Kto je kto v regióne: Zuzana Drugová

Meno a priezvisko: PhDr. Zuzana Drugová.
Pracovné zaradenie: Riaditeľka Stredoslovenského múzea, etnografka.
Rodné mesto: Michalovce.
Vek: 44 rokov.
Životná dráha: Môj otec pochádza z dolnozemských Slovákov, mamka z rodiny remeselníka v Pozdišovciach. Vyrastala som v Michalovciach, v rodine zdravotníkov, plnej lásky a porozumenia. Heslom mojej mamky bolo: Všetko sa dá, len chcieť treba a v každom človeku je niečo dobré, len to v ňom treba nájsť. Láska ma priviedla cez štúdium v Bratislave do Banskej Bystrice, kde som už viac ako 20 rokov. Trom synom vo veku osemnásť, sedemnásť a trinásť rokov som sa schuti venovala v ich detstve – naše spoločné letá a zážitky vo folklórnom súbore Matičiarik, ktorý vediem sedemnásť rokov, sú nezabudnuteľné. A toto všetko pod ochrannými krídlami a s láskou môjho dobrého manžela...
Profesionálna dráha: Po štyroch semestroch na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Bratislave ma záujem a šťastie priviedli na Katedru etnografie a folkloristiky UK, ktorú som s obrovskou chuťou vyštudovala. Od začiatku som túžila pracovať v múzeu a po ukončení štúdia som sa zamestnala v Stredoslovenskom múzeu. Vôňa konzervačných látok v depozitári je pre mňa aj dnes vzpruhou do ďalšej práce. Od roku 2004 som sa na veľké prekvapenie všetkých kolegov aj mňa samotnej stala riaditeľkou múzea.
Čo mi to vzalo: Čo dávam, dávam z úprimnosti duše... často si pripomínam tieto slová básnika, pretože moja práca v múzeu aj v súbore zároveň je veľmi náročná a vyčerpávajúca – ale na druhej strane bohatá a napĺňajúca.
Čo mi to dalo: Obrovský pocit uspokojenia, že moje snaženie má význam. To pracovné nadšenie, aké zažívam s kolegami v múzeu a tú nádhernú detskú energiu v súbore, to si nesiem vo svojom srdci.
Životný neúspech: Som vďačná za každú minútu života, nerátam neúspechy.
Najväčší životný úspech: Môj manžel, moji synovia – moje najväčšie poklady na svete. Nič z toho, čo robím, by nebolo bez nich – a nerobila by som to, keby ich to malo ohroziť...
Rodina: Manžel Vladimír je geograf. Synovia Michal a Ondrej tancujú v súbore Mladosť, Matúš u mňa v súbore Matičiarik, všetci študujú na osemročnom gymnáziu. Moji rodičia a bratia žijú na východe Slovenska, manželova rodina je našou istotou tu v Banskej Bystrici.
Najvýznamnejšie medzníky života: Prvé stretnutie s manželom, narodenie detí.
Koníčky: Ak zvýši čas, tak turistika – v lete pešia, v zime všetky druhy lyží. A dobrá kniha – ale to už len počas letnej dovolenky...
Čo nemám rada: Pokrytectvo a zlobu v ľuďoch – prečo, keď všetko sa dá aj v dobrom?
Čo mám rada: Žiaru slnečných lúčov v tvári.
Plány do budúcna: Zdravie mne a mojej rodine – ale ako si to naplánovať?
Čo by ste vo svojom okolí zmenili alebo ocenili: Ocenila by som kolegov, ktorí dokázali za posledné tri roky nájsť vo svojom vnútri dobro, lásku, ochotu a nadšenie pre prácu v múzeu. Ocenila by som rodičov, ktorí dávajú svojim deťom lásku. Ocenila by som vedúcich, ktorí vedú prácu v prospech ľudí a s vidinou dobrého výsledku – nie vo svoj prospech. Ak by všetci títo získali ocenenie, snáď by sa aj tí ostatní zmenili...