, že to volal naozaj on, rozhlasák od kosti, dôchodca s kopou voľného času, ktorý si kráti počúvaním rádia, a tie jeho chválospevy vraj nebol nijaký prvoaprílový chyták, ale poklona starého skúseného rozhlasáka mladému rozhlasovému holubovi. Ak sa v novinárskom nebi dostane k nemu tento výtlačok SMER-u, verím, že mi prepáči moju vtedajšiu unáhlenú mladícku reakciu.“
MUDr. Ján Šulaj, riaditeľ Nemocnice F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici:
„Práve v tento deň som spolu s manželkou išiel do istého zdravotníckeho zariadenia v Bystrici. Hneď na vrátnici nás stopol dôležitý pán vrátnik s otázkou, kam ideme. Manželka, mu v rámci akcie prvý apríl s vážnou tvárou oznámila: S manželom na liposukciu.“ (Vysvetlivka pre tých, čo riaditeľa Šulaja nepoznajú. Roky si udržuje figúru ako manekýnka.)
Viera Dubačová, riaditeľka Divadla z Pasáže:
„V tejto chvíli si nespomeniem. Niekedy sa mi však zdá, že môj celý život je prvý apríl.“
Autor: D. Uhrinová,R. Vrbovský, Š. Štefančíková