Predstavujeme: hudobnú skupinu Pyopoesy

Do rozhovoru prispeli všetci členovia skupiny.
Na úvod niečo o vašej kapele...
Vznikli sme v roku 1994 vo štvorici, bez basy: Juraj Hulina – spev, Richard Jány – bicie, Stanislav „Mako“ Macko a Miroslav „Mirík“ Lupták gitary. Postupom času sme vystriedali viac basgitaristov a nakoniec, po nahrávke „Caligo“, u nás napevno zakotvil basák Peter „Bukelo“ Bukovčan. Po nahraní „Tyrannus“ od nás odchádza spevák Juraj a nahrádza ho Tomáš „Noga“ Schmida. Momentálne sme pätica.
Môžete skúsiť popísať váš hudobný a textový prejav?
Naša hudba je charakteristická: brutálne rify pretkávame pocitovými melódiami. Ako každá kapela aj my sme sa postupom času vyvíjali, až sme dospeli k charakteristickému hudobnému štýlu „Pyopoesy“. Je to taký technický death metal. Na každej našej nahrávke sa nachádzajú texty z histórie „Caligo“ – o tragédii v Pompejách, „Tyrannus“ – o rímskej kultúre, „Ecclesia Peccatum“ – o cirkevných hriechoch, plus sú tam aj pocitové texty. Myslím, že texty sú tiež našou silnou stránkou.
Koľko nahrávok máte na konte?
Prvé roky boli plodné, čo rok, to album. V roku 1996 „In Extremis“, rok 1997 „Caligo“ o rok neskôr „Tyrannus“ a potom v roku 2001 „Ecclesia Peccatum“. Teraz sme trochu pauzovali, ale vynasnažíme sa to napraviť.
Kto a čo vás ovplyvnili?
V začiatkoch ako každá kapela nás ovplyvnilo veľa dobrých starých metalových kapiel... To je rôzne.
Pomáhal a podporoval vás niekto?
V začiatkoch to bolo ťažké, bolo po revolúcii, typ hudby, akú sme robili, nebol preferovaný, ale všade sa našli nadšenci, ktorí nás podporovali v našej ceste. Za to im vďaka.
Má vaša hudba budúcnosť?
Takú budúcnosť, ako komunizmus na Kube!
Preferujete veľké festivaly, alebo klubové koncerty?
Máme radšej klubové akcie, pretože sme bližšie k fanúšikom a je tam lepšia atmosféra.
Je ťažké presadiť sa s vašou hudbou?
Na Slovensku je to ťažké. Myslíme si, že je tu veľa dobrých slovenských kapiel. Po hudobnej stránke prevyšujú zahraničné skupiny, ale sme tu...
Aké máte plány s hudbou do budúcnosti?
Hrať, hrať, hrať!
Chceli by ste sa živiť hudbou?
Určite by to bolo lepšie ako chodiť do zamestnania, ale živiť sa s touto muzikou na Slovensku ja nemožné.
Koľko za rok zarobíte na vašej hudbe?
Mirík s Makom a Bukelom majú doma už po päť gitár a Richard päť sád bicích, Noga má pred domom Mercedes za 5 miliónov....Takže....
Čo by ste robili, keby ste nehrali hudbu?
To, čo doteraz - jedli, pili, sexovali....
Povedzte niečo o banskobystrickej metalovej scéne...
Banskobystrická scéna je na dobrej úrovni, sú tu staršie kapely a začínajú pribúdať aj nové, mladé, a to je len dobre. Máme tu veľa kvalitných kapiel.
Aký máte názor na podporu mesta undergroundovej scéne v Banskej Bystrici?
Podporu mesta? Sranduješ? Skôr naopak, hádžu polená, kde len môžu. Niektorí miestni páni robia akurát kultúru vlastného vrecka. Pritom miestne kapely robia mestu aj Slovensku vo svete dobré meno! Ale je zbytočné o tom hovoriť. Musí vymrieť celá stará zatrpknutá generácia a potom možno bude lepšie.
Akému hudobnému interpretovi, kapele na Slovensku by ste dali KO, a ktorého vyzdvihli?
Noga – doomed, Mako – Gladiátor, Bukelo – komerčnú hudbu z médií, Richard – komerčné sra... A vyzdvihli by sme garážovú hudobnú kultúru.