Anketa

Prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc., prednosta banskobystrickej Detskej kliniky:
„Kedysi – ako chlapec som chodil usilovne polievať, ako mládenec som sa s kamarátmi aj párkrát „popolieval“ sám. Teraz je to už „ in“ – malý frk vody a voňavky doma ráno – no a odchod do prírody. Veď je jar...“

Mgr. art. Iveta Škripková, riaditeľka Bábkového divadla na Rázcestí:
„Veľmi tradične. S rodinou, podľa možností so všetkými, aj so starými mamami. Všetkým kúpačom i deckám schovávam vajíčka a čokolády do záhrady, a potom nasleduje nadšené hľadanie.“

JUDr. Ján Bobor, predseda Krajského súdu Banská Bystrica:
„Veľká noc sa u nás začína už v piatok pôstom. Na stole sa v ten deň nesmie objaviť mäso. Samotná Veľká noc je pre nás vyslovene rodinným sviatkom, tak ako Vianoce. Sme spolu doma. Módnym trendom ako lyžovačka či chalupa sme nepodľahli. Nuž a oblievačka sa rokmi zužovala a zužovala na stále menší okruh. V súčasnosti sa zúžila už len na dcéru a manželku.“

Rudolf Hromada, riaditeľ Štátnej opery Banská Bystrica:
„Tradične, už niekoľko rokov, chodievame celá rodina cez Veľkú noc do Radošoviec, obce neďaleko Skalice. Vždy v tom čase je tam výstava, na ktorej záhradkári prezentujú víno, spojená s ochutnávkou. Na tú sa zakaždým veľmi teším, lebo je tam vystavených 300 až 500 odrôd. V nedeľu ideme spoločne na dedinský futbal, po ktorom je do rána zábava. Niektorí sú tam takí odolní, že priamo zo zábavy idú na kúpačku a šibačku. Samozrejme, ja k nim nepatrím. A nielen preto, že už v pondelok musím šoférovať...“

Fedor Mikovič, publicista, Banská Bystrica:
„Veľkú noc už celé desaťročia trávim tak, že – trávim. Teda presne tak, ako sa patrí, pretože to – podľa etnológov – pripúšťa, či dokonca prikazuje ročné zvykoslovie i ľudová tradícia, a zároveň tak, ako sa – zasa podľa tých suchárov diabetológov – nepatrí. Lenže ja som náchylný skôr poslúchať dobre mienené rady tých prvých; preto nám syn Milan aj na túto Veľkú noc obstaral od svojho priateľa, chovateľa z Poník, rozkošné jahniatko, ktoré, aj keď nám ho bolo ľúto, sme museli obetovať na pekáč. Tým sme ho zachránili pred dlhou a strastiplnou cestou k nejakému nemilosrdnému talianskemu labužníkovi, ktorý by ho určite bez akejkoľvek milosti zniesol z tohto sveta. U nás sa mu chúďaťu, tomu jahniatku, pravdaže, aspoň tej ľútosti ušlo... Takže ani tohto roku som nevybočil zo svojich odvekých vychodených chodníčkov a Veľkú noc som trávil trávením... Popritom sme stihli dôkladne po zime pohrabať lúku okolo chaty na Kordíkoch, celorodinnou oslavou náležite privítať osemnástiny čerstvo dospelej Tinky a Aleša, potešiť sa zo sviatočnej návštevy dcéry Alenky s jej Tomášom a... ale to už stačí, bolo by toho vari aj na dve Veľké noci.“