Článok pokračuje pod video reklamou
Meno a priezvisko: Ing. Ján Šimčík.
Pracovné zaradenie: Športový riaditeľ HC´05 BB, tréner.
Rodné mesto: Banská Bystrica.
Vek: 61 rokov.
Životná dráha: Dosť netradičný začiatok - ako šesťmesačný som osirel; vďaka patrí skromným ľuďom, čo si ma osvojili a vychovali. Celý život, okrem trénerských zastávok v iných mestách Slovenska, som prežil v rodnom meste. Od mala som sa venoval všetkým dostupným druhom športu, inšpiráciou mi v tomto bol môj strýko a šport je aj mojím životným osudom a poslaním.
Profesionálna dráha: Po absolvovaní základnej vojenskej služby v Dukle Trenčín a Dukle Nitra som pracoval ako technik spojov, aktívne hral hokej, neskôr som začal pracovať s mládežou ako tréner. Vyštudoval som Vysokú školu ekonomickú v Bratislave a diaľkové štúdium trénerov 1. triedy pri Fakulte Telesnej výchovy a športu v Bratislave. Puto s hokejom bolo silné, a tak od roku 1983 som sa trénerstvu začal venovať profesionálne. A to ma „drží“ doteraz.
Čo mi to vzalo: Ťažko jednoznačne povedať, ale iste som sa nemohol viac venovať rodine.
Čo mi to dalo: S hokejom som pochodil veľa krajín, nalietal tisíce kilometrov, spoznal iné kultúry, iných ľudí a ich život. Videl som na vlastné oči prácu skutočných profesionálov, mohol som porovnávať a čerpať z toho.
Životný neúspech: Nič v živote nejde ľahko, no žiť treba.
Najväčší životný úspech: V športe rád spomínam na titul majstra Európy a hráčmi do osemnásť rokov, tri postupy s troma rôznymi klubmi do hokejovej extraligy, účasť na Majstrovstvách sveta s reprezentáciou SR do osemnásť a dvadsať rokov. Za osobný úspech považujem aj získanie vysokoškolského vzdelania.
Rodina: Dve zdravé, vzdelané deti a „moje udo“, vnučka Terezka.
Najvýznamnejšie medzníky života: Človek by sa mal tešiť zo všetkého dobrého, čo ho v živote stretne, také minimedzníky.
Koníčky: Celý život - šport: lyžovanie, futbal, tenis . . .
Čo nemám rád: Ak niekto vysvetľuje, ako sa niečo nedá urobiť, namiesto toho, ako sa to urobiť dá, a chameleónov.
Čo mám rád: Každé ráno, že sa ešte zobudím. Naše hory a moje útočisko, Riečku.
Plány do budúcna: Prajem si, aby som sa ešte dlho mohol stretávať s blízkymi, známymi i neznámymi ľuďmi.
Čo by ste vo svojom okolí zmenili alebo ocenili: Ocenil by som ľudí, ktorí sa nezištne venujú iným ľuďom. Zmeniť by som chcel toľko, že by na to nestačili ani celé noviny MY.
