Erár však nebol schopný naplno zabezpečiť ďalšiu prevádzku podniku. Nepokoje sa preniesli aj do banskoštiavnického revíru a nadobudli už aj konfesionálny ráz. V septembri 1525 sa vytvoril Zväz baníkov so strediskom v Španej Doline, ktorý sa angažoval za prepustenie reformačných kazateľov. Nové (erárne) vedenie mediarskeho podniku už krátko po odchode thurzovských faktorov muselo riešiť problémy súvisiace s prevádzkou podniku. Na prvom mieste to bol nedostatok olova, ktorý sa prejavil nielen v B. Bystrici, ale i v ďalších banských mestách, ďalej to bol export medi na európske trhy, ktorému bránilo svojou činnosťou najmä Fuggerovská rodina.
Nespokojný kráľovský dvor s činnosťou mediarskeho podniku a aj pod tlakom európskych panovníckych dvorov závislých na fuggerovských peniazoch si uvedomoval, že konfiškácia mediarskej spoločnosti narobila viac škôd ako osohu, a preto po smrti Jakuba Fuggera 30. 12. 1525 nadväzuje kontakty s novým nástupom spoločnosti Antonom Fuggerom o možnom návrate rodiny do B, Bystrice. Súbežne vedie A. Fugger rozhovory s Thurzovskou rodinou o odstúpení zo spoločnosti, ktoré boli zavŕšené 20. 2. 1526 vo Viedni podpisom dohody zástupcami oboch rodín (Alexej a Ján Thurzo a Anton Fugger).
K istej stabilizácii mediarskeho podniku došlo na jeseň roku 1525. Začiatok zimy však prináša do radov banského robotníctva zvýšenú aktivitu ako reakciu na rast cien na banskobystrickom trhu a nedostatok fixného kapitálu na prevádzku podniku a hlavne na výplaty robotníctva. Komplikácie s vyplácaním miezd vyústili 24. februára 1526 v ozbrojený pochod baníkov do mesta a ovládnutie B. Bystrice po dobu 9 dní, počas ktorých väznili B. Beheima v Komorskom dome. Niekoľkotisícová masa baníkov vylamovala dvere meštianskych domov, obchodov a pivníc a „zásobovali sa sami“. Kráľovská komora v panike vyplatila mzdu vo výške požadovanej povstalcami. Nato sa vzbúrenci stiahli z mesta. Odpoveďou kráľovského dvora bol príchod palatína Štefana Verböciho a novohradského župana G. Raškaia, ktorých úlohou bolo vyšetriť februárové udalosti a vyvodiť z nich patričné závery. Na verejnom súde vystúpili so svojimi sťažnosťami zástupcovia mesta a baníkov. 13. apríla 1526 súd utvorený zo zástupcov šľachty Zvolenskej stolice pod predsedníctvom Š. Verböciho vyniesol tento rozsudok, ktorý uvádzame v plnom znení.